Sloboda človeka, hoci je to „veľký pojem“, tak často používaný i, žiaľ, zneužívaný v demokratických spoločnostiach, v skutočnosti funguje pre človeka len v obmedzenej miere. Ten, kto si myslí, že sa vzoprie morálnym príkazom, lebo „je slobodný“ vybrať si, čo on chce, sa hlboko mýli. Jeho sloboda je limitovaná jeho emóciami a vášňami. Volí si vzburu, keďže mu je pohodlnejšie žiť bez príkazov. Aspoň teraz a v tejto chvíli. Zdá sa, že slobodnejší je ten, kto sa podriadi radám a overeným etickým štandardom, pretože jeho život sa drží v istej harmónii. Ešte väčšiu mieru slobody prejavuje ten, kto seba dá do úzadia a koná v láske a milosrdenstve vo vzťahu k druhým. V danej situácii ide o konanie proti vlastným záujmom a vôli, zdá sa akoby aj proti svojej slobode, no spätne sa objaví zvláštna životná sila, ktorá dodáva človekovi osobitný pocit slobody.
Slobodu však nemožno uplatniť skôr, ako si človek vštepí určité vzory. Dieťa do troch rokov len opakuje všetko, čo vidí a počuje od druhých, od svojich najbližších. Dokonca aj slová skloňuje podľa druhej osoby – tak ako to počuje. Varí, lieči, opravuje, „mobiluje“ presne podľa rodičov, ako ich verná kópia. Každá sloboda tvorí len z toho, čo sa najprv naučí. Neskôr v adolescencii chlapec či dievča najprv nasáva isté modely správania, až potom sa prejavuje samostatne a vymedzuje voči okoliu. Preto sloboda voľby neznamená ponechať dieťa či mladého človeka jeho vlastným náladám. Usmernenie, resp. vzor je prvým predpokladom jeho ďalšieho vývinu k slobode. Dnes to voláme motivácia, pretože príkazy a zákazy sa „nenosia“.
Identita muža a ženy sa tiež dotvára v závislosti od naučených a prijatých vzorov. Tvrdenie o neutralite pohlavia, aby človek nebol ovplyvnený stereotypmi mužskosti a ženskosti, stojí teda na vode. Naopak, ženskosť aj mužskosť sa formujú nie neutralitou, ani obrátenými modelmi, ale upevnením osobitostí muža a ženy a ich úloh v rodine a v spoločnosti. Dievča nielenže je biologicky ženou, ale sa aj učí byť čoraz originálnejšou ženou. Prijať svoje biologické určenie je prvým stupňom slobody a zveľadiť svoju pohlavnú identitu je druhým vyšším stupňom slobody. V tomto zmysle sloboda nie je „oslobodenie sa od svojich daností“, ale ich využitie pre svoj rozvoj.
Ak pochopíme slobodu nie ako ľubovôľu, ale ako rozumné prijatie vlastných limitov, ich prekonávanie či začlenenie do životného plánu, ak sme pohotoví pomáhať a mať radi, stávame sa celkom iste zo dňa na deň slobodnejšími.
Mária Raučinová (text vyšiel v RegionPresse, 19.02. 2019 )