Poučenie z krízového vývoja Francúzskej demokracie

Autor: Pavol Martinický

Francúzska socialistická vláda schválila napriek protestom miliónov ľudí zákon, ktorý vytvoril právo na adopciu detí a manželstvá pármi rovnakého pohlavia. To je jasný útok na „tradičnú“ rodinu a základy kresťanskej civilizácie, ku ktorej Francúzsko výrazne prispelo napríklad stredovekými univerzitami a gotickou architektúrou. Hrubé a bezdôvodné násilie, ktoré francúzska polícia používa voči pokojným demonštrantom je však zároveň útokom na základy občianskej demokracie a slobody, ktorou sa tak chvália.

Policajné násilie

Niektoré z týchto zásahov opísal aj riaditeľ Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ECLJ) Grégor Puppinck na stretnutí Rady pre ľudské práva v Ženeve 6. 6. 2013: „Už viac ako osem mesiacov milióny Francúzov pokojne manifestujú po celom Francúzsku na obranu rodiny a práv detí proti novému zákonu …Toto sociálne hnutie je vo Francúzsku najdôležitejšie od mája 1968. Miesto toho, aby toto hnutie brala do úvahy, vláda pohrozila jeho zakázaním a potláčala ho použitím slzotvorného plynu, policajnou brutalitou, zatýkaním a svojvoľným zadržiavaním po stovkách.“ Upozornil, že len od 24. do 26. mája v Paríži zatkli a 3 dni držali vo väzbe 350 osôb, z ktorých len siedmim dokázali zákonne udeliť mierne tresty, čiže „zatknutie 343 ďalších bolo svojvoľné a politické.“ Ďalšie stovky ľudí zatkli a niekoľko hodín zadržiavali pod zámienkou kontroly totožnosti, a ich identity a odtlačky uložili do policajných databáz.  Mnohých iba preto, že mali na oblečený symbol hnutia. „… dostávame množstvo svedectiev, najmä obetí policajnej brutality, vrátane detí a matiek rodín.“ (Postoy, 11.6.2013)

Výberové mlčanie médií

Slovenské médiá o tom takmer vôbec neinformujú, z čoho vyplýva prvé poučenie – že liberálne a ľavicové médiá treba sledovať kriticky a obozretne. Niekedy síce naozaj pomáhajú občanom a demokracii prinášaním informácii a kritickým sledovaním rôznych káuz, ale inokedy výberom, cenzúrou a spracovaním informácii verejnosť manipulujú, čím demokracii škodia. Keď niekoľko sto ľavičiarov a homosexuálov ohlási manifestáciu, vždy sa to dostane viac krát do hlavných správ, ale keď niekoľko sto tisíc ľudí mesiace manifestuje proti takémuto zákonu, naše médiá o tom informujú nanajvýš krátkou správou na predposlednej strane. Aj takéto postoje väčšiny médií prispievajú k tomu, že niektoré vlády úspešne schvaľujú takéto zákony. Na Slovensku navyše vďaka zlyhaniu kresťanov nemáme žiadne konzervatívne-kresťanské noviny, ktoré by tomu robili protiváhu.

Program proti väčšine

Zákon, proti ktorému teraz toľkí protestujú, mala socialistická strana prezidenta Hollanda vo svojom programe. Presadil ho napriek tomu, že voľby vyhral veľmi tesne, a nesúhlasili s tým aj mnohí jeho voliči. To a nasledovné udalosti opäť dokazujú, že vždy a všade je pri voľbách potrebné viac než sľuby sledovať politickú minulosť, osobnú morálku a ideovú a hodnotovú orientáciu politikov. A samozrejme všimnúť si, a vedieť rozlišovať aj podstatné „detaily“ na ďalších stránkach politického programu. Keď v r. 1929 v ČS parlamente K. Gottwald povedal, že naši komunisti sa od ruských učia ako svojim odporcom „zakrútiť krkom“, väčšina to nebrala vážne, ale verila komunistickým sľubom sociálnej spravodlivosti. Vieme ako to dopadlo.   Aktuálnu slovenskú  paralelu máme vo vplyve prezidenta Gašparoviča na stav nášho súdneho systému vrátane prokuratúry, a v prehlbujúcej sa diskriminácii súkromných a cirkevných škôl aj za 2. vlády R. Fica.

