William J. Saunders je odborník na ľudské práva v oblasti bioetiky, rodiny a náboženskej slobody. Je riaditeľom centra pre ľudský život a bioetiku v americkom Family Research Council. Je členom predstavenstva viacerých organizácií (International Right to Life Federation, Center for Bioethics and Human Dignity, spoluzakladateľ Do No Harm: the Coalition of Americans for Research Ethics). V roku 1999 založil organizáciu Sudan Relief and Rescue, Inc, na pomoc prenasledovanej cirkvi v Sudáne. Pravidelne publikuje články o bioetike v National Catholic Bioethics Quarterly, First Things, Human Events, Human Life Review a Touchstone.
Priblížte nám, prosím, vašu prácu.
Pracujem vo Family Research Council (FRC) vo Washingtone, D.C., kde mám na starosti medzinárodnú spoluprácu a bioetické otázky. FRC je sekulárna organizácia, ale oddaná kresťanským princípom. Financovaná je výhradne súkromnými osobami, teda jednotlivcami, ktorí jej dávajú peniaze; nie je teda financovaná ani vládou, ani cirkvou. Pracujeme tam spolu katolíci s protestantmi. A teraz som v Európe, lebo som sa zúčastnil na Svetovom kongrese rodín, ktorý sa snaží spojiť rodiny z celého sveta, rozprávať sa o problémoch, ktorým rodiny čelia, a nájsť riešenia na tieto problémy.
Ako sa vám na kongrese páčilo?
Veľmi sa mi páčilo! Kongres bol vo Varšave a Poľsko je naozaj katolíckou krajinou. Samozrejme, aj pro-rodinnou, takže bolo skvelé byť na mieste, ktoré je tak silno pro-rodinné. Samozrejme, aj Poľsko má svoje problémy, napríklad má veľmi nízku pôrodnosť, čo je – napokon – veľký problém pre celú Európu. V USA to zatiaľ nie je taký veľký problém, ale bude. A preto musíme nájsť cesty, ako povzbudiť mladých ľudí, aby vstupovali do manželstva a mali deti, aby kultúra a život mohli pokračovať všade na svete.
Aký je teda záver kongresu? Aký má prínos?
Hlavný prínos je networking, to znamená možnosť byť v kontakte s ľuďmi z iných krajín, aby sme sa dozvedeli, čo robia, navzájom sa povzbudili, informovali a vytvárali nové stratégie medzinárodnej spolupráce s cieľom podporovať rodinu.
Vy ste tiež prednášali na kongrese a už mnoho rokov sa venujete tejto práci. Prečo?
Rodina je najdôležitejšia inštitúcia spoločnosti. Je to základný kameň a základná jednotka spoločnosti. Ak si predstavíte základný kameň nejakej budovy, ak sa tento poruší, nakoniec sa zrúti celá budova. A to isté platí aj pre spoločnosť. Ak sa rozpadne rodina, rozpadne sa celá spoločnosť. Keď hovorím o rozpade rodiny, mám na mysli to, keď deti majú problémy, prepadajú v škole, dopúšťajú sa kriminality či berú drogy. Ďalej ženy, tie sú v najväčšom bezpečí v manželstve, takže keď sa rozpadne manželstvo, ocitnú sa v prostredí, ktoré je pre ne oveľa rizikovejšie. A manželstvo je, samozrejme, prospešné aj pre mužov. Takže dôvod, prečo sa venujem tejto práci, je dôležitosť rodiny.
Nie je zvláštne, že niektorí ľudia museli zasvätiť celý svoj profesionálny život ochrane rodiny? Dôležitosť rodiny by predsa mala byť samozrejmá pre každého.
Áno, my v Amerike tomu hovoríme zdravý rozum, ktorý každému hovorí, že rodina je dôležitá. Ale tiež si musíte uvedomiť, že ľavicoví ideológovia nemajú zdravý rozum, sú hnaní nenávisťou proti všetkému, čo je dobré, aj keď si to niekedy ani neuvedomujú. Ich vízia spoločnosti je kombináciou radikálneho individualizmu a všemocného štátu. Nezostáva im priestor pre nič iné okrem jednotlivca a štátu, takže rodina je pre nich inštitúcia, ktorú treba zmeniť. Nanešťastie, v niektorých medzinárodných inštitúciách, ako v Európskej únii alebo OSN, sú ľudia, ktorí systematicky pracujú na veciach, ktoré škodia rodinám, napríklad sa chcú zbaviť manželstva, bránia stratégiám, ktoré podporujú, aby manželia mali deti, propagujú rôzne formy manželstiev, propagujú jednoduchý spôsob rozvodu, podporujú rodenie detí mimo manželstva. Sociálny výskum v USA funguje už viac ako 20 – 30 rokov. Začal sa vlastne už začiatkom sedemdesiatych rokov a ukazuje, že títo ľudia nemajú pravdu a že – ako som povedal – rodina je dôležitá pre mužov, ženy aj deti a pre samú spoločnosť. A teraz musíme bojovať, aby sme zabezpečili, že nebudú ďalej podkopávať rodinu.
Títo ideológovia možno nevedia, že rodina je základ spoločnosti, ale bežní ľudia by to mali vedieť. Ako je možné, že aj obyčajní ľudia majú problém so zakladaním fungujúcich rodín?
V pozadí sú možno nejaké dôvody, napr. ekonomické, ktoré to komplikujú. Ale nanešťastie cirkvi nedostatočne pripravili ľudí, nedostatočne formovali ich svedomie, nepomohli im pochopiť, aká dôležitá rodina naozaj je. Dôvod, prečo je rodina istým pravidlom, je ten, že rodina je pre ľudí dobrá. Dobrá pre ľudí je preto, že je súčasťou ľudskej povahy. A súčasťou ľudskej povahy je preto, že ju tak Boh vytvoril. Takže cirkev by mala vštepovať toto povedomie do ľudí, ale – žiaľ – túto prácu nezvládla veľmi dobre. Plus v súčasnej spoločnosti je veľa vecí, ktoré podkopávajú rodinu: rozšírená popkultúra, médiá, hudobné klipy, plné sexuálnej promiskuity, a to sťažuje celú vec. A tiež sú tu inak dobré veci, ktoré niekedy tiež komplikujú život rodinám, napríklad spoločenská mobilita. Keď mladý človek ide študovať na univerzitu, opustí svoj domov, svoju rodinu, to tiež veci sťažuje.
Spomenuli ste formovanie svedomia. Čo tým myslíte?
Cirkev potrebuje učiť ľudí, čo je dobré a prečo je to dobré. Katolícka cirkev učí, že osoba má počúvať svoje svedomie, ale súčasne, že má povinnosť svoje svedomie pestovať. Ľudia by nemali počúvať svedomie, ktoré nie je pestované a informované. Inými slovami, naše svedomie nie je len nejaký impulz, nejaká myšlienka, ktorá nám skrsne v hlave. Svedomie je v istom zmysle Božia prítomnosť v nás, ktorá nám pomáha poznať, čo je dobré. A to sa nedá, pokým nevieme, čo nám Boh skrze cirkev pomohol spoznať, že je pre ľudí dobré, napríklad manželstvo a rodina, byť pro-life, mať náboženskú slobodu, zúčastňovať sa na náboženských aktivitách a podobne.
Akí sú ľudia v Amerike? Prečo napríklad pôrodnosť v Amerike je stále celkom dobrá, zatiaľ čo v Európe je oveľa horšia?
Viete, Amerika je veľmi náboženská krajina. Každú nedeľu asi polovica Američanov ide do kostola, kým v Európe a v mnohých krajinách vo svete je to len pár percent. Američania sú veľmi nábožní, a to je nápomocné. Pretože keď veríte, uvedomujete si, že nie ste Boh, uvedomujete si, že existuje iná bytosť, ktorá vás stvorila a ktorá vám určila pravidlá a povinnosti ako súčasť vášho stvorenia. Myslím, že Amerika má v tomto ohľade trochu navrch, pretože máte veľa nábožensky založených ľudí, ako protestantov, tak aj katolíkov. Takže podľa mňa je sila našej krajiny práve v tom, že si držíme náboženskú vieru.
Ako je možné, že Američania sú nábožnejší než Európania, pričom sme súčasťou tej istej civilizácie?
Neviem presne, prečo je to tak. Možno v rozdielnosti politických systémov. V Amerike máme formu demokracie, v ktorej sa od občanov očakáva, že sa budú aktívne zúčastňovať na verejnom živote a fungovaní vlády. U nás nemáme tradíciu, že sa všetko robí na národnej úrovni. A to je dôležité, núti to ľudí byť aktívnymi. Aj protestantizmus kladie na ľudí záväzok, aby boli aktívni. Taktiež je tu americká katolícka skúsenosť, inšpirovaná americkou politikou, na základe ktorej John Courtney Murray rozvinul myšlienky o vzťahu štátu a cirkvi, ktoré Druhý vatikánsky koncil neskôr uznal v deklarácii Dignitatis Humanae.
Takže je tu niekoľko jedinečných okolností, ktoré robia Ameriku odlišnou, ale aj napriek tomu aj u nás musíme bojovať za rodinu, pretože sa na ňu útočí. Ján Pavol II. v exhortácii Familiaris Consortio napísal, že rodina je ohrozená rôznymi elementmi v spoločnosti, ktoré sa ju snažia podkopať. A toto je realita naprieč rôznymi kultúrami. Európa má iste svoje zvláštnosti, ktoré presne nepoznám, ale myslím, že keby boli Európania nábožnejší, a keby cirkev očakávala viac aktivity od svojich veriacich a formovala ich svedomie, najmä mladých ľudí, určite by to pomohlo.
Na niektoré otázky je ľahké nájsť odpoveď, napríklad že rodina je dobrá a potrat je zlý. Ale sú aj komplikovanejšie otázky, pretože potrebujete mať vedomosť o biotechnológiách. Tieto otázky už nie sú len o svedomí a vyžadujú si viac poznania. Čo robíte v takomto prípade?
Niektoré z týchto otázok sú komplikované a jednoduché zároveň. Potrebujete zistiť, či tu existuje nejaká etická dilema, a potom nájsť správnu odpoveď, či niečo konať, alebo nekonať. Naša organizácia sa snaží vzdelávať ľudí v Amerike, ale aj v iných krajinách. Využívame pritom hodne internet, máme webovú stránku, máme e-mailové správy, ktoré posielame každý deň, máme program v rádiu, lobbujeme v kongrese a máme tiež spolupracovníkov v jednotlivých štátoch USA. Takže sa snažíme informovať ľudí o týchto otázkach. Myslím, že jedna vec, ktorú by si ľudia mali uvedomiť o bioetike, je, že z istého hľadiska je zložitá, ale z druhého ani veľmi nie. Veda je niekedy komplikovaná, ale vedci by mali byť schopní vysvetliť veci ľuďom tak, aby ich boli schopní pochopiť. Keď sa to podarí, je už na ľuďoch, či sa rozhodnú nejakú technológiu použiť, alebo rozhodnúť, či sa ohrozí ľudský život, alebo nie. Napríklad klonovanie je naozaj veľmi jednoduchá otázka. Je zložitá technicky, ale eticky je jednoduchá, pretože klonovaním sa vytvára ľudská bytosť, ktorá má byť použitá vo výskume, a to je nemorálne.
Akým iným bioetickým otázkam sa ďalej venujete?
Momentálne sú hlavnými otázkami klonovanie a výskum kmeňových buniek. To sú bunky schopné zregenerovať a vyliečiť mnoho rôznych ochorení. Dajú sa získať z vášho tela alebo z pupočníkovej krvi, čo je v poriadku. Jeden zdroj kmeňových buniek však predstavuje problém, a to je získavanie kmeňových buniek z embrya. Pretože keď to urobíte, zabijete embryo. Pojem embryo je pritom označenie pre ľudskú bytosť počas prvých dvoch mesiacov života. Teraz sme dospelí, ale v jednej fáze nášho života sme tiež boli embryom. Takže ľudské embryo je ľudská bytosť a je morálne zlé zabiť ho preto, aby sme získali kmeňové bunky. Ide tu o veľký problém, pretože sa nás veľa ľudí snaží presvedčiť, aby sme zničili tieto embryá kvôli liečbe rôznych chorôb. Ale treba si uvedomiť dve základné veci. Predovšetkým: zatiaľ nebol zaznamenaný žiadny medicínsky úspech s použitím týchto kmeňových buniek. Naproti tomu s použitím dospelých kmeňových buniek, ktoré sa získavajú morálne prijateľnou cestou, sa už teraz úspešne lieči viac ako sedemdesiat rôznych ochorení. A po druhé, bez ohľadu na to, aký úžitok by mohlo priniesť použitie embryonálnych kmeňových buniek, bolo by to vždy neetické.
Čo sa týka klonovania, niektorí ľudia hovoria, že sú rôzne formy klonovania. Ale faktom zostáva, že keď klonujete ľudskú bytosť, výsledkom klonovania je iná ľudská bytosť. Niektorí ľudia vravia, že je rozdiel medzi klonovaním človeka preto, aby sa neskôr narodil, a tým, aby sa použil iba na vedecký výskum. Obhajujú pritom klonovanie za účelom experimentovania. Lenže klonovanie je v tomto prípade zlé, tak ako je zlý aj výskum na embryách.
Aké morálne zlé praktiky hrozia v oblasti genetiky?
Veľmi dôležitá téma je genetický skríning, ktorý je rozšírený v Amerike a tiež v Európe. Mnoho detí je potratených, pretože majú nejakú genetickú poruchu. Opäť, je to tragédia, pretože sú to ľudské bytosti, ktoré aj keď majú nejaké genetické poruchy, môžu byť inak obdarené. A bez ohľadu na to, aj tieto deti sú darom od Boha, a preto nemáme právo ich zabiť.
Ďalší problém, ktorý čoskoro príde, je genetické inžinierstvo. To znamená zasahovanie do génov človeka a ich zmena, aby sa predišlo genetickým problémom, alebo preto, aby sa dosiahli určité požadované kvality, ktoré si niekto iný želá. Napríklad rodičia si môžu zmyslieť, že chcú múdre dieťa, tak zmenia gény svojho dieťaťa, aby bolo múdre alebo vysoké, alebo atletické a podobne.
Toto by mohlo byť motivované aj dobrými úmyslami, nie?
Áno, to by mohlo byť. Dôležité nie je to, aké máš úmysly, ale to, či to, čo robíš, je morálne alebo nemorálne. Myslím, že ľudia by sa mali oveľa hlbšie zamyslieť nad genetickým inžinierstvom a genetickým skríningom. Ľudia sa začínajú pozerať na deti ako produkt, ktorý musí vyhovovať ich požiadavkám. Ak si v Amerike kúpite nejaký produkt, ktorý nevyhovuje vašim požiadavkám, jednoducho sa ho zbavíte. Ľudia sa takto začínajú pozerať aj na deti. A to je veľmi, veľmi nebezpečné, pretože deti sú darom od Boha, a nie nejakým produktom, ktorý by mal spĺňať naše požiadavky. Takéto konanie zvyšuje ľudskú sebeckosť, a to je zlé, pretože ľudia by mali milovať a darovať sa, nie byť egoistami.
Ako vysvetlíte, že dieťa je dar od Boha niekomu, kto nie je veriaci?
Asi by som mu povedal, nech si predstaví situáciu, že je rodič, ktorý si takto navrhol svoje dieťa, aby malo určité kvality a bolo schopné niečo robiť, ale toto dieťa by zlyhalo a nebolo by schopné naplniť požiadavky rodiča. Takýto rodič by asi bol riadne nahnevaný. Začal by sa pozerať na vlastné dieťa ako na televízor, ktorý nefunguje. A potom sa treba spýtať: „Chcel by si, aby sa na teba pozerali, akoby si bol iba nejaký produkt?“ A väčšina ľudí by odpovedala, že nie! Ľudia nechcú, aby sa takto na nich pozeralo, nechcú byť dehumanizovaní. Ale naopak, chcú byť ocenení pre svoju jedinečnosť; takí, akí sú. Vtedy treba týmto ľuďom povedať: „Tak potom ani ty nevytváraj iných ľudí ako produkt, ktorý by mal naplniť tvoje požiadavky!“
Povedzme, že naozaj viete toto všetko a vidíte všetkých tých ľudí, ktorí robia potraty a ignorujú pravdu, ale niekedy sa cítite neschopný to všetko zmeniť. Čo podľa vás v takej chvíli treba robiť?
Známy anglický filozof Edmund Burke raz povedal: „Všetko, čo zlo potrebuje k svojmu víťazstvu, je, aby dobrí ľudia nič nespravili.“ Akokoľvek nehodný sa cítite, je vašou ľudskou povinnosťou niečo urobiť. Samozrejme, nie každý môže urobiť všetko, ale môžete spraviť aspoň tú drobnosť, ktorú zvládnete. Napríklad v Amerike sa ľudia aktivizujú v rôznych bioetických a pro-life organizáciách, píšu listy vláde a kongresu, alebo prispievajú na činnosť organizáciám, ktoré sa venujú téme ochrany života a podobne. Treba si uvedomiť, že vďaka solidarite sa nemôžeme vyhýbať týmto otázkam a musíme sa zapojiť do ochrany života a rodiny. Viete, Boh nemá ruky. Alebo presnejšie povedané, jeho ruky, to sme my! Boh je prítomný vo svete cez nás. My sme jeho ruky. Mali by sme sa preto správať tak, aby sme prispievali k spoločnému dobru. Myslím, že každý môže prispieť a nájsť si svoje miesto.
Za rozhovor ďakuje Patrik Daniška
Preklad: Zuzana Bakošová
Bill Saunders navštívil na pozvanie Spoločenstva Ladislava Hanusa Slovensko v dňoch 14. až 16. mája 2007. Rozhovor pre Spravodajcu o. z. Fórum života poskytol 15. mája v Bratislave.