Verejné financie boli, sú a budú predmetom záujmu rôznych skupín v spoločnosti. Aréna je rozdelená medzi finančné skupiny a vládnu moc. Týka sa to energetiky, dopravy, životného prostredia, poľnohospodárstva, zdravotníctva a ostatných verejných služieb. Zákony sa prispôsobujú týmto záujmom. Nehľadí sa na to, čo je dobré pre občanov, ale vytvára sa priestor pre lobing záujmových skupín a vládnej moci v boji o verejné financie cez korupciu, biznis v zdravotníctve a PPP projekty. Občania, rodina, ktorá bola, je a bude najprirodzenejším prostredím ochrany a rozvoja ľudskej osobnosti, v dôsledku tohto trendu čelí vážnym problémom. Tieto problémy by mal riešiť parlament a výkonná moc. Týka sa to najmä súdnictva, oblasti zamestnanosti a podnikania, verejných služieb a fungovania občianskej spoločnosti.

1      Verejné služby

Verejné služby, alebo služby vo verejnom záujme, sú práve tie oblasti národného hospodárstva, kde trhové hospodárstvo s voľným predajom produktu končí. To znamená, že občan nie je schopný si túto službu kúpiť voľne na trhu ako hociktorý iný produkt buď z finančných dôvodov, alebo nemá o to osobný záujem. Týka sa to oblasti školstva, vedy, výskumu, výchovy detí a mládeže, športu, zdravotníctva, kultúry a sociálnej sféry. Spoločným znakom týchto služieb je neziskovosť. Nie preto, žeby zisk z tejto služby nebolo možné vytvoriť, ale preto, že poskytovateľ verejnej služby nemá dostatok financií na pokrytie nákladov na zaplatenie celej hodnoty služby.  Preto štát reguluje a financuje tieto služby z verejných financií cez transfery, dotácie, alebo cez verejné poistenie.

Právna forma a hospodárenie

Právna forma poskytovateľov týchto služieb je rôzna. Sú z verejného, ale aj zo súkromného sektora, a to buď z neziskového alebo z podnikateľského prostredia. Hospodárenie týchto subjektov s rozličnými právnymi formami  je rôzne.

Ak je poskytovateľom subjekt verejnej správy (spravidla sú to rozpočtové, prípadne príspevkové organizácie), hospodári na základe schváleného rozpočtu. Mnohé verejné služby poskytujú organizácie začlenené do občianskej spoločnosti. Sú to mimovládne neziskové organizácie,  predovšetkým neziskové organizácie poskytujúce všeobecno-prospešné služby, občianske združenia ale aj cirkevné organizácie a ich účelové zariadenia. Ich hospodárenie je závislé na viaczdrojovom financovaní. S podnikateľskými subjektami poskytujúcimi služby vo verejnom záujme sa najčastejšie stretávame v zdravotníctve. Hospodárenie podnikateľských subjektov je založené na ziskovosti. Ekonomika sa prísne sleduje, hlavne rentabilita. Ich cieľom je dosahovanie zisku. Čo sa týka ekonomiky verejného sektora, tá je síce zameraná na systém programového rozpočtovania s dôrazom na výsledky a efektívnosť vynakladania rozpočtových prostriedkov, ale tam zrejme aj končí. Chýbajú ekonomické nástroje realizácie a kontroly tohto systému. Manažment, účtovníctvo, ekonomika neziskového sektora je úplne mimo verejného záujmu.  Nijaká stredná, či vysoká škola na Slovensku nepripravuje cielene svojich absolventov pre túto činnosť, hoci potreba je pre desaťtisíce organizácií neziskového sektora. Ekonomika verených služieb je mimo verejného záujmu.

1.1     Školstvo

Školstvo je oblasť, ktorá by mala byť prioritnou témou záujmu politikov. Deti sú naša budúcnosť. Čo je dobré a v čom je problém vzdelávania ako služby?

