Vyhlásenie o rešpektovaní svedomia zdravotníckych pracovníkov

Mons. Prof. ThDr. František Tondra

Subkomisia pre bioetiku TK KBS na svojom zasadnutí dňa 4. novembra 2000 v Bratislave prerokovala podnety prichádzajúce z viacerých zdravotníckych zariadení v Slovenskej republike (SR) vo veci rešpektovania svedomia zdravotníckych pracovníkov, zvlášť lekárov a sestier pri výkone svojho povolania. Tieto podnety mali charakter diskriminácie alebo iného postihu tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa snažili konať v súlade so svojím svedomím. Rovnako znepokojujúce sú aj informácie o niektorých nedávnych aktivitách riadiacich štruktúr Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré priamo alebo nepriamo vytvárajú nátlak na vedúcich pracovníkov zdravotníckych zariadení, v ktorých zdravotnícki pracovníci odmietajú vykonávať úkony a zákroky, ktoré sú v rozpore s ich svedomím.

Uvedené skutočnosti podnietili Subkomisiu pre bioetiku TK KBS k vydaniu tohto stanoviska:

  1. Právo na slobodu svedomia je základné ľudské právo. Spolu s ostatnými právami tohto významu je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (OSN 1948) a v Ústave SR (1992). Jeho rešpektovanie je základom a predpokladom existencie i fungovania každej slobodnej a demokratickej spoločnosti. Ohrozenie alebo narušenie tohto práva je neklamným znakom totalitnej ideológie a závažným krokom k dehumanizácii a ohrozeniu samotných základov demokratického života spoločnosti.
  2. Právo na slobodu svedomia nemožno spochybniť alebo dokonca poprieť na základe účelových požiadaviek zo strany jednotlivcov, inštitúcií, záujmových či politických zoskupení, ani orgánov štátu.
  3. V prípade konfliktu nespravodlivého alebo mravne pokriveného zákona so svedomím človeka prednosť pri rozhodovaní patrí svedomiu. Predstavuje úsudok rozumu, ktorým človek poznáva morálnu hodnotu konkrétneho činu.
  4. Požiadavky svedomitého výkonu zdravotníckeho povolania neraz idú nad rámec povinností, ktoré zdravotníkovi ukladá zákon. Zdravotnícki pracovníci, ktorých rozhodnutia sa podstatne dotýkajú života a smrti, zdravia a choroby, sa v rámci poskytovania liečebnej a preventívnej starostlivosti musia vždy riadiť svojou odbornosťou, profesijnou etikou, ako aj správne formovaným a citlivým osobným svedomím.
  5. V záujme spoločného dobra všetkých občanov SR, ako aj rešpektovania, rozvíjania a ochrany slobodného rozvoja profesijnej etiky a etického výkonu povolania zdravotníckych pracovníkov, je potrebné správne chápanú zásadu rešpektovania výhrady svedomia dodržiavať v rámci celého systému zdravotníctva. Jej rešpektovanie je nutné zakotviť aj vhodnou legislatívnou normou.
  6. Rešpektovanie výhrady svedomia nezbavuje zdravotníckeho pracovníka povinnosti v každom jednotlivom prípade chrániť a svojím konaním napomáhať záchranu života a zdravia pacientov zverených do jeho starostlivosti.
  7. Žiadame a vyzývame zodpovedné štátne orgány, najmä Národnú radu SR, Vládu SR a Ministerstvo zdravotníctva SR, ako aj zodpovedných pracovníkov na všetkých stupňoch riadenia zdravotníckych zariadení, aby účinne a konkrétne – v rámci svojej pôsobnosti a svojich kompetencií, zabezpečili plné rešpektovanie zásady výhrady svedomia a jej uplatnenie v každodennej praxi medicíny, ošetrovateľstva a poskytovania zdravotníckej starostlivosti na Slovensku.