Manipulácia začína slovami

George Orwell v diele „1984“ výstižne ukázal, ako totalitný režim manipuluje masy pomocou cenzúry a zmeny významu slov. Dnes vidíme že sa to robí aj v demokracii a s pomocou slobodných médií. Voči ľudskému plodu násilné ukončenie tehotenstva sa nazvalo umeným prerušením. Zaradili to spolu s inými komerčnými technikami manipulujúcimi s ľudským životom do balíčka „reprodukčného zdravia“. Právo „slobodnej voľby“ jedného bráni slobodne sa narodiť inému. Spočiatku dobre myslená politická korektnosť prerástla do často veľmi nekorektného správania voči tým, ktorí niektoré veci a hodnoty chcú nazývať pravými menami. Napríklad odmietajú slová „matka“ a „otec“ nahradiť slovami „rodič č. 1 a rodič č.2“ …  Niekde, vrátane Británie a Francúzska, to už prerástlo do úradného presadzovania jednej ideológie, a tvrdých nedemokratických zásahov proti tým, ktorí ju nechcú bezvýhradne aplikovať. V krajinách, kde majú (samozrejme by ich mali mať všade) homosexuáli všetky občianske práva, sa homo-lobby pod zámienkou získania rovnoprávnosti dožaduje výhod, ktoré má pre svoju dôležitosť a špecifickú sociálnu úlohu a náročnosť rodina. Jej postavenie sa tým zhoršuje, čo dokázateľne prináša negatívne spoločenské dôsledky. Z uvedeného vyplýva, že treba vytrvalo a politicky nekorektne bojovať proti takýmto slovným manipuláciam.

Nepremeškať vhodný čas

Jedným z dôvodov neúspešnosti odporcov tohto zákona je, že začali byť aktívni príliš neskoro. Podobnú situáciu na Slovensku zažívajú tí, čo usilujú o zákonné zavedenie voľnej nedele. V Československu nedeľné voľno platilo aj za komunizmu, v Česku a Rakúsku platí podnes. Po vzniku SR to garnitúra „zakladateľov slovensksej štátnosti“ a komunistického kapitalizmu za mlčania kresťanov, odborov aj cirkví zrušila. Dnes na údajne kresťanskom Slovensku pracuje v nedeľu najväčšie percento obyvateľov z celej EÚ, a terajšie úsilie aktivistov za voľnú nedeľu je síce úctyhodné, ale jeho šance na úspech sú minimálne.

Kresťanská kultúra a demokracia

Jeden z dôvodov, prečo pápež Lev XIII. a Pius XI. encyklikami odmietli socializmus bol, že tento rozvracia kresťanskú kultúru. Súčasná francúzska vláda, a socialistické vlády vo viacerých iných krajinách vrátane „katolíckeho“ Španielska podobnými zákonmi dokazujú, že títo pápeži mali pravdu. Dokazuje to tiež fakt, ktorý (si ) na Slovensku mnohí nechcú pripustiť – že v postoji k morálke, rodine, ochrane života nie sú medzi socialistami a liberálmi žiadne rozdiely. Je to tiež varovanie, že používanie policajného násilia voči ináč zmýšľajúcim nie je zažehnané ani v Európe 22 rokov po páde komunizmu.

Podstatnou hodnotou modernej demokracie je rovnosť všetkých ľudí a sloboda spojená so zodpovednosťou. Prvoradou úlohou štátu je presadzovanie spravodlivosti. Tieto hodnoty antická demokracia nemala, a do našej ich prinieslo kresťanstvo. Aj na vývoji Francúzska, od Francúzskej revolúcie, ktorá pripravila o život aj tisíce nevinných, až po súčasné policajné násilie vidíme, že za odstraňovaním kresťasntva z verejného života nasleduje aj degradácia týchto základných princípov demokracie. Dôvodom tu spomínaného násilia proti pokojným demonštrantom je výlučne ich verejné prejavenie kritického názoru na zákon s ideovým základom, a vážnymi sociálnymi, morálnymi a kultúrnymi dôsledkami. A to už je skutočne vážny útok proti demokracii.

Potrebná aktivita a solidarita

Treba pochopiť, že sa nás dotýkajú aj zdanlivo vzdialené skutočnosti. Keď vyhral Lenin v Rusku a Hitler v Nemecku, mnohí si mysleli, že sa ich to netýka, a viacerí verili, že to pomôže našim pracujúcim či štátnemu sebaurčeniu. Podnes sme sa celkom nespamätali z dôsledkov týchto víťazstiev. Ak môže malé kresťanské (?) Slovensko, ktoré prežilo desaťročia totalitnej diktatúry, niečo priniesť demokratickému západu, tak je to určite citlivosť na ohrozenie totalitnými postupmi a skúsenosť odporu proti nim. Súčasný postup polície voči pokojným demonštrantom v Paríži až príliš pripomína komunistický zásah proti sviečkovej manifestácii v Bratislave. To tiež ukazuje nezanedbateľnú blízkosť socializmu a komunizmu.

Tak ako nám počas totalitnej diktatúry okrem demokratických politikov a Jána Pavla II. pomáhali aj mnohé občianske iniciatívy, možno by sme mohli aj my pomôcť Francúzom. Napríklad aj manifestáciou z Hviezdoslavovho námestia k neďalekej Francúzskej ambasáde. Nie len preto, že ochrana slobody, rodiny a kresťanskej kultúry je potrebná všade, ale aj preto, že keď sa takéto postupy, aké predvádza francúzska socialistická vláda presadia vo vedení EÚ, môže už byť aj pre nás neskoro. Bolo by to teda aj v našom vlastnom záujme.

 

Postoy.sk, 21.6.2013

Písané pre Zrno a Postoy.sk