1. Financovanie základných a stredných škôl cez rozpočtovú kapitolu MŠ je dobré, ale je výrazne poddimenzované.
2. Financovanie ostatných škôl a školských zariadení je nespravodlivé pre súkromné a cirkevné školy, ktoré sú v rukách samosprávy. Garantovaných je len 88 %  zo sumy určenej na mzdy a prevádzku školy, prípadne školského zariadenia z rozpočtu, ktoré si stanovia samosprávy.
3. Školy majú zákonom o financovaní škôl zaručené viaczdrojové financovanie. Problém vidím vo finančnom manažmente škôl a školských zariadení. Chýbajú ekonómovia, ktorých tento rezort nedostatočne pripravuje nielen pre rezort školstva, ale pre služby vo verejnom záujme vôbec.
4. Právna forma súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení nie je doriešená. Majú samostatnú právnu subjektivitu právnických osôb, až na výnimky, ktoré môže zriaďovateľ zmeniť podľa svojho rozhodnutia. Týka sa to materských, jazykových a základných škôl, ktoré nemajú všetky ročníky. Hospodárenie majú ako neziskové organizácie, ale ostatné daňové, dotačné a verejnoprospešné záležitosti nie sú riešené, čo v praxi znamená vážny problém v otázkach vzťahu zriaďovateľ a škola.
5. Rozhodovanie o počte tried a žiakov v jednotlivých triedach je centralizované cez štátnu moc a VÚC. Nehodnotí sa podľa ukazovateľov kvality, ale na základe rôznych kritérií, podľa toho „kto si čo vybaví“.
6. Kvalita absolventov našich škôl je alarmujúca. Vedomosti možno majú, ale nevedia rozmýšľať v súvislostiach. Majú problém s komunikáciou. Nekontrolovane komunikujú cez sociálne siete, chýba im kritické myslenie, na ktoré ich škola nepripraví.
7. Liberalizácia školstva bez regulácie štátu produkuje nezamestnaných a spôsobuje odliv mladých do zahraničia.

1.2     Sociálna oblasť

Sociálne služby sú úplne centralizované cez samosprávu (až na malé výnimky cez MPSVaR SR). Zákon o sociálnych službách likviduje „neverejných poskytovateľov“ z trhového prostredia, bez perspektívy  účasti neziskových organizácií, občianskych združení a cirkevných organizácií a ich účelových zariadení. Akým spôsobom? Každý poskytovateľ sociálnej služby je vedený a kontrolovaný subjektom verejnej správy, čím sa má zabezpečiť kvalita služby. Ale neverejný poskytovateľ je obmedzovaný vo svojom rozvoji, hlavne v inštitucionálnom. Môže dostať dotácie na svoju činnosť z verejných prostriedkov, ale ak vytvorí zisk zo svojej služby (príspevky od klienta + dotácie – náklady na sociálnu službu), musí vrátiť časť dotácie, ktorá prevyšuje náklady. Všetky prostriedky z činnosti musí použiť na prevádzku, nemôže ani časť financií od klientov použiť na rozvoj organizácie.

