Pripomienky k rodovému dokumentu idú na vládu s rozporom

Rozporové konanie vo veci hromadnej pripomienky k Návrhu Akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia  na ženách na roky 2014 – 2019 (autor: O. Pietruchová, Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí) sa konalo 28. októbra v priestoroch Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.  Hromadnú pripomienku na portáli právnych predpisov podali Fórum kresťanských inštitúcií, Fórum života a Katolícke hnutia žien Slovenska (podpísalo ju vyše 1800 podporovateľov). Rozporové konanie trvalo 3 hodiny.  Napriek požiadavke vyjednávačov nebol uskutočnený simultánny zápis zo strany Odboru RRaRP, ktorý by bolo možné podpísať na mieste. Bol však prisľúbený dodatočný zápis so súhlasom a podpisom zúčastnených. Rokovanie  sa odvíjalo od menej rozporných  otázok:

1.Zapracovať do akčného plánu prevenciu násilia na ženách (výchovu k úcte a dôstojnosti k druhému pohlaviu, k sebaúcte, prípravu na manželstvo, prevenciu detí pred násilím propagovaným v médiách a v internetovom priestore). Preventívne programy budú zahŕňať diskusie odborníkov z oblasti medicíny, psychiatrie, psychológie, pedagogiky, sociológie, práva. V rámci prevencie sa uskutoční aj kampaň proti znevažovaniu dôstojnosti žien v médiách a propagovaniu sexistického obrazu ženy. Požiadavka bola akceptovaná, Odbor RR prisľúbil NAP rozšíriť o spomínané oblasti i konkrétne pojmy.

2.Prenesenie dôkazného bremena zo žalobcu na obvineného – podľa informácie riaditeľky Odboru RR p. Pietruchovej táto vec už z NAP-u vypadla. Diskutovalo sa o tom, ako možno dokázať nevinu. A aj o tom,  ako niekedy nemožno dokázať vinu. Tento problém je údajne v kompetencii trestného práva, ktoré má na to definované spôsoby. Platí tiež  Antidiskriminačný zákon.  Ambíciou NAP-u nie je riešiť vymožiteľnosť práva. Táto otázka sa dotýkala aj tzv. falošných, resp. nepotvrdených obvinení. Predkladateľom hromadnej pripomienky bolo prisľúbené zo strany Odboru RR zapracovať do NAP-u aj monitoring a vyhodnocovanie nepotvrdených obvinení z násilia.

3.Veľkú časť rokovaní tvorili otázky transparentnosti finančných tokov, predkladanie projektov a požiadavka, aby financie smerovali priamo do budovania a najmä udržiavania a prevádzky konkrétnych domov pre ohrozené ženy. Táto otázka zostala otvorená, keďže súvisela s definíciou násilia, domáceho násilia a rodovo-podmieneného násilia. V tejto otázke nedošlo ku konsenzu. Mimovládne organizácie navrhli zorganizovať odborný diskurz o základných pojmoch na akademickej pôde spolu s ľuďmi, ktorí sa aktívne venujú práci s obeťami násilia. Pripomienkujúce organizácie kritizovali nastavenie kritérií financovania MVO. Nórsky finančný mechanizmus, (ktorý dotuje elimináciu násilia na ženách na Slovensku 9 miliónmi eur),  má v kritériách rodovo podmienenú agendu, čo je pre pripomienkujúce organizácie neprijateľné. Z toho dôvodu sú z tohto zdroja financované hlavne kampane, ale nie reálna pomoc ženám napríklad formou rezidenčných služieb, ktoré poskytuje práve jedna z trochu pripomienkujúcich organizácií.

4.K zhode nedošlo ani v otázke požiadavky nového Koordinačného-metodického centra, ktoré má viesť a posúvať dopredu celú agendu násilia spolu s expertnou skupinou. Išlo by o platené miesta niekoľkých osôb. MVO namietali proti možnosti zneužitia tohto centra na lobistické záujmy.  P. Pietruchová trvala na potrebe centra, ktorý by istým spôsobom koordinoval celý NAP.

5.Najväčší rozpor tvorila samotná terminológia NAP-u:  rod, rodový, rodovo-podmienené násilie. Prítomné zástupkyne MVO navrhli, aby sa terminológia nezavádzala, kým neprebehne nezávislý odborný diskurz o pojmoch. P. Pietruchová považuje terminológiu za jasnú a dlho používanú v európskych dokumentoch, hlavne však vyjadrila argument, že ide o požiadavku vlády a tu sa nedajú robiť ústupky. Zástupkyne Fóra života, Katolíckeho hnutia žien a Fóra kresťanských inštitúcií argumentovali možnosťou zneužitia nejasnej terminológie skupinami odchyľujúcimi sa od všeobecne ústne dohodnutých pojmov. Potrebné je konfrontovať preklady európskej agendy vo viacerých jazykoch (prípadne definovať, čo sa myslí pod rodovými stereotypmi, kultúrnymi zvykmi.  Dôležité je, aby odborná i laická verejnosť nebola manipulovaná nejasnými pojmami.  Akčné plány majú následne vypracovať aj regionálne samosprávy. Ak však nebude istota vo vzájomnom  porozumení terminológie , tieto dokumenty sa stanú opäť iba formálnymi. Jedna z prítomných zástupkýň navrhla, aby sa celý dokument  pravdivo nazval Národným  akčným plánom na prevenciu rodovo-podmieneného násilia na ženách (v zmysle nerovnocenného postavenia žien a mocenskej pozície mužov).  Následne by však  z tohto dokumentu „vypadla“ pomoc ženám, na ktorých je páchané násilie ženami.

6.K dohode nedošlo ani v otázke rešpektovania istanbulského  Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, ktorý je podpísaný slovenskou vládou, ale nie je ratifikovaný Národnou radou SR.  NAP je jednoznačne postavený na tomto dokumente. Pani Pietruchová argumentovala tým, že legislatíva sa musí vopred prispôsobiť spomínanému dokumentu.  MVO namietali, že SR nie je  povinná sa zaviazať.  A  že napríklad slovo „gender“  sa dá prekladať viacvýznamovo.

Záver: Podľa názoru obhajcov hromadnej pripomienky nie je text NAP-u  v súčasnom pripomienkovanom znení „živým“ dokumentom s úprimnou snahou pomôcť ženám ohrozeným násilím. Je politicky motivovaný „nutnosťou prijať zahraničný dokument“, ktorý legitimizuje terminológiu rodu. Pani Pietruchová opakovanie deklarovala, že  pojem „násilie na ženách“ je zhodný s pojmom „rodovo podmienené násilie“. Po návrhu, že  ak ide o synonymum, aby sme zaviedli iba jeden z týchto pojmov v názve i v celom obsahu, zdôraznila, že od terminológie „rodovo podmieneného násilia“ sa nedá odstúpiť.  MVO zdôraznili, že im ide o skutočnú pomoc a riešenie násilia na žene ako takého. Zavedená terminológia nie je výsledkom odborných diskurzov, ani výsledkom spoločenského konsenzu.  Vzhľadom  na tieto nevyjasnené fakty  budú určité organizácie, ktoré konkrétne pomáhajú ženám,  vylúčené z účasti v expertných skupinách, v Koordinačno-metodickom centre  a z možnosti uchádzať sa o niektoré finančné zdroje. S týmto rozporom odchádza  dokument na vládu. Zápisnicu z rozporového konania na podpis, ako aj posledné znenie textu so zapracovanými pripomienkami si zástupcovia hromadnej pripomienky žiadajú schváliť a zaujať posledné stanovisko.

Autorky: Mária Raučinová, Anna Verešová, Renáta Ocilková