V našom poslaneckom klube sa väčšinovo zhodujeme, že ľudský život sa začína počatím a že súčasný interrupčný zákon je určite potrebné zmeniť.
Ale chcem hovoriť za seba. Poslanci strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko mňa osobne s predložením tejto novely nepredbehli, ako to niektorí hovoria či píšu. Ako odborníčka a tiež pro-life aktivistka som takmer 20 rokov pracovala v zariadení poskytujúcom konkrétnu pomoc tehotným ženám v núdzi. Ako poslankyňa to robím tiež, ale inými nástrojmi. Viem, že v tomto znení, ako je teraz novela predložená, nemala a ani nemá väčšinovú podporu v parlamente.
Som presvedčená, že keďže v zákone o umelom prerušení tehotenstva ide doslova „o život“, jeho predkladanie v parlamente nesmie byť populisticky zneužívané. Ochrana života počatých detí nesmie byť predmetom špinavej politickej hry a nesmie slúžiť na zbieranie politických bodov. Preto, ak to myslia predkladatelia novely s ochranou ľudského života naozaj vážne, predloženiu novely zákona mali predchádzať rokovania s politickými stranami, najmä s koalíciou, ktorá má v parlamente väčšinu. Predkladatelia tejto novely to nepokladajú za dôležité, s nikým pred predložením zákona nerokovali. S nikým sa nebavili.
Tieto pokusy presadzovať zmenu zákona o umelom prerušení tehotenstva tu už boli a nielenže neprešli, ale ešte aj poškodili dlhoročné úsilia politikov, odborníkov a zvlášť zaangažovaných aktivistov. Keďže ide zvyčajne o kresťanských politikov, mylne sa týmto v spoločnosti zaviedol názor, že ochrana ľudského života je iba kresťanskou témou. Nie je to tak. Ochrana ľudského života bez rozdielu, bez akejkoľvek selekcie od počatia, je témou ľudskoprávnou. Právo na život je prvým právom, bez tohto niet iného práva.
O legislatívnom zlepšení ochrany ľudského života som hovorila s ministerkou zdravotníctva ešte pred predložením tejto novely stranou Kotlebovej ĽSNS. Vediem tiež rokovania za hnutia OĽaNO so zástupcami poslaneckých klubov, kde hovoríme o takých možnostiach novely zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktoré by mali reálnu šancu prejsť. Z praxe však viem, že súbežne sa musia vytvárať poradenské centrá pre tehotné ženy v každom okresnom meste, ako aj domovy pre tehotné ženy v krízových životných situáciách. Teda mnohé ďalšie nástroje podpory a pomoci. Aj finančné. Bez tohto to nejde.
Niektoré nástroje podpory sa dajú prijať hneď, niektoré neskôr. Čo však považujem za najdôležitejšie, je to, že treba upriamiť v politike pozornosť na rodinu ako celok. V spoločnosti je prostredníctvom sociálnej politiky pozornosť upriamená na člena rodiny – jednotlivca. Je však najvyšší čas zaostriť pozornosť na rodinu. Preto som hneď na začiatku svojej poslaneckej práce začala pracovať na koncepcii rodinnej politiky. A na to som motivovala aj kolegov poslancov a poslankyne v klube. Tento koncept sme predstavili verejnosti 15. mája, práve na Medzinárodný deň rodiny. Ide o 3 x 3 opatrení a riešení s konkrétnymi legislatívnymi návrhmi aj s finančnými dopadmi. Okrem dopadov na demografiu a väčšiu stabilitu rodín by mohli tieto opatrenia priniesť aj viac odvahy prijať dieťa aj rodičom, pre ktorých je jeho príchod nečakaný a prekvapivý. Tým by sme mohli na Slovensku nepriamo pomôcť znížiť počet interrupcií, ktorých dôvodom sú obavy z ekonomického vývoja.
V susedných krajinách V4 už dávnejšie začali realizovať rodinnú politiku. Boli sme sa tam pozrieť, hovorili sme s poslancami. A nezaháľa ani Rakúsko, ale ani Francúzsko či Belgicko. A majú výsledky. Som presvedčená, že aj takto prispievam k ochrane ľudského života od počatia, počas celého života až po prirodzenú smrť.
A na záver: Je dôležité, aby skutky a slová poslancov predkladajúcich vylepšenie zákona o umelom prerušení tehotenstva, boli v integrite. Predstavitelia strany ĽSNS, ktorá chce novelou chrániť život od počatia, však spochybňujú následky nacistických a fašisických režimov, teda obdobia, keď v koncentračných a vyhladzovacích táboroch, okrem iných neľudských krutostí a zabíjania, vykonávali nacisti neľudské pokusy na ženách, ktoré boli tehotné a tiež na ich nenarodených deťoch. Dodnes sme z úst predkladateľov novely interrupčného zákona nepočuli jasné a úprimné odsúdenie režimov, ktoré pred takmer osemdesiatimi rokmi mimoriadne krutým spôsobom pripravili o život milióny nevinných ľudí – mužov, žien, detí a, áno, aj tehotných žien! Navyše, predkladatelia zákona ešte aj dnes nazývajú tehotné ženy či deti v rómskych osadách parazitmi a hádžu kamene do (možno) tehotnej moslimskej ženy a jej rodiny. História nám už opakovane ukázala, aké nebezpečné je zakrývať oči pred zlom, ktoré nás chce oklamať tým, že prichádza s dobrými návrhmi.
Som presvedčená, že ak sa hodnotovo-etické otázky stanú predmetom naháňania politických bodov, tak na to nakoniec doplatia tí najslabší a najzraniteľnejší. Za seba môžem povedať, že budem hlasovať slobodne podľa svojho svedomia a vedomia.
Autorka článku je členkou predsedníctva Fóra života a poslankyňou parlamentu za OĽaNO.
Zdroj: www.tyzden.com