1. Prijímatelia a poskytovatelia sociálnych služieb doplácajú na financovanie sociálnych služieb v kompetencii samosprávy. Zlyháva zabezpečenie sociálnej služby odkázaným občanom v 60-dňovej lehote a mnohí odkázaní na túto sociálnu službu sa jej ani nedožijú.
2. Opatrovateľská služba zlyháva, obce ju zabezpečujú vo vlastnej pôsobnosti vo výške schváleného rozpočtu. Neverejní poskytovatelia sú z financovania častokrát vylúčení. Táto služba je značne finančne poddimenzovaná.
3. Prevziať zodpovednosť za odkázaných občanov a platenie príspevku v odkázanosti za občanov odkázaných na sociálne služby by mal štát, nie samospráva.
4. V zariadeniach sociálnych služieb nie sú financované ošetrovateľské zdravotnícke služby z verejného zdravotného poistenia, pričom ide skutočne o plne hodnotnú zdravotnú službu lekárom indikovaných ošetrovateľských výkonov. Financuje sa z veľmi obmedzených vlastných zdrojov na úkor sociálnej služby.
5. Chýba prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti o odkázaných občanov a zjednotenie posudkovej činnosti v rezortoch MPSVaR SR a MZ SR.
6. Spravodlivé financovanie sociálnych služieb zlyháva na hospodárení a ekonomike dvoch typov právnych foriem poskytovateľov sociálnych služieb – z verejného a z neziskového sektora. Mimovládna nezisková organizácia nemôže konkurovať rozpočtovej, prípadne príspevkovej organizácii. Rozpočtové a príspevkové organizácie majú finančné prostriedky na svoju činnosť zabezpečené už na začiatku roka cez schválený rozpočet zriaďovateľa, pričom neziskové organizácie na začiatku roka ešte ani nevedia, koľko budú mať zazmluvnených klientov zo strany poskytovateľa finančného príspevku. V tomto sektore neverejní poskytovatelia sociálnych služieb pri súčasnom spôsobe financovania nemajú žiadnu perspektívu vykonávať verejnú službu ako inú zárobkovú činnosť. Finančné zabezpečenie majú len subjekty zriadené verejnou správou. Teda bez participácie občianskej spoločnosti.

1.3     Zdravotníctvo

Znaky verejnej služby v rezorte zdravotníctva sa strácajú v prevažujúcej právnej forme obchodných spoločností, preto zdravotníctvo už dávno nie je verejnou službou. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú podnikateľské subjekty, ktorých cieľom podľa definície v Obchodnom zákonníku je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Maximalizácia zisku je jedným z hlavných ukazovateľov merania úspešnosti firmy a s ním sú spojené všetky ekonomické nástroje.

1. Zdravotné poisťovne – obchodné akciové spoločnosti – nepodstupujú nijaké podnikateľské riziko. Zákonom o zdravotnom poistení majú zabezpečené výnosy 14 % z každého platu zamestnanca, 14 % z vymeriavacieho základu každého živnostníka a zákonom určené percento zo štátneho rozpočtu. Neobmedzili sa len na správu verejných prostriedkov, ale umožnilo sa im s financiami verejného zdravotného poistenia podnikať. Do systému zdravotnej starostlivosti vrátia len to a tomu, čo uznajú za vhodné.
2. Zdravotnícke zariadenia ako obchodné spoločnosti sú v reťazci spolu so zdravotnými poisťovňami a farmaceutickými firmami. Ich záujem je úplne iný ako služba občanovi, ktorá by mala byť vo verejnom záujme.
3. Rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sú zriadené ministerstvom alebo VÚC, sa za určitých podmienok a podľa rozhodnutia zriaďovateľa môžu transformovať na neziskové organizácie s prioritným majetkom štátu, alebo na obchodné spoločnosti. V prvom prípade sa ťažko kapitalizujú záväzky zadlžených nemocníc. Ale pri obchodných spoločnostiach je to legálny spôsob ako prísť k majetku štátu alebo samosprávy, ktorý ešte rezort zdravotníctva vlastní.
4. Prioritný záujem podpory podnikania v zdravotníctve priniesla povinnosť pracovnej zdravotnej služby. Ide o zákonné platenie nejakému zdravotníckemu zariadeniu nad rámec. Zamestnávatelia, ale aj živnostníci platia za pravidelné prehliadky svojich zamestnancov a za seba, pričom to majú aj tak zabezpečené u svojho lekára a hradené z verejného poistenia.
5. Dlhodobo chorí sú na pokraji verejného záujmu. Chýba podpora financovania a rozvoj domácej ošetrovateľskej starostlivosti ADOS, významnej zdravotnej starostlivosti o občanov všetkých vekových kategórií v domácom prostredí a hospicov, zdravotníckych zariadení pre dlhodobo chorých a zomierajúcich ľudí v ktorých je kladený dôraz na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, na to aby človek nebol v ťažkej chvíli sám a aby netrpel neznesiteľnou bolesťou.
6. Pacient sa stal rukojemníkom v systéme rôznych záujmov, je na poslednom mieste. Stal sa len prostriedkom k získaniu finančného zabezpečenia poskytovateľov zdravotnej služby, nie cieľom vyliečenia.
7. Zdravotníctvo je stále financované z verejného zdravotného poistenia. Môže sa v ňom podnikať, alebo vykonávať verejná služba, ktorá má v prvom rade slúžiť občanovi tohto štátu?

