Z tlačovej besedy o rodovej rovnosti

Dňa 8. októbra sa v Bratislave uskutočnila tlačová beseda o rodovej rovnosti, na ktorej sa zúčastnili právnik Martin Dilong, Anna Verešová z Áno pre život, n.o., a Mária Raučinová  – členka Výboru pre rodovú rovnosť a Medzinárodnej aliancie katolíckych ženských organizácií. Ponúkame Vám materiály so závermi tejto tlačovej besedy:

Dohovor, ktorý presadzovaním, rodovej ideológie cez medzinárodné právo ohrozuje slobodu a rodinu

Slovenská republika v máji 2011 v Istanbule podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu nasilu a o boji proti nemu, ktorý sa zvykne označovať aj ako Istanbulský dohovor.

Dohovor zatiaľ ešte nenadobudol  platnosť a záväznosť pre Slovensko.

Slovensko má však  povinnosť uloženú vládnym uznesením do konca roku 2013 predložiť na  vládu ratifikáciu tohto dohovoru. Po vláde pôjde dohovor do parlamentu na vyslovenie súhlasu a potom prezidentovi na podpis.  Podmienkou platnosti dohovoru je, že ho ratifikuje aspoň 10 štátov. Po splnení tejto podmienky a  uložení ratifikačnej listiny SR bude platný aj pre nás.

Iniciatíva Fóra pre verejné otázky:

Martin Dilong na tlačovej besede  informoval, že v najbližších dňoch Fórum pre verejné otázky (FVO) zašle listy predsedom poslaneckých klubov v NR SR, v ktorom poslancov bez ohľadu na politickú príslušnosť vyzve, aby nepodporili prijatie Istanbulského dohovoru.

List bude obsahovať aj kvalifikované právne dôvody, prečo je tento dohovor, podporujúci rodovú ideológiu, pre obyvateľov Slovenska  nebezpečný.

FVO  adresuje listy aj predsedovi vlády SR pánovi Róbertovi Ficovi a ministrovi zahraničných vecí pánovi  Miroslavovi Lajčákovi,  v ktorom ich  vyzve, aby tento dohovor nebol predložený na rokovanie vlády SR.

FVO požiada o pomoc v tejto záležitosti o pomoc aj prezidenta SR, aby sa zasadil  za ochranu oprávnených záujmov obyvateľov SR, najmä rodičov detí, aby tento dohovor Slovensko neratifikovalo.

V prípade, ak bude Istanbulský dohovor predložený do medzirezortného pripomienkového konania, FVO si dovolí upozorniť, že bude iniciovať zásadnú, hromadnú pripomienku občanov SR, aby tento dohovor na Slovensku ratifikovaný nebol.

V čom je iný Istanbulský dohovor oproti už prijatým medzinárodným dohovorom  upravujúcich  problematiku ľudských práv?

Je toho viac, ale uviedol by som tri hlavné oblasti:

1. Jeden z kľúčových nových pojmov „rod“ je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve.

Konkrétne  v článku 3, z ktorého citujem: Pod ….“  pojmom  „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“. 

Uvedená definícia je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako  právnou formuláciou.

Je známe, že „rod“ je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.

2. Rozširuje okruhy diskriminácie v článku 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv (Bill of Human Rights). Ide o dôvody diskriminácie ako rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.

3.  Za úplne novú povinnosť, najmä pre základné školy a stredné školy, považujem inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citujem z článku 14:

Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“

Čo môže Slovensko urobiť? Ako je možné ochrániť Slovensko, jeho obyvateľov pred negatívnymi dopadmi, ktoré môže priniesť Istanbulský dohovor?

Záleží len na poslancoch NR SR (bez ohľadu na stranícke tričko), či vyslovia súhlas s ratifikáciou tohto dohovoru v NR SR alebo nie. Taktiež vláda môže zrušiť svoje uznesenie a nepredložiť dohovor do parlamentu. Pokiaľ parlament nevysloví s ním súhlas, prezident nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť.

Vážne slovo k procesu ratifikácie môže povedať aj prezident Slovenskej republiky, ktorý sa k dohovoru vyjadruje ako posledný, a to formou podpisu ratifikačnej listiny za Slovensko. Štátnych orgánov,  ktoré môžu konať, je viac.

Veľmi  záleží  na  občanoch Slovenska, či sa k prijatiu tohto dohovoru verejne vyjadria, alebo budú mlčať. Politici totiž pozorne sledujú, čo si občania myslia o veciach, ku ktorým sa vyjadrujú. A to k čomu sa občania kultivovane a verejne vyjadrujú, zvyknú politici považovať za dôležité aj pre nich.

Príloha 1

článok 14 Dohovoru, ktorý v spojitosti s inými článkami predstavuje nástroj na presadzovanie rodovej ideológie v školách na všetkých stupňoch, ako aj v zariadeniach neformálneho vzdelávania, kluboch a médiách.

Článok 14

Vzdelávanie

1. Zmluvné strany prijmú , ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.

2. Zmluvné strany podniknú potrebné kroky na podporu zásad uvedených v odseku 1 v neformálnych školských zariadeniach neformálneho vzdelávania, ako aj v športových, kultúrnych zariadeniach a v centrách voľného času a médiách.

 

Príloha 2

Istanbulský dohovor, konkrétne  jeho článok 14, odporuje článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný.

Právo rodičov na výchovu svojich detí

Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd koncipuje právo na rodičov na výchovu svojich detí ako nadradené štátnemu usmerňovaniu výchovy a vzdelávania. Túto zásadu prevzal do svojho znenia aj Zákon o rodine.

Konkrétne  –  Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  v článku 2 vymedzuje právo na vzdelanie nasledovne:

„Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“

JUDr. Martin Dilong 

________________

Nezisková organizácia Áno pre život n.o. so sídlom v Rajeckých Tepliciach poskytuje už 15 rokov sociálne služby a odborné poradenstvo ženám a ich deťom nachádzajúcim sa v ťažkých životných situáciách. Do konca roku 2012 požiadalo organizáciu o pomoc 583 osôb, t.j. 243 žien a ich 340 detí. Z tohto počtu sa jedná cca o 50% obetí domáceho násilia. Organizácia prevádzkuje Komunitné, Poradenské a Materské centrum, chránené dielne, v ktorých zamestnáva 8 zdravotne a sociálne znevýhodnených ľudí. Od roku 2003 poskytuje telefonické poradenstvo prostredníctvom non–stop LINKY POMOCI 0800 12 00 24 pre osoby v kríze z celej SR. Organizácia od samého začiatku nesie v názve jasné posolstvo úcty k životu človeka. Toto naše jasné a transparentné správanie, žiaľ spôsobuje diskrimináciu   organizácie počas jej celej existencie.  Napriek dlhoročným skúsenostiam v pomoci ženám, napriek vynikajúcim výsledkom, organizácia z finančných dôvodov sústavne balansuje na hranici existencie. Každoročne nie je isté, či bude môcť naďalej poskytovať rezidenčné služby osobám ohrozeným násilím i keď organizácie, ktoré pomáhajú ženám  formou inštitucionálnej pomoci veľmi chýbajú.  Otázkou je, prečo nie sú dostatočne podporované už existujúce služby, pritom každá správa o ženách, na ktorých je páchané násilie, popisuje obrovskú potrebu inštitucionálnej pomoci a dištančného poradenstva v našej krajine. Z praxe pozorujem, že agenda rodovej rovnosti a presadzovanie rodovo podmieneného násilia skutočným obetiam násilia – ženám a deťom škodí.

Anna Verešová

nezisková organizácia Áno pre život

                                              

Vo Výbore pre rodovú rovnosť zastupujem Hnutie katolíckych žien, ktoré sa zasadzuje za hodnotu ženy, čo, samozrejme,  zahŕňa aj úsilie o rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami.  Vo Výbore som však rýchlo pocítila prevahu radikálnej feministickej agendy a znaky nátlakovosti, ideológie a totality. Nesúhlasné názory boli zosmiešnené a odporučené na štúdium európskych rodových štandardov. Pričom v Európe pri diskusiách neexistuje zhoda ani v základných výrazoch rod, gender, rodová rovnosť, ktoré podliehajú rôznym významovým odtieňom v prekladoch textov. Samotné zloženie Výboru sa mi zdá nevyvážené a nezodpovedá názorovému spektru slovenských žien.  Medzi členkami z mimovládnych organizácií pozorujem previazanosť na štátnu službu a vzájomnú podporu už pri nastavovaní podmienok pre projekty financované zo štátnych i zahraničných fondov. Financie, ktoré sa míňajú na rôzne stratégie, akčné plány a školenia rodovej teórie by sa rozhodne mali nasmerovať priamo na organizácie, ktoré konkrétne pracujú so ženami v krízových situáciách.

Mária Raučinová

publicistka, Fórum života, členka Výboru pre rodovú rovnosť a Medzinárodnej aliancie katolíckych ženských organizácií