Moji najlepší priatelia

Na stránke blog.sme.sk sme našli zaujímavý blog Renáty Ocilkovej:
Keď som asi pred 13 rokmi bola na stáži v Drážďanoch, zhodou okolností tam bol v tom čase na študijnom pobyte aj môj kamarát z Kanady. Keď sme sa to o sebe dozvedeli, potešili sme sa obaja, že máme v „cudzine“ priateľa a tak sme sa mailom dohodli na stretnutí. Mali sme sa stretnúť v piatok o 17.00 hod. Lenže ja som sa pri odchode z práce dozvedela, že sa mám presťahovať z ubytovne – v jednej mestskej časti – do bytu v úplne inej štvrti a tak sa mi veci začali komplikovať, že som na stretnutie nestihla prísť.

Z periférie mesta do centra – na miesto nášho stretnutia – som mohla vyraziť až o 19.00 hod. Nemala som mobil a teda už vôbec nie mobilný internet, aby som môjmu kamarátovi Darrellovi mohla dať vedieť, že to nestíham. Bola som z toho nervózna a nevedela som, či  ešte má zmysel vôbec tam ísť a prísť s trojhodinovým meškaním, ale urobila som tento absurdný krok. Bol november, teplota okolo nuly. Asi o 20.00 hod. som vystúpila z električky a Darrell ma na dohodnutom mieste čakal. V pohode, usmial sa, na moje nekonečné ospravedlňovania reagoval, že je to v poriadku. A ono to naozaj tak bolo. Darrell nebol absolútne urazený ani nahnevaný. Priniesol mi darček, aj pre môjho manžela, aby som mu ho dala, keď sa vrátim domov. Bola som z Darrella dojatá, ale Darrell je taký. Má neskutočne dobré srdce. Je to skutočný priateľ. Darrell je gay.

Jeden z našich najlepších priateľov z mladosti z kresťanského spoločenstva z nášho rodného mestečka je tiež homosexuál. Dobrý človek, dobrý kresťan, chodievali sme spolu na púte, snaží sa žiť čisto. Má vždy ochotné a štedré srdce, nikdy nezabudol na naše meniny, narodeniny, kedykoľvek sa na neho môžeme obrátiť s prosbou o pomoc. Máme ho radi, sme skutoční priatelia.

Preto, keď dnes čítam nepochopiteľné a nelogické zjednodušovania, že kresťania sú proti homosexuálom, ostáva mi stáť rozum. Nie je to tak. Vážim si ľudí bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Ale viem, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Ďakujem Bohu za dar manželstva, za dar mojej rodiny .

A ďakujem otcom biskupom, že pravdivo a odvážne pomenovali realitu dnešných dní. Pretože situácia je naozaj vážna.

Keď sa v sobotu dopoludnia (24. novembra 2013) hrá v Bratislave rodovo citlivé bábkové divadlo pre deti, tak to je vážne. Išlo v ňom o to, že z Aničky sa stala faganička a z Tonka babec.

Keď si vo Výbore pre rodovú rovnosť musíme obhajovať svoje kresťanské presvedčenie a z názoru, že potratová tabletka je vražda, sa nám vysmievajú, tak to je vážne.

Keď na nasledujúce 3 roky príde na Slovensko z Nórskeho finančného mechanizmu a z Európskeho sociálneho fondu 12 miliónov eur na elimináciu rodovo podmieneného násilia na ženách a pritom na tie peniaze nemajú nárok organizácie, ktoré reálne pomáhajú ženám v núdzi – ako napr. Inštitút Krista Veľkňaza či Domov Gianny B. Mollovej, tak to je vážne.

Keď Americká asociácia psychiatrov (APA) zmenila klasifikáciu pedofílie z poruchy na sexuálnu orientáciu, resp. preferenciu, tak to je vážne.

Keď sa v našom Šlabikári škriatok Hups premieňa na gangstra alebo na vílu a deti tam čítajú o rodine s dvomi oteckami, tak to je vážne.

Keď stretnutie pri okrúhlom stole s kresťanskými mimovládkami na tému rodovej terminológie začne pani  Oľga Pietruchová  filmom, v ktorom sa muži nechávajú preoperovať na ženy, tak to je vážne.

Keď v tretiackej slovenčine dieťa pracuje s textom o tom, ako ocko požiadal o ruku tetu Ľubku a nie v mladosti chlapcovu maminu, tak to je vážne.

Keď kresťanská televízia, ktorá nedostane z koncesionárskych poplatkov ani cent, dostane od Licenčnej rady sankciu – upozornenie na porušenie zákona, že vo vysielaní nesprostredkovala tému rodovej rovnosti v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti aj z hľadiska zástancov tzv. ideológie rodovej rovnosti, tak to je vážne.

Keď ostatnou novelou Trestného zákona je zákonne povýšená sexuálna orientácia nad iné dôvody spáchania trestného činu z nenávisti a tým určitým spôsobom povýšená jedna sociálna skupina  nad iné sociálne skupiny – napr. veriacich, ateistov, chudobných, zdravotne postihnutých, tak to je vážne.

Keď súčasná slovenská vláda založí pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť – Výbor pre lesby, gayov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálnych ľudí (LGBTI), tak to je vážne.

Keď Inštitút pre ľudské práva organizuje diskusiu o presadení LGBTI aktivizmu v kresťanskej krajine a v súťaži Homofób roka sa vysmieva kresťanským politikom a sekretárovi Konferencie biskupov Slovenska, tak to je vážne.

Keď divadelný festival Drama Queer kofinancuje Ministerstvo kultúry SR, tak to je vážne…

Tak preto ĎAKUJEM OTCOM BISKUPOM za adventný pastiersky list.

Zdroj: ocilkova.blog.sme.sk

Podporte nás!

Pomôžte nám chrániť ľudský život od počatia.

© 2021 Fórum života, občianske združenie, Všetky práva vyhradené.