2      Občianska spoločnosť

Fungujúca občianska spoločnosť by mala mať vysoký podiel účasti občanov na spravovaní vecí verejných, a to práve cez nepolitické štruktúry. Túto úlohu plnia mimovládne neziskové organizácie (ďalej MNO) tretieho sektora, ktoré vykonávajú hlavne služby, ktoré sú vo verejnom záujme (školstvo, veda, výskum, vzdelávanie, sociálna oblasť, zdravotníctvo, kultúra, mládež a šport) alebo sa podieľajú na „verejnej kontrole“, ktorú vykonávajú cez média, watchdogové organizácie, organizácie zamerané na kontrolu ľudských práv.

Predmetom vládnych programov po roku 1989 nebolo inštitucionálne posilnenie a stabilita neziskového  sektora. Neziskový sektor na rozdiel od verejného a podnikateľského nemá základný právno-normatívny dokument, ktorý by ho vymedzil a charakterizoval z pohľadu právnych foriem a osobitosti inštitútov. Právna forma neziskových organizácií je rôznorodá. Tak isto je veľký počet právnych predpisov, ktoré by mali MNO dodržiavať, nie sú vzájomne prepojené a sú pojmovo rôznorodé. Štatistický register organizácií na Slovensku v súčasnosti registruje vyše 54 tisíc neziskových organizácií.  Takže je ich dostatok na to, aby sa tieto problémy systémovo riešili.

V súčasnosti neziskový sektor trápia viaceré problémy, ktoré súvisia so súčasnou legislatívou, jeho financovaním a inštitucionálnym rozvojom.

1. Je potrebné zefektívniť partnerstvo verejného a neziskového sektora v rozvoji občianskej spoločnosti, hlavne pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme, a to v oblasti legislatívnej a v systéme financovania neziskového sektora.
2. Národný projekt Register mimovládnych neziskových organizácií (ide do pripomienkového konania) rieši len rezort ministerstva vnútra, chýbajú partneri z rezortu školstva (súkromné a cirkevné školstvo) a kultúry (cirkevné organizácie a ich účelové zariadenia). Je potrebné zosúladiť termíny povinností zverejňovať účtovné závierky, overovanie účtovnej závierky audítorom a zverejňovanie výročných správ všetkých právnych foriem rovnako. Register účtovných závierok od roku 2013 vyriešil jedno miesto ukladania a zverejňovania.
3. V mnohých prípadoch zástupcovia MNO v poradných orgánoch vlády nezastupujú celý sektor, hája len svoje záujmy „prežitia“, čo sa im nedá vyčítať, lebo takto je nastavená legislatíva a financovanie MNO.
4. Priama podpora štátu cez dotácie a transfery príjemcov verejných prostriedkov je nestabilná. Závisí od štátneho rozpočtu, ochote prispievať na činnosť MNO a na kontrolnom systéme verejných financií, ktorý je viac byrokratický ako vecný.
5. Financovanie MNO cez projekty nie je stabilné a navyše je korupčné. Nepriama podpora formou daňových výhod a vývoj asignácie dane sú nedostatočné na to, aby zabezpečili inštitucionálnu stabilitu, nieto ešte rozvoj MNO.
6. Chýbajú záväzné stanoviská k výkladu právnych predpisov (zákonov) týkajúce sa povinnosti MNO vo vzťahu k financovaniu z verejných zdrojov.
7. Zákon o dobrovoľníctve máme, ale chýba záväzné stanovisko k výške vyplácania oprávnených nákladov dobrovoľníkovi (cestovné, stravné, ošatenie, bývanie, zdravotné poistenie). Novela zákona od 1.1.2016 nesprávne zvýhodňuje len dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu formou preplácania náhrady za stratu času za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti, čím narúša základné princípy zákona o dobrovoľníctve a dobrovoľníctva vôbec, keďže prináša možnosť finančnej odmeny za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Zákon nerieši zákonné poistenie dobrovoľníka, ktorý vykonáva vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť. Zákon umožňuje, aby podnikateľské subjekty boli prijímateľmi dobrovoľníckej činnosti, a tak otvára priestor pre čiernu pracovnú silu.
8. Prijatý Zákon o športe, platný od 1. 1. 2016, zvýhodňuje len financovanie športových organizácií (občianskych združení) cez možnosť sponzorstva od podnikateľa a platenú dobrovoľnícku prácu ako náhradu za stratu času. Dokonca sa tomu aj upravili zákony – zákon o dani z príjmu a zákon o dobrovoľníctve v prospech zúčastnených strán v športovej organizácií. Nespochybňujem dôležitosť rozvoja športu, predovšetkým medzi deťmi a mládežou. Ale žeby táto oblasť občianskej participácie na správe vecí verejných bola najdôležitejšia?

