Stanovisko Fóra života k publikácii Moja prvá kniha o sexe

Kniha „Moja prvá kniha o sexe“ nie je na slovenskom knižnom trhu novinkou – vyšla v roku 2009, do Fóra života sa cez jedného pohoršeného rodiča dostala niekedy pred rokom a pol. Odvtedy už dokonca na Slovensku vyšlo viacero podobných titulov.  V posledných dňoch sa však práve okolo tejto knihy strhla veľká diskusia na sociálnych sieťach, preto k nej prinášame aj naše stanovisko.

Pri listovaní knihou človek prvýkrát spozornie pri zistení, že predhovor knihy napísal Radim Uzel, človek známy svojimi kontroverznými vyjadreniami – napríklad že by deti pokojne nechal pozerať porno, lebo je to pre nich neškodné v porovnaní s nejakým thrillerom, veď vidieť normálny sexuálny styk predsa nemôže nikomu, a teda ani deťom, ublížiť. Uzel sám je spoluzakladateľ českého pornografického časopisu  NEI Report.  Uviesť v knihe pre deti predhovor od človeka s takýmito  názormi je prinajmenšom…  nezvyčajné.

Ďalšia vec, ktorá na knižke zarazí, je kombinácia kresieb, aké poznáme z knižiek pre celkom malé deti,  s informáciami, ktoré patria až kdesi na hranicu puberty. Samotní autori síce neuvádzajú, pre aký vek detí je kniha určená, v úvode sa však spomínajú  deti predškolského a mladšieho školského veku. Deti v predškolskom veku však zvyčajne nie sú  zvedavé na technické detaily pohlavného života. Iste,  zaujímajú sa už o anatomické rozdiely medzi pohlaviami, majú  aj otázky o tom, ako sa rodia deti. Psychológovia sa však zhodujú, že keď sa  v tomto veku deti pýtajú, ako prišli na svet, to podstatné, čo potrebujú počuť, je, že sa narodili, lebo boli chcené( teda rodičia po nich túžili a tešili sa na ne). A tiež že sa narodili preto, lebo ocko a mamka sa mali (a majú) radi. Čo sa týka mladšieho školského veku, deti medzi šiestym a jedenástym rokom života sa nachádzajú v tzv. latentnej fáze, kedy sa – na rozdiel od predchádzajúcich štádií – veľmi nezaoberajú svojimi pohlavnými orgánmi a ani celkovo témami  súvisiacimi so sexualitou. Vo vzťahoch prevláda potreba mať kamarátov rovnakého pohlavia a vymedzovanie sa voči tomu druhému. Potreba vzťahu s osobou opačného pohlavia a sexuálne potreby sa ozývajú až s príchodom puberty (vo veku 10-11 rokov), teda aj zvýšený záujem o témy sexuality má dieťa až vtedy. Pravdaže, hoci samé od seba si deti v tomto veku ešte veľa otázok o sexualite nekladú, často už prichádzajú s rôznymi (dez)informáciami od kamarátov a pýtajú si doma vysvetlenie. Aj tu však platí, že v tomto veku im stačia základné informácie a nie podrobné technické detaily o pohlavnom styku. Takže hoci sa autori  snažili veci ohľadne sexuality či  pohlavného styku vysvetliť primerane veku detí, ktorým je kniha určená, podrobnosti, ktoré tu uvádzajú, dieťa v tomto veku nevyhľadáva ani nepotrebuje.  Spôsob, akým kniha o sexe a sexualite hovorí,  je primeraný skôr pre deti v puberte – resp. tesne pred ňou.  Skôr by teda poslúžila rodičom pri príprave na rozhovory v neskoršom veku detí.  Ale dávať ju do ruky samotným deťom nie je šťastný nápad, už len pre expresívne zobrazenie pohlavného styku. Hoci autori v knihe tvrdia, že „poskytnúť správne informácie neznamená nabádať k sexuálnej aktivite“, pri týchto obrázkoch o správne informácie určite nejde – obrázky pohlavného styku, navyše s komentármi o tom, aké  príjemné pocity ho sprevádzajú, je ako povedať deťom, že doma v skrini máme plno úžasných sladkostí – a očakávať, že ich nebude zaujímať, ako sa do tej skrine môžu dostať (hoci to isto nebudú skúšať v deviatich rokoch, ale chrobák v hlave sa ozve s nástupom puberty).  Určite nie je vhodné naučiť deti  premýšľať o sexuálnej aktivite, ako sa uvádza v knihe.  Deti by sa mali v tomto období venovať  hrám a nie premýšľaniu o sexe… Na to budú mať ešte dosť času.

