Súdne rozhodnutia ako tajná zbraň na zmenu legislatívy

Ministerstvo spravodlivosti predložilo začiatkom septembra 2016 do medzirezortného pripomienkového konania Riadne predbežné stanovisko k Návrhu Nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Ide o prepracovanie znenia z roku 2003, ktoré platí okrem Dánska vo všetkých členských štátoch EÚ. Tento dokument Európska komisia po 10 rokoch prehodnotila a prepracovala. Cieľom nového návrhu je „odstrániť zostávajúce prekážky voľného pohybu súdnych rozhodnutí v súlade so zásadou vzájomného uznávania, zrýchliť postupy a zároveň zlepšiť ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa“. Inými slovami: zabezpečiť, aby pri reálnom uznaní a výkone súdnych rozhodnutí národných súdov na inom území nebránila vnútorná legislatíva krajiny.

Pripomienky Fóra života sa týkajú viacerých oblastí: vypočutia dieťaťa ako svedka v rôznych súdnych konaniach, zamietnutia výkonu súdneho rozhodnutia ak by bol výkon v rozpore s verejným poriadkom štátu, vzťahu medzi Haagskym dohovorom z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa a prepracovaným Nariadením Rady EU. Fórum života navrhuje „stanoviť jednotné pravidlá vypočúvania dieťaťa, tzv. minimálne podmienky spravodlivosti pri vypočúvaní“, keďže nie je zabezpečené, aby v každom štáte vypočúval súd, ale môže to byť aj iný orgán, ktorého erudovanosť a kompetentnosť nemusí byť zaručená. Minimálne podmienky by zaručovali štandardný postup v rámci súdneho procesu. Ďalšia pripomienka FŽ sa týka prípadov zamietnutia výkonu súdneho rozhodnutia „z dôvodu rozporu s verejným poriadkom členského štátu“, pričom sa myslí zmena okolností od posledného rozhodnutia. FŽ žiada presne definovať pojem „verejný poriadok“, aby nedochádzalo k právnej neistote. Návrh tiež stanovuje, že súd pôvodu môže vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné aj vtedy, ak takáto možnosť neexistuje v jeho vnútroštátnom práve, čo by mohlo znamenať, že jeden členský štát by „neoprávnene“ mohol zasahovať svojou právomocou na územie iného členského štátu. Tretia oblasť pripomienok sa týka Haagskeho dohovoru, ktorý ochraňuje záujmy dieťaťa a rodičovské práva v  širšej miere. Vláda Slovenskej republiky však navrhuje v problematických prípadoch uprednostniť nariadenie pred dohovorom, čím by Dohovor stratil svoje opodstatnenie a súčasnú právnu silu, pričom mnohé užitočné ustanovenia z dohovoru by nemohli byť aplikovateľné. Podľa FŽ nariadenie obsahuje viacero neurčitých pojmov a umožňuje presadzovanie výkonu cudzích súdnych rozhodnutí, na úkon národnej legislatívy. Otvára tiež „reálnu možnosť porušenia zásady autonómie pri povinnosti aplikácie cudzej legislatívy obsiahnutej v súdnom rozhodnutí iného členského štátu v takých citlivých otázkach, ako sú manželské veci, alebo rodičovské práva, napr. vo veci akceptácie adopcie dieťaťa osobami rovnakého pohlavia žijúcimi v registrovanom partnerstve, čo je v podmienkach SR neprípustné“. Fórum života je presvedčené, že vláda SR by mala viac chrániť slovenské deti a že súdne rozhodnutia by nemali byť tajnou zbraňou na zmenu národnej legislatívy.

Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života
Kontakt: marcela.dobesova@gmail.com

Autor: Mária Raučinová