3      Zamestnávanie

Závery zo stretnutia Svetového ekonomického fóra v Davose naznačujú prehlbujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými. Nezamestnanosť bude jeden z najväčších problémov tejto doby, ktorý bolo treba riešiť už včera. Budúcnosť s nasledujúcou perspektívou je alarmujúca.

1. Zamestnanec predstavuje pre zamestnávateľa veľkú nákladovú položku. Cez zákonné poistenie a zdaňovanie zamestnávateľ zaplatí v priemere viac ako 43 % z ceny práce do štátneho rozpočtu a verejného zdravotníctva. Napríklad, zamestnanec dostane 57 % čistej mzdy pri hrubej mzde 882 € a cene práce 1 192 €. Čím je mzda vyššia, tým sú vyššie aj odvody. Pri cene práce 2 000 € sú odvody vo výške až 46%.
2. Podnikať v oblasti sociálneho zamestnávania (s minimálnym ziskom) nemá podľa platnej legislatívy perspektívu. Nový inštitút „spoločnosť v kríze“ v Obchodnom zákonníku od 1. 1. 2016 síce chráni veriteľov pred nezodpovednosťou vlastníkov firiem, ale nedovoľuje podnikať s cieľom zamestnávať s minimálnym ziskom. Ešte aj z minimálneho zisku zamestnávateľ musí zaplatiť daňovú licenciu.
3. Sociálne zákony neposkytujú zamestnávateľom nijaké zvýhodnenie. Ak by mali zamestnávatelia odvodové zvýhodnenia za zamestnanca vo výške jeho sociálnej podpory, cena práce by sa znížila, a podnikateľ s týmito zamestnancami by bol konkurencieschopný na trhu.
4. Neziskový sektor by mohol mať ďalší priestor na vytváranie pracovných miest. Nie sú žiadne podmienky na inštitucionálnu stabilitu tohto sektora, ktorý by mohol zamestnávať množstvo ľudí, ktorí pre podnikateľský sektor nedokážu vytvárať zisky.
5. Stimuly pre zamestnávanie sú nedostačujúce a netransparentné. Pracovať sa neoplatí, darí sa čiernej práci a relatívne dostatočné sociálne zabezpečenie nezamestnaných, čo v konečnom dôsledku škodí predovšetkým zamestnanosti.
6. Existuje veľká skupina nezamestnaných, ktorí nepracujú kvôli exekúciám a rozpadnutým manželstvám alebo partnerstvám a z toho vyplývajúcim záväzkom vyživovacích osôb.

Autor: RNDr. Ing. Marcela Dobešová, Fórum života