Problémom je tiež to, že sex aj plodenie detí sú v knihe postavené úplne mimo manželstva.  Pritom je známym faktom, že deti pochádzajúce z nestabilných či rozvedených rodín majú viac psychických problémov, horšie prospievajú v škole, majú nižšiu schopnosť nadviazať v budúcnosti uspokojivé a stabilné vzťahy s opačným pohlavím a celkovo horšie prospievajú v živote. Takže to nie je niečo, čo by malo vadiť len veriacim ľuďom – hoci tí navyše nebudú súhlasiť aj s myšlienkami ako „vyskúšanie si spoločného bývania“ pred uzavretím manželstva a podobne.

Okrem toho, že táto kniha rozoberá sex príliš otvorene, hovorí o ňom hlavne ako o technike, uspokojovaní seba samého, nie ako o úprimnom darovaní sa tomu druhému z lásky. Navádza na promiskuitný životný štýl, čo so sebou prináša aj riziko pohlavne prenosných chorôb,  sklamaní, zranení, neschopnosti  nadväzovať trvalé a dlhodobé vzťahy. Ich  základom je totiž komunikácia, vzájomné porozumenie a dôvera,  nie sexuálna aktivita. Tá je nesporne tiež dôležitá, no v tejto knižke sa preceňuje – pretože podmienkou šťastia vo vzťahu nie je čo najlepší sex. To je ďalším dôvodom, prečo knihu neodporúčame.

Veriaci ľudia budú mať s knihou problém v ešte väčšej miere – intímny život stavia mimo manželstva, odobruje masturbáciu, homosexuálne správanie, používanie antikoncepcie a podobne. Knihu  teda im ani ich deťom rozhodne neodporúčame.

Netvrdíme, že všetko v knihe je zlé – nachádza sa tam množstvo užitočných informácií  o telesných zmenách v dospievaní,  o rozdieloch medzi mužmi a ženami, o tehotenstve, o sebaprijatí a podobne. Nie všetko z toho však už malé deti  zaujíma. Navyše dobré sa tu  mieša s neprimeraným, až škodlivým obsahom – niekedy príliš podrobnými  (popis pohlavných orgánov, obrázok, ako si žena zavádza vložku a pod.)a niekedy vyslovene zavádzajúcimi informáciami (že masturbácia vôbec nie je škodlivá a nespôsobuje žiadne poruchy – čo protirečí súčasnému poznaniu – sexuálny styk sa tu považuje za vhodný už v období prvotnej zaľúbenosti a pod). Preto knihu ako celok neodporúčame.

Rodičom, ktorí majú záujem o užitočnú pomôcku pri prvých rozhovoroch na tému, ako sa dostali na svet, jednoznačne odporúčame knihu Aleny Ješkovej a Adely Hroncovej Kde som sa tu vzal?. Je skvelou alternatívou k „detským knihám o sexe“, ktoré sa v poslednej dobe na našom trhu vyrojili ako huby po daždi. O sexe informuje veľmi citlivo a primerane aj pre deti už v predškolskom veku a na rozdiel od ostatných podobných kníh si pri nej rodič môže byť istý, že v hlavách jeho detí  nenapácha škodu.

Autor: Petra Heretová