Maličkí

Báseň dvoch gymnazistiek z Čadce o nenarodenom dieťatku, ktoré sa prihovára spoločnosti, svojej mame…


Obrovské domy stoja v mestách, iba ja nemám nikde miesta.
Sexshopy plnia ulice, ja som len omyl dvojice.
Baby-test? Nemaj obavy, ním určíš hneď čas popravy.
Tebe nič pri tom nehrozí, vdýchneš len trošku narkózy.
Aj v tomto 21. storočí, potraty bijú do očí!
Keď nás nechcete vychovať, iným nás môžete darovať.

Dnes z lona matiek voláme, petičný hárok žiadame.
Nevieme písať rukami, tie ste nám zatiaľ nedali.
Je to vec matiek? Lekárov? Viazaní nie ste prísahou?!
Mamička, kúp si kameru, natoč ma, kým ma zoberú.
Som bunka drobná, maličká, som človek z TVOJHO vajíčka.
Mamička, počkaj! Pozhovej! Mám rúčky farby rúžovej!
Srdiečko zajtra budem mať a budem ťa mať veľmi rád.
Baby-test stratil záruku, ja ťa chcem držať za ruku.
Povedz nech skúsia vytvoriť miesto, kde sa smiem narodiť.
Ekonóm ako premýšľaš? Ja som tá mena najvyššia!
Euro má malú hodnotu, nedá sa rovnať ŽIVOTU!!!
Petičný hárok rýchlo dajte, nech neumrieme, pomáhajte!
Kto vám dá smädným vody napiť, keď budete už silu tratiť?
Kto vám raz vrásky pohladí, dom dôchodcov nás nahradí?
Tak prečo sa nesmieme narodiť? Prečo chcete naše životy zahodiť?
Naše srdiečko už biť nepočujete a náš nemý výkrik počuť nedokážete…

PROSÍME DRAHÉ MAMIČKY, SPÍNAME KU VÁM RUČIČKY,
KTORÉ NÁM ZAJTRA BUDÚ RÁSŤ…ZASTAVTE KROK SVOJ, KÝM JE ČAS!!!

Majka Pikuláková a Miška Badurová z Čadce