Vyhláška nedostatočne informuje ženy


Ministerstvo zdravotníctva SR dnes zverejnilo v Zbierke zákonov dve vyhlášky, ktoré majú napĺňať novelu platnú od 1. 9. 2009 o lepšej informovanosti žien pred zamýšľaným potratom zahrnutú v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Obe vyhlášky prichádzajú s takmer dvojmesačným oneskorením, čo je však horšie, ich obsah vôbec nie je natoľko nápomocný ženám rozhodujúcim sa o potrate, ako by sa očakávalo. 

Vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o informáciách poskytovaných žene a hlásenia o poskytnutí informácií ministerstvo vykresľuje umelý potrat predovšetkým ako hygienicky a medicínsky spoľahlivo ošetrený zákrok a zdôrazňuje jeho bezbolestnosť. Samozrejme vyhláška nikde nespomína počaté dieťa a v časti informujúcej o priebehu zákroku nespomína dokonca ani embryo alebo plod. Pre ministerstvo je počaté dieťa iba „obsah dutiny maternice“.

V časti venujúcej sa možným rizikám po potrate vyhláška používa ešte vyhýbavejší slovník. Za príklad nám môže poslúžiť samotný úvod odseku: „Riziká umelého prerušenia tehotenstva sú skôr ojedinelé…“ Vyhláška sa odvoláva aj na odbornú literatúru, z ktorej vyberá podľa môjho názoru práve čísla, ktoré sú na najnižšej percentuálnej úrovni vyskytujúcich sa komplikácií. Čo však považujem za najhoršie v celej vyhláške je bagatelizovanie psychických rizík a tým odignorovanie množstva informácií z odborného sveta o postabortívnom syndróme a absolútne ticho o zvýšenom riziku rakoviny prsníka. To sú podľa mojej mienky zásadné informácie, ktoré by sa ženy mali jednoznačne dozvedieť.

Ministerstvo neakceptovalo pripomienky Fóra života k pôvodnému navrhovanému textu napriek tomu, že boli odborne podložené. Výsledný text s pohľadu jeho určenia – lepšieho informovania žien o závažnom zákroku s názvom „umelé prerušenie tehotenstva“ – považujem za ešte horší ako bola pôvodná verzia, ktorú sme v dobrej vôli pripomienkovali ešte začiatkom októbra.

Druhá vydaná vyhláška ustanovuje podrobnosti a podmienky zverejnenia v zozname občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám, finančnú, materiálnu alebo psychologickú pomoc v tehotenstve. Jej najväčšie negatívum je, že prichádza veľmi neskoro. Už dva mesiace mali byť informácie o týchto organizáciách na webe. Otázne v každom prípade zostáva, koľko organizáciám potrvá splnenie stanovených podmienok a tiež, či pri ich napĺňaní sa bude ministerstvo k organizáciám správať ako k partnerom, ktorí chcú pomôcť v systéme pomoci ženám alebo bude pokračovať v trende „čo najmenej informácií ženám a nám svätý pokoj“.

Napriek všetkému je súčasný stav lepší ako pred prijatím novely. Predsa len je dobré, ak každá žena žiadajúca o potrat dostane aspoň tieto neúplné a podľa mňa skreslené informácie, ako nič. Nemienim sa však zmieriť s takýmto stavom a určite budeme v rámci Fóra života pokračovať v dialógu s ministerstvom a usilovať sa o zmeny v zmysle zákona, ktorý podľa mňa uvedené novely dostatočne nenapĺňajú.