Rozhovor s gynekológom z IVF kliniky

Poľský gynekológ JACEK SZULZ pracoval sedem rokov v jednej z najväčších kliník v Poľsku. Po skončení univerzity zarábal 440 zlotých. Po roku praxe na klinike umelého oplodnenia prekročil priemernú mzdu niekoľkonásobne a dostal sa na úplne inú životnú úroveň. Začali ho navštevovať nešťastní ľudia a on mal pre nich recept: umelé oplodnenie. Prinášame vám preklad rozhovoru s ním, ktorý vyšiel na stránkach Hnutí pro život.

Boli ste presvedčení, že robíte správnu vec?

Samozrejme. Keď som končil lekársku fakultu, chcel som sa zaoberať neplodnosťou. Na škole bola iba jedna alternatíva – umelé oplodnenie. O tom je presvedčený každý študent po šiestich rokoch štúdií. Takže keď mi zavolal riaditeľ jednej z najväčších IVF  kliník (klinika na umelé oplodnenie) s otázkou, či chcem u neho pracovať, neváhal som. O tom som predsa sníval – o „liečbe“ neplodnosti.

Chodili ste do kostola a neprekážal vám postoj Katolíckej cirkvi k umelému oplodneniu?

Snažil som sa presvedčiť seba, že Cirkev nedrží krok s medicínou, ale že to určite neskôr pochopí. Cieľom mojej práce bol predsa život a šťastie rodičov.

Po tejto procedúre je však aj veľa nešťastných ľudí.

To je pravda. Okrem toho sa dá s údajmi o efektívnosti veľmi dobre manipulovať. Môžeme hovoriť štatisticky o počtoch transferov alebo oplodnených vajíčok. Vtedy sa dosahuje 40 – 50-percentná účinnosť. Ale ak to prerátame na počet pôrodov, zistíme, že program je slabý. V roku 2014 sa podľa oficiálnych údajov ministerstva zdravotníctva do procedúry IVF zapojilo 8 685 párov. Každý pár mal 6 oplodnených zárodkov – také boli podmienky programu. Vzniklo 43 000 zárodkov, z toho 2 599 tehotenstiev. No pozrime sa na záverečný efekt: narodilo sa iba 214 detí.

To znamená, že 2 385 žien potratilo a 40 000 detí zomrelo v predchádzajúcich etapách?

Áno, a to sú len oficiálne informácie za pol roka. Neoficiálne údaje sú oveľa šokujúcejšie. Mám napríklad údaje z newyorského trhu, podľa ktorých si firma vyrábajúca lieky potrebné pre IVF zarobila za štvrť roka 11 miliárd dolárov. A to išlo iba o lieky na stimuláciu ovulácie. Existujú firmy s precíznym plánom: najprv podávajú dievčatám antikoncepciu, teda niečo, čo ničí ich plodnosť, a potom lieky na stimuláciu ovulácie. Vedia, že na tých istých dievčatách budú po ich 35. roku zarábať na IVF klinikách. 

Ako gynekológ teda potvrdzujete, že antikoncepcia ničí plodnosť?

Môžem potvrdiť, že 90 percent žien z mojej klinickej praxe s problémom neplodnosti užíva kratšie či dlhšie obdobie hormonálnu antikoncepciu. Mlčí sa o tom rovnako ako o komplikáciách spojených s umelým oplodnením a o zdravotných následkoch na takto počaté deti a ich matky.

Ako zareagoval váš šéf, keď ste dali najavo, že už nechcete vykonávať IVF?

Bol presvedčený, že mi niekto ponúkol vyšší plat. Povedal som mu však na rovinu: Mám morálnu dilemu. Nemôžem predsa ostať v rozpore s tým, čo mi hovorí Boh. A on hovorí: Nezabiješ!

Kedy ste to pochopili?

Keď mojej sesternici diagnostikovali rakovinu žalúdka. Dievča plné života s nečakanou diagnózou: tri mesiace života. Moja žena zmobilizovala celú rodinu k modlitbe. Išli sme na duchovnú obnovu do Słupska v januári 2012. A tam som sa prvý raz stretol s Ježišom.

Vrátili ste sa na kliniku?

V pondelok ráno som si sadol do práce s búrkou v srdci. Tá búrka trvala desať mesiacov. V určitých chvíľach som chcel všetko nechať tak, no odradzovala ma manželka, lebo sme mali hypotéky a právne záväzky.  Začal som rezignovať z viacerých procedúr, z inseminácie či z prenosov zárodkov do maternice. U mňa to bol proces. Chcel som pochopiť, prečo Cirkev hovorí, že umelé oplodnenie je zlé. Začal som hľadať, prehľadával som katolícke portály. Prečítal som si encykliku Jána Pavla II. Evangelium vitae, inštrukciu Kongregácie pre náuku viery Dignitas personae. Prekvapilo ma, že Cirkev vníma ako morálne zlo už aj to, že niekto sa na procese in vitro len zúčastňuje.  

Myslíte si, že pravdu o IVF možno vidieť len očami viery?

Len vďaka stretnutiu s Bohom. Poznal som ľudí, ktorí mali skvelé výsledky testov, ale po piatom či dvadsiatom pokuse IVF zostali bez úspechu. Prečo? Pochopil som, že to nezáleží na človeku ani na našom úsilí.

Môžete priblížiť, čo ste si dovtedy neuvedomovali?

Napríklad tú pavučinu drám, ktorými je umelé oplodnenie pretkané.  Zmrazenie človeka – to je fyzický proces, ktorý ničí ľudskú bytosť. Naše telo sa skladá zo 70 percent vody, u počatého dieťaťa je to vyše 90 percent. Mnoho ráz som videl zárodky po zmrazení. Neboli schopné ďalšieho života. Videl som, ako umierali, lebo boli podrobené brutálnemu zásahu človeka. Lekári tvrdia, že majú skvelé metódy zmrazenia a rozmrazenia, tzv. kryokonzerváciu. No ak sa v priebehu sekundy ponorí zárodok do -196 stupňov, môže to byť správne?

Informuje lekár o zabití dieťaťa vo chvíli transferu do organizmu matky?

To je vzdialená etapa od prvého kroku na kliniku. Viem, ako sa lekár pohybuje na hrane, keď aplikuje vhodný zárodok do maternice ženy. Vykonáva sa to špeciálnym katétrom. Môže sa stať, že sa zárodok prilepí na koncovku katétra, ktorý musí lekár zaviesť hlboko do maternice, a buď ho spolu s cievkou vytiahne von, alebo ho neskôr nájde v maternicovom krčku či v pošve mŕtvy. 

Ako na to v danej chvíli reagovali matky?

Rôzne. Nikomu na klinikách na sentimentalizme nezáleží, pretože to by bolo veľmi ťažké. Stane sa aj to, že sa páry počas procedúry rozvádzajú. A vtedy vzniká chaos. Otec musí napríklad súhlasiť s tým, aby matka prijala ďalší zárodok, alebo aby ho dala na adopciu. Najväčším problémom je asi to, čo nevidieť. Nevidíme napríklad, že riziko vrodených chýb detí je v procedúre IVF o 20 percent vyššie. Svetová organizácia ESHRE, ktorá zbiera údaje o IVF z celého sveta, informuje, že ženy po IVF majú štyrikrát väčšie riziko úmrtia dieťaťa v maternici, dvakrát väčšiu úmrtnosť novorodencov, zvýšené riziko mozgovej obrny a iné. A množstvo samovoľných potratov. 

Mnohí ľudia tvrdia, že umelé oplodnenie je veľký vedecký pokrok.

Nepochybne. Ale nie vo vzťahu k človeku. Existuje pri ňom mnoho procedúr, ktoré ničia ľudskú dôstojnosť.  Pozrime sa napríklad na zdanlivo nevinnú intervenciu stimulácie vaječníkov na samom začiatku procedúry. Žena je vystavená vysokej dávke hormónov, ktoré vyvolajú ovuláciu prinajmenšom niekoľkých desiatok vajíčok. A keď aj vyvoláme uvoľnenie toľkých vajíčok, žiaľ, nevyčistíme organizmus od hormonálnej bomby. Hormóny naďalej povzbudzujú prázdny folikul, ale už bez vajíčka. Spôsobuje to poruchy vo vodnom režime, v bielkovinovej rovnováhe, čiže komplikácie s názvom hyperstimulačný syndróm. V extrémnych prípadoch môže dokonca dôjsť k úmrtiu. Treba však dodať aj to, že ak žena potratí, jej stav sa rýchlo vráti do normy. Chápete, čo tým chcem povedať?

Navrhuje sa potrat?

Áno. Po rokoch úsilia, minutia veľkého množstva peňazí, po pozitívnom tehotenskom teste prichádza eufória. A naraz vám lekár povie: „Musíme vykonať potrat, aby sme zachránili váš život. Musíme zabiť vaše dieťa.“ Stáva sa to asi v 2 percentách prípadov. Ďalšie drámy sa odohrávajú v situácii viacpočetného tehotenstva. V Poľsku je boom dvojčiat. To je evidentný dôsledok programu umelého oplodnenia. Vyskytujú sa aj gravidity trojčiat a štvorčiat. Také tehotenstvá sa musia ukončiť v 32. alebo 33. týždni, čiže o osem týždňov skôr. Štvorčatá sa musia porodiť do 27. týždňa.  A máme tu problém s predčasným narodením detí.

Čo sa deje v prípade trojčiat a štvorčiat?

Vstrekne sa im jed. Pod ultrazvukovou kontrolou sa zavedie príslušný nástroj s injekciou. Hovorí sa tomu selektívna terminácia. V Oswienčime to robili podobne. Hovorím pravdu. Je to eugenika. Mal som pacientku, ktorá počala pätorčatá. Štyrom deťom aplikovali „lieky“ a piate v tom prostredí smrti nevydržalo a tiež umrelo. Táto dráma sa nedá opísať.

Ale ako je možné, že Hippokratova prísaha nie je žiadnou brzdou?

To patrí k súčasnej dobe. Chceme mať všetko hneď, máme peniaze, preto si môžeme kúpiť všetko, po čom túžime. Časť ľudí si myslí, podobne ako ja kedysi, že robí správnu vec. Opakujem: Len stretnutie so živým Bohom môže človeka vytiahnuť z tejto myšlienkovej schémy. Iba potom som si skutočne uvedomil: „Budeš milovať Pána, svojho Boha, celým srdcom, a blížneho ako seba samého.“ Boh mi navrátil zrak a preto som začal vidieť v zárodkoch v laboratóriu svojich blížnych. A navyše bezbranných blížnych.

Text v preklade je so súhlasom Hnutí pro život