Hádam neexistuje spravodajský portál či denná tlač, kde by sa nespomínal extrémizmus. Samozrejme, väčšinou iba z jednej strany. Európski politici sa priam predháňajú v slovách o nutnosti zastaviť extrémizmus. Myslia tým najmä ten pravicový. Na Slovensku sa schválil dokument o boji s extrémizmom, v európskej agende už téma predbieha aj migráciu. Kto nepritakáva, sa stáva nekorektným, dokonca podozrivým zo sympatie k extrémizmu. Nepočula som však, žeby sa za extrémizmus považovalo nekompromisné zabitie dieťaťa v matkinom lone či eugenické praktiky prenatálnej diagnostiky – tzv. lov na Downíkov. Jedno aj druhé patrí ku kľúčovým ideám oboch totalít – fašizmu aj komunizmu.
Ale ani extrémne nenávistné postoje k Cirkvi a kresťanstvu nepútajú mediálnu pozornosť. Tieto tipy extrémizmov pritom z roka na rok narastajú. Najväčšia pozornosť sa venuje vonkajšej fašistickej symbolike, nie tak samotným myšlienkam. Zaráža ma najmä dvojaký meter na posudzovanie. Ako môže napríklad pokojne existovať v Bratislave reštaurácia s komunistickými symbolmi, vraj retro, kým podobná s fašistickými by nemohla ani vzniknúť? Uvažujem, či je to dôsledok socializmu v našich mysliach. Vtedy sa o Slovenskom štáte nesmelo ani diskutovať a veriaci lekár sa nemohol stať gynekológom bez toho, aby sa nepostavil pozitívne k potratom. Stále máme ďaleko od demokracie.
No ešte väčšmi ma trápi, že sa politika nezameriava na príčiny radikalizmu a extrémizmu. Napríklad dlhodobo poukazujeme na extrémne požiadavky agendy tzv. rozšírených práv menšín s adopciou detí alebo reprodukčných práv s tzv. právom na potrat. Tieto, samozrejme, vyvolávajú prudkú protireakciu veľkej skupiny ľudí vo forme obrany základných hodnôt a dôstojnosti človeka. A tak, paradoxne, sa pod označenie extrémizmus dostávajú ľudia, ktorí len chcú, aby spoločnosť fungovala eticky. No už aj toto vyjadrenie by niekto považoval za extrémne.
Niet divu, že stúpa nahnevanosť a radikalizujú sa postoje. Bez toho, aby som obhajovala násilné spôsoby na ktorejkoľvek strane, nechápem, prečo im nemôžeme viac predchádzať, ako ich potom hasiť.
Mária Raučinová (text vyšiel 3.08. 2018 v Regionpresse)