Pred 22 rokmi ma chceli potratiť od prvého momentu.. Moja mamina so mnou otehotnela ako 39-ročná. Pri prvej prehliadke jej gynekológ navrhol, že už má vysoký vek a mala by ísť na interupciu. Maminy sa to dotklo a keď prišla domov plakala. Otec sa s tým posťažoval priateľovi a ten našiel inú gynekologičku. Tým sa to však neskončilo. Lekárka moju mamu poslala na tradičné vyšetrenie krvi v prvom trimestri a z výsledkov sa zistili niekoľkonásobne zvýšené hodnoty určitých látok, kvôli ktorým doktorka poslala maminu na špecializované pracovisko na Kramáre. Z výsledkov krvi lekári dedukovali, že budem postihnutá a narodím sa s rozsiahlym rázštepom chrbtice. Na základe tejto diagnózy mamina musela každý deň chodiť z Petržálky na Kramáre na ultrazvuk. Lekári tvrdili, že ma treba dať preč. Nový lekár navyše nariadil odber plodovej vody, aby sa zistilo okrem ich tvrdení, či nemám aj Downov syndróm kvôli maminmu veku. Toto vyšetrenie odmietla, pretože bola rozhodnutá si ma ponechať aj napriek rizikám a postihnutiu.
Keď bola mamina v 5. mesiaci tehotenstva, lekár ju vyzval na vyvolanie predčasného pôrodu, lebo podľa jeho slov „bolo zbytočné, aby dieťa donosila nakoľko tak či tak bude postihnuté“. Moja mama aj napriek tejto výzve lekárov podpísala reverz a napriek núteniu a zastrašovaniu bola rozhodnutá si ma ponechať. Aj naďalej musela každý deň chodiť na ultrazvuk a jedenkrát tam boli aj študenti medicíny. Lekár im vysvetľoval, že je to pacientka, ktorá nepočúva rady a výzvy lekárov a ponižoval ju tým, že „je vedecká pracovníčka, tak má na to svoje vlastné teórie..“
Ako tehotenstvo pokračovalo, posledný mesiac pred pôrodom otec vybavil kontroly na Zochovej, tam sa stretla s doktorkou, ktorá neriešila tieto problémy, ale brala moju mamu ako rodičku. V čase pôrodu bol pripravený celý tím pediatrov a iných špecialistov vo vedľajšej miestnosti, aby mi – keď sa narodím – poskytli nevyhnutne potrebnú pomoc.
Narodila som sa bez akýchkoľvek zdravotných problémov, úplne zdravá, čo pre týchto doktorov, pripravených ma zachraňovať bolo neuveriteľné prekvapenie, pretože ich nebolo treba.
Svedectvo nám poslala dobrovoľníčka Fóra života A. B.