Keď politika otriasa ľudskými vzťahmi

 
 

Čím ďalej, tým väčšmi sa ukazuje, že politika, ktorá by mala slúžiť na upevnenie súdržnosti medziľudských vzťahov, v skutočnosti vytvára opak. Rozdeľuje, znechucuje a mení charaktery.

Rôznime sa v postojoch a názoroch, v prístupoch, spôsoboch, riešeniach. A to nielen v kresťanskom spektre, ale aj v rámci liberálneho a ľavicovo-sociálne orientovaného. Vieme sa vzopäť, ale nevieme spolupracovať na smerovaní. Trieštenie sa zosilňuje úmerne s dosiahnutými úspechmi. Mohlo by sa to pripisovať závisti a vzájomnej neprajnosti, ale myslím si, že to súvisí aj s chápaním demokracie. Demokracie založenej len na jednoduchom názorovom „pluralizme“, nie na jednote spoločenstva. Demokracia by nemala byť čistým pluralizmom, kde každý má právo povedať, konať, presadzovať to „svoje“. Táto mentalita nás tak zaplavila, že sa nevieme pohnúť za cieľom. Prostriedkom – pluralizmom – nahrádzame cieľ – bratské a rodinné spolužitie v štáte. Navonok to bezprostredne nesúvisí s ochranou života. A predsa, vzájomné rozdrobovanie veľmi oslabuje vzťahy a tým aj úctu k človeku. Zakúsili sme od nežnej revolúcie niekoľko momentov ostrých stretov politických názorov, ktoré znemožnili ďalšiu spoluprácu politikov, ale aj poradcov, lídrov hnutí, ba narobili problémy aj medzi dlhoročnými priateľmi či v rodinných väzbách. Komu to slúži? „Rozdeľuj a panuj“ je známe heslo. Vtedy chaos má totiž svoje smerovanie  – k pádu spoločnosti.

Politika nadobúda svoj konečný zmysel, ak vedie k posilneniu ľudských väzieb. Nie k individualizmu a subjektivizmu, ktorý napokon privedie svet ku stálym konfliktom a zrážkam. Aj na toto treba pamätať v boji za hodnoty. Pokoj a mier je základnou podmienkou života. Rešpektovať ho znamená byť ozajstne politickým a pracovať pre kultúru života. Pravda nikdy nemá byť nástrojom útlaku, vytaseným mečom v boji. Toľkokrát v histórii sa práve tento spôsob jej presadzovania obrátil v neprospech, poškvrnil samotnú pravdu a stal sa dôvodom na jej vyvrátenie. Mnohé pozitívne, čo už predtým bolo vykonané, vyšlo napokon nazmar.

Mária Raučinová (text vyšiel v RegionPresse 18.11. 2018)