Analýza Zuzany Čahojovej publikovaná na stránke Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku (www.hfi.sk):
Tento rok sa časopisu .týždeň podarilo slovenský záver uhorkovej sezóny nečakane poriadne okoreniť. Výroky Mariána Kuffu1 nanovo a s plnou silou rozvírili debatu okolo LGBT, ktorá zahŕňa aj otázku právnej úpravy statusu párov rovnakého pohlavia. Podobne sa aj prezidentovi Kiskovi úspešne podarilo zahájiť novú sezónu horúcou témou tým, že požiadal Ústavný súd o posúdenie súladu referendových otázok s ústavou.2 Hoci sa na Slovensku stále nájde dosť ľudí, ktorí odmietajú akúkoľvek právnu úpravu vzťahov medzi partnermi rovnakého pohlavia, pomaly stúpa počet tých, ktorí by nejakú tú formu právnej úpravy za určitých podmienok uvítali. Po prvé, že by nešlo o manželstvo, a po druhé, registrované partnerstvá by nedisponovali všetkými právami, ktoré sú priznávané manželstvu. Bohužiaľ, bez ohľadu na to, ako rozumne tento plán môže vyzerať, takýto scenár sa nebude dať uskutočniť. Zakladá sa totiž na nesprávnom pochopení právnych dôsledkov zavedenia právnej úpravy vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia. Aj keby sa prehliadli morálne a etické aspekty takejto možnosti, medzinárodné záväzky Slovenskej republiky takéto vysporiadanie sa so situáciou jednoducho neumožňujú.
Slovenská republika neexistuje vo vákuu. Je len jednou zo skoro dvesto krajín tohto sveta a s každou jednou z nich nejakým spôsobom udržiava medzinárodné vzťahy. Navyše, Slovenská republika je členom rôznych medzinárodných organizácií a je zaviazaná množstvom dohovorov týkajúcich sa tém od policajnej spolupráce, cez predaj Chiquita banánov, až po ľudské práva. Samotná ústava garantuje, že Slovenská republika “uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky”.3 Pre spoločenskú diskusiu ohľadne situácie homosexuálnej menšiny je podstatné hlavne členstvo v Európskej únii a v Rade Európy – t.j. spadáme pod jurisdikciu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len “ESĽP”). Ako si ďalej ukážeme, členstvo v týchto organizáciách je dvojsečným mečom.
Vplyv ESĽP na registrované partnerstvá
Čo sa týka nášho členstva v Rade Európy, rozšírené presvedčenie o tom, že rozsudky ESĽP sú silno naklonené požiadavkám LGBT loby, nie je úplne neopodstatnené. Na jednu stranu je pravdou, že mnohé zo štrasburských rozsudkov boli posledným klincom do rakvy, ktorým sa v niektorých štátoch pochovali posledné zvyšky odporu proti zrovnoprávneniu registrovaných partnerstiev s manželstvom, prípadne vzťahov nezosobášených heterosexuálnych párov s homosexuálnymi pármi. Na druhú stranu, tieto rozsudky boli vyprovokované veľmi špecifickou právnou situáciou v danom štáte, ktorá vlastne pripravila pôdu na takéto rozhodnutia.
Jestvuje mnoho aspektov, na ktorých ESĽP založí svoje rozhodnutie. Jedným z nich je práve právna situácia v jednotlivých štátoch. V skratke, z judikatúry ESĽP vyplýva, že osoby rovnakého pohlavia si nemôžu nárokovať právo na manželstvo, pričom štát má právo vyhradiť manželstvo len pre heterosexuálne páry.4 Navyše, v zmysle judikatúry štát nemá povinnosť (zatiaľ) vytvoriť inštitút registrovaných partnerstiev.5
Na druhú stranu, situácia sa okamžite mení akonáhle členský štát urobí akýkoľvek ústupok v neprospech výnimočnosti tradičnej rodiny, a to či už v prospech nezosobášených heterosexuálnych párov,6 alebo vytvorí inštitút registrovaných partnerstiev.7 V takejto situácii získajú homosexuálne páry tie isté práva, a to vrátane možnosti adopcie, ktoré sú priznávané heterosexuálnym nemanželským párom.
Z viacerých rozsudkov ESĽP je zrejmé, že hoci tento súd ponecháva štátom v rozhodovaní o vytvorení inštitútu registrovaných partnerstiev voľnú úvahu, v budúcnosti sa situácia môže zmeniť. Rozhodujúcim jazýčkom na váhach bude práve počet štátov, ktoré sa registrované partnerstvá rozhodli uviesť do praxe. Bohužiaľ, nie je možné predpokladať, aký počet štátov bude pre ESĽP dostačujúci na vyhlásenie, že už existuje v tejto oblasti konsenzus, na základe ktorého bude zavedenie inštitútu registrovaných partnerstiev pre štáty Rady Európy povinné.
Vplyv Európskej únie na registrované partnerstvá
EÚ nedisponuje takými rozsiahlymi kompetenciami v oblasti ľudských práv ako ESĽP. Hoci je pravdou, že existuje Charta základných práv EÚ, ktorá má rovnakú právnu silu ako Zmluvy,8 jej pôsobnosť je značne obmedzená.9 Najväčšiu hrozbu pre zachovanie tradičného vnímania rodiny predstavuje jedna zo základných slobôd garantovaných Európskej únie – voľný pohyb osôb, ďalej všeobecný princíp zákazu diskriminácie, známy aj ako zásada rovnakého zaobchádzania, a samozrejme invazívnosť permisívnej politiky Európskeho parlamentu a Európskej komisie (ale tomu sa teraz nebudeme venovať). Zásada rovnakého zaobchádzania je uvedená v základných zmluvách, je rozvinutá judikatúrou Súdneho dvora EÚ a zároveň bola kodifikovaná niekoľkými nástrojmi sekundárneho práva Únie.
Čo sa týka manželskej, rodinnej a sociálnej politiky, pod ktorú spadá aj otázka registrovaných partnerstiev, tieto témy z pohľadu EÚ patria do výsostnej kompetencie členských štátov. Hoci členské štáty disponujú v týchto oblastiach voľnou úvahou, neznamená to však, že majú voľnú ruku konať úplne svojvoľne. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ hovorí jasne, že hoci niektoré oblasti „patria […] do právomoci členských štátov, členské štáty ich musia (tieto právomoci) uplatňovať v súlade s právom Únie,“10 t.j. vo svojom konaní musia dodržiavať všeobecné zásady a princípy EÚ.
Čo z toho pre členské štáty vyplýva? V skratke, je na výsostnom uvážení členských štátov či vo svojich rodinných politikách ponechajú status quo, či vytvoria inštitút registrovaných partnerstiev, alebo či prípadne otvoria možnosť manželstva aj pre homosexuálne páry. Ale v prípade, ak využijú druhú alebo tretiu možnosť, nemôžu s homosexuálnymi pármi zaobchádzať iným spôsobom ako s heterosexuálnymi pármi. Rovnaké zaobchádzanie znamená, že v pracovnej oblasti, v oblasti sociálnych dávok a výhod, v zdravotníctve, v oblasti daňových úľav a iných podobných stimulov, ktoré štátny aparát zvyčajne používa ako nenápadné povzbudenie ľudí k uzatvoreniu manželstva, musia byť tieto výhody prístupné aj pre homosexuálne páry. Toto znamená, že registrované partnerstvá budú užívať všetky práva ekonomickej povahy (napr. ak zamestnávateľ poskytuje dovolenku pri príležitosti uzavretia manželstva, musí ju poskytnúť aj pri príležitosti vstúpenia do registrovaného partnerstva), ktoré doteraz prislúchali len manželstvu.11
Registrované partnerstvá s ohraničenými právami sú utópia
Je teda úplne očividné, že predstava vytvorenia inštitútu registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia s presne ohraničenými právami je vo svojej podstate nereálna. Scenár je v zásade takýto. Najprv členský štát uzákoní inštitút registrovaných partnerstiev v nejakej forme s presne ohraničenými právami. Potom vstúpi na scénu EÚ. V ekonomickej oblasti musia dostať registrované partnerstvá rovnaké práva ako heterosexuálne páry. V prípade, že predsa len nastane nejaká diskriminačná situácia, nastupujú na scénu európske inštitúcie a v závislosti od rozsudku Súdneho dvora EÚ, členský štát bude musieť diskriminačnú legislatívu zrušiť a diskrimináciu odstrániť.
No a ako posledný hráč nastupuje na scénu ESĽP. Keďže ESĽP je typický ľudsko-právny súd, jeho rozsudky sú pre členský štát oveľa citeľnejšie, keďže sa neobmedzujú (ani len naoko, ako sa márne snažia niektoré rozsudky Súdneho dvora EÚ) na ekonomickú oblasť. V prvom rade je vhodné si pripomenúť, že v zmysle judikatúry ESĽP sa situácia heterosexuálneho páru v manželstve nelíši od situácie homosexuálneho páru v registrovanom partnerstve.12 Keďže o diskrimináciu ide vtedy, keď zaobchádzame s osobou/párom nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza s inou osobou/párom, takéto chápanie podobnosti medzi manželstvom a registrovaným partnerstvom má ďalekosiahle následky. Znamená to, že rozdielne zaobchádzanie s homosexuálnym párom v registrovanom partnerstve oproti heterosexuálnemu páru v manželstve predstavuje v zmysle judikatúry ESĽP diskrimináciu. Na druhú stranu, ESĽP striktne dodržiava ním formulovanú zásadu, že rozdielne zaobchádzanie s nezosobášenými pármi rovnakého pohlavia oproti zosobášeným heterosexuálnym párom nepredstavuje a pravdepodobne ani v budúcnosti nebude považované za diskrimináciu v zmysle Európskeho dohovoru o ľudských právach.13
Prvú vec, čo ESĽP v prípade sťažnosti overí je, či členský štát nejakým spôsobom inštitucionalizoval vzťahy medzi pármi rovnakého pohlavia, prípadne uznal určité práva pre nezosobášené heterosexuálne páry. Ak áno, tak na základe tejto skutočnosti usúdi (keďže za týchto okolností sa homosexuálny pár nachádza podľa ESĽP v rovnakej alebo podobnej situácií ako heterosexuálny pár), že neexistuje žiaden rozumný dôvod prečo by mali byť niektoré práva vyhradené len pre heterosexuálne páry. Potom jednoducho vyhlási, že štát tým, že nepriznal homosexuálnym párom rovnaké práva, porušil čl. 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a čl. 14 (zákaz diskriminácie) Európskeho dohovoru o ľudských právach. Na tomto veľmi jednoduchom príklade sa snažíme ilustrovať, že neekonomické práva, ktoré homosexuálnym párom nevyplynú na základe členstva Slovenska v EÚ, získajú vďaka ESĽP. A to vrátane adopcií.
Dvojsečnosť členstva v EÚ a v Rade Európy spomenutá v úvode v podstate znamená, že pri dodržaní určitých pravidiel hry stanovených Súdnym dvorom a ESĽP, členstvo v EÚ a v Rade Európy môže predstavovať aj určitý obranný argument proti zavedeniu registrovaných partnerstiev, manželstiev pre páry rovnakého pohlavia, či adopcií pre homosexuálne páry. V tom prípade, že tieto pravidlá hry nebudú členským štátom dodržané, členstvo v týchto organizáciách, ktoré mu doteraz slúžilo ako obranný štít, sa premení na meč v rukách tých, ktorí presadzujú progresívne chápanie rodiny. Inými slovami, ak by sme zaviedli registrované partnerstvá (či už pre osoby rovnakého pohlavia, alebo pre osoby opačného pohlavia), alebo by sme uznali určité adopčné práva nezosobášeným párom, nastúpi kolotoč odstraňovania diskriminácie, ktorý nás prinúti uznávať rovnako-pohlavným párom tie isté práva ako majú páry opačného pohlavia.
Ľudia presadzujúci progresívne chápanie rodiny sú si týchto skutočností dobre vedomí.14 Už menej ľudia, ktorí sú v zásade proti, ale napokon na registrovaných partnerstvách nevidia nič zlé a ani nevidia dôvod, prečo by mala byť táto možnosť homosexuálnym párom odoprená a dokonca, prečo Cirkev s takouto možnosťou nesúhlasí.15 Ako sme si už ukázali, zavedenie inštitútu registrovaných partnerstiev bude pre jedných vstupom do zeme otvorených možností a pre druhých otvorením Pandorinej skrinky. Závisí od uhla pohľadu. A túto skutočnosť by si zástancovia zavedenia registrovaných partnerstiev, ktorí sú zároveň zástancami tradičnej rodiny, mali uvedomiť.
1 Pozri napr. “.týždeň stiahol kontroverzné video k Kuffom o homosexuáloch” SME (Bratislava, 26.8.2014) www.sme.sk/c/7352161/tyzden-stiahol-kontroverzne-video-s-kuffom-o-homosexualoch.html#ixzz3CF0AH1kr
2 Pozri napr. „Kiska podráždil cirkev, dal referendum na Ústavný súd“ SME (Bratislava, 3.9.2014) www.sme.sk/c/7364248/kiska-podrazdil-cirkev-dal-referendum-na-ustavny-sud.html#ixzz3D0c9BEbI
3 Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR, Čl. 1 ods. 2
4 Pozri napr. Rees proti Spojenému kráľovstvu (1986) č. 9532/81 (ESĽP, 17.10.1986) alebo Hämäläinen proti Fínsku (2012) č. 37359/09 (ESĽP, 13.11.2012)
5 Pozri napr. Schalk a Kopfproti Rakúsku (2010) č. 30141/04 (ESĽP, 24.6.2010) body 104 a 105: „What remains to be examined in the circumstances of the present case is whether the respondent State should have provided the applicants with an alternative means of legal recognition of their partnership any earlier than it did.“ (Ešte je potrebné preskúmať, či v okolnostiach tohto prípadu mal žalovaný štát zabezpečiť, aby žiadatelia mali prístup k alternatívnej právnej úprave svojho vzťahu ešte predtým, ako tak tento štát urobil.) (104) „The Court cannot but note that there is an emerging European consensus towards legal recognition of same-sex couples. Moreover, this tendency has developed rapidly over the past decade. Nevertheless, there is not yet a majority of States providing for legal recognition of same-sex couples. The area in question must therefore still be regarded as one of evolving rights with no established consensus, where States must also enjoy a margin of appreciation in the timing of the introduction of legislative changes.“(Súd nemôže prehliadnuť, že medzi štátmi vzniká konsenzus týkajúci sa zavedenia právnej úpravy vzťahov párov rovnakého pohlavia. Navyše, tento trend v poslednom desaťročí rýchlo napredoval. Napriek tomu, štáty, ktoré právnu úpravu párov rovnakého pohlavia zaviedli, stále nie sú vo väčšine. Z tohto vyplýva, že predmetná oblasť sa stále musí pokladať za takú, v ktorej ešte dochádza k vývoju práv a v ktorej sa nedosiahol konsenzus, a štáty musia disponovať voľnou úvahou v načasovaní zavedenia legislatívnych zmien.) (105).
6 Pozri napr. X a ďalší proti Rakúsku (2013) č. 19010/07 (ESĽP, 19.2.2013)
7 Pozri pozn. pod čiarou č. 4
8 Jedná sa o primárne právo EÚ a pod pojmom „Zmluvy“ sa myslí Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie. Čl. 6 Zmluvy o Európskej únii hovorí, že “Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie […], ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.”
9 Čl. 51 Charty základných práv Európskej únie presne vymedzuje jej vecnú pôsobnosť a hovorí, že jej ustanovenia sa uplatňujú “výlučne vtedy” ak sa vykonáva únijné právo a ani “nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie, ani nezakladá žiadnu novú právomoc ani úlohu pre Úniu, ani nemení právomoci a úlohy vymedzené v zmluvách”.
10 Pozri napr. rozsudok C-48/11 A Oy zo dňa 18.7.2012, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, ECLI:EU:C:2012:485
11 Pozri napr. rozsudok C-267/12 Hay zo dňa 12.12.2013, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, ECLI:EU:C:2013:823
12 Pozri napr. Schalk and Kopfproti Rakúsku (2010) č. 30141/04 (ESĽP, 24.6.2010) bod 99: „same-sex couples are just as capable as different-sex couples of entering into stable committed relationships. Consequently, they are in a relevantly similar situation to a different-sex couple as regards their need for legal recognition and protection of their relationship“ (páry rovnakého pohlavia sú práve tak schopné uzatvorenia stálych a oddaných vzťahov ako heterosexuálne páry. Následne, takéto páry sa nachádzajú vo veľmi podobnej situácií ako heterosexuálne páry čo do potreby právneho uznania a čo do ochrany ich vzájomného vzťahu) a i.
13 Pozri napr. Hämäläinen proti Fínsku (2014) č. 37359/09 (ESĽP, 16.7.2014) bod 71: „The Court reiterates its case-law according to which Article 8 of the Convention cannot be interpreted as imposing an obligation on Contracting States to grant same-sex couples access to marriage“ (Súd pripomína svoju judikatúru z ktorej vyplýva, že čl. 8 Dohody sa nemôže interpretovať tak, aby ukladal štátom povinnosť umožniť párom rovnakého pohlavia prístup k manželstvu.) alebo Schalk and Kopfproti Rakúsku (2010) č. 30141/04 (ESĽP, 24.6.2010) a i.
14 Pozri napr. „Registrované partnerstvá sme ako civilizačný stupeň prepásli. Zabudnime na ne a buďme k sebe úprimní, k zrovnoprávneniu homosexuálnej menšiny na Slovensku dôjde najmä v dôsledku pohybov a trendov v Európskej únii“ Weisenbacher, P. „Zabudnite na registrované partnerstvá“ JETOTAK MONDE diplomatique (21.2.2013) <http://www.jetotak.sk/ludskeprava/zabudnite-na-registrovane-partnerstva>
15 Pozri napr. Konkol, Š. „ O registrovaných partnerstvách“ POSTOY (29.4.2014) <http://www.postoy.sk/content/o-registrovanych-partnerstvach>
Článok môžete podporiť na vybraliSME (kliknutím na tlačítko Hlasuj).