Šieste bioetické okienko Fóra života sa venuje myšlienke Svätého Otca o ľudskom bratstve, novej štúdii o súvislosti antikoncepcie s depresiou, sumarizuje spoločenskú diskusiu o potratovej tabletke a ponúka krátky súhrn správ zo sveta.
Píše bioetička Pavla Bicianová
Keď ochrana ľudského života potrebuje ľudské bratstvo
V centre prolife zápasu a bioetických problémov by mal byť človek – ľudská bytosť. Ak dáme do stredu človeka jeho dôstojnosť a budeme ju rešpektovať, vykročili sme správne. Naše úsilie na tomto poli je však závislé od kvality vzájomných vzťahov. Nemôžem predsa efektívne chrániť nenarodené dieťa, ak nemám v láske svojho narodeného brata. Potrebujeme sa navzájom. Potrebujeme ľudské bratstvo. Aj riešenia bioetických výziev vyžadujú ľudskosť a porozumenie, aby sme boli schopní viesť dialóg. Keďže vo Fóre života cítime potrebu stretávať sa a zdieľať, ale aj prepájať rôzne názorové bubliny, zaujalo nás pozoruhodné podujatie, ktoré vyšlo práve od pápeža Františka.
„Len veľké duchovné a sociálne spojenectvo, ktoré vychádza zo sŕdc a zaujíma sa o bratstvo, môže vrátiť do centra vzťahov posvätnosť a nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti,“ povedal Sv. Otec v príhovore na medzinárodnom podujatí o ľudskom bratstve vo Vatikáne. Zdôraznil, že „kto vidí brata, vidí v ňom tvár, nie číslo: je to vždy „niekto“, kto má dôstojnosť a zaslúži si úctu, nie „niečo“, čo sa dá využiť, zneužiť alebo odhodiť.”
Táto hlboká pro-life myšlienka zarezonovala v sobotu 10. júna súčasne na ďalších ôsmich miestach sveta: v Brazzaville (Kongo), stredoafrickom Bangui, Etiópii, Buenos Aires, Nagasaki, Lime, Jeruzaleme a na záchrannej lodi pre utečencov v sicílskom Trapani.
# Not alone – Nie osamote
Cieľom podujatia s heslom „nie osamote“ bolo zdôrazniť svetu rázne „nie vojne“ a záväzok Cirkvi viesť dialóg a budovať mier. Na stretnutí vznikla aj Deklarácia o ľudskom bratstve vytvorená a podpísaná 30. držiteľmi Nobelovej ceny za mier, ktorí vyhlásili: „Chceme zakričať do sveta v mene bratstva: Už žiadna vojna! Nech mier, spravodlivosť, rovnosť riadia osud celého ľudstva. Nie strachu, sexuálnemu a domácemu násiliu! Nech sú zastavené ozbrojené konflikty. Hovoríme dosť bolo jadrových zbraní a nášľapných mín. Nikdy viac nútenej migrácii, etnickým čistkám, diktatúram, korupcii a otroctvu. Zastavme manipulatívne využívanie technológií a umelej inteligencie, uprednostnime technologický rozvoj preniknutý bratstvom.“ Medzi prítomnými boli mladí, rodiny, zástupcovia občianskych združení, ako aj chudobní, bezdomovci, migranti, utečenci, obete násilia, obete obchodovania s ľuďmi.
V deklarácii mohli počuť, že „každý muž je môj brat, každá žena je moja sestra, vždy. Chceme žiť spolu, ako bratia a sestry, v záhrade, ktorou je Zem. Práve záhrada bratstva je podmienkou života pre všetkých“. Napriek odlišnosti názorov a vierovyznania, nobelisti spoločne vyznali slovami chválospevu sv. Františka, že „všetko je vo vzťahu a vo vzťahu so všetkým a so všetkými je Život“.
Súčasťou programu bolo emotívne podanie si rúk medzi Rusom a Ukrajincom, po ktorom sa zástupcovia mladých z celého sveta pochytali za ruky, aby vyjadrili túžbu ľudí po mieri. Na znak zdieľania a bratstva sa v stánkoch pozdĺž Via della Conciliazione podávali rozmanité jedlá z vidieka. Osobitným gestom boli malé darčeky v podobe hrudky zeme so semiačkom, aby mohla každému vyrásť „rastlinka bratstva“. Celé podujatie zorganizovala vatikánska Nadácia Fratelli tutti v spolupráci s ďalšími vatikánskymi inštitúciami. Vznik nadácie bol inšpirovaný rovnomennou encyklikou pápeža Františka a jej cieľom je podporiť kultúru bratstva, dialógu a pokoja vo svete.
Pápež František sa však nemohol osobne zúčastniť tohto stretnutia, pretože bol hospitalizovaný. Vo svojom príhovore nás pozval ku skutkom: „Čo môžem dať ja svojim bratom a sestrám? Zamyslime sa nad tým, aké konkrétne gesto bratstva môžeme urobiť: zmieriť sa v rodine, s priateľmi alebo susedmi, modliť sa za tých, ktorí nám ublížili, rozpoznať a pomôcť tým, ktorí to potrebujú, priniesť slovo pokoja do školy, univerzity alebo spoločenského života, potešiť blízkosťou niekoho, kto sa cíti osamelý…“ Zároveň nás prosil pozerať sa očami biblického Samaritána. Aby sme videli v druhom predovšetkým človeka, nie cudzinca, názorového oponenta, inoverca, nepriateľa, ale brata:
„Keď sa ľudia a spoločnosti rozhodnú pre bratstvo, zmení sa aj politika: človek opäť zvíťazí nad ziskom, domov, ktorý všetci obývame, nad prostredím, ktoré sa využíva pre vlastné záujmy, práca je odmenená spravodlivou mzdou, prijatie druhých ľudí sa stáva bohatstvom, život nádejou, spravodlivosť sa otvára náprave a spomienka na spáchané zlo sa uzdravuje v stretnutí obetí a páchateľov.”
Sv. Otec v závere pripomenul, že nie sme síce fyzicky spolu, ale môžeme byť spojení. Chcel, aby sme si odniesli v srdci túžbu po objatí, ktorého symbolom je aj to miesto stretnutia v náručí Berniniho kolonády na vatikánskom námestí. Rozlúčil sa slovami „som s vami“ a „objímam vás“, aby objatie bolo pre nás všetkých „záväzkom do života a proroctvom nádeje“.
Nová štúdia o antikoncepcii
V polovici júna sa v médiách objavil článok o tom, že ženy užívajúce antikoncepciu ako tínedžerky mali o 130 percent vyšší výskyt symptómov depresie. Odborníci už dávnejšie bili na poplach, že hormonálna antikoncepcia zhoršuje duševné zdravie užívateliek. Nielen z príbalových letákov vieme, že spôsobuje zmeny nálady, dokonca pokles sexuálnej túžby. Stáva sa tak pre mnohé ženy neatraktívnou a jednoducho ju prestanú užívať. Písalo sa už aj o depresii, no chýbal dostatok dôkazov, aby sa preukázalo jej spojenie s hormonálnou antikoncepciou.
Univerzita vo švédskej Uppsale bola prvá, ktorá svojím výskumom potvrdila túto hypotézu. Ide o jednu z najväčších a najrozsiahlejších štúdií, ktorá sa uskutočnila na vzorke viac ako štvrť milióna užívateliek všetkých vekových kategórií. Výskyt depresie u dospelých žien – užívateliek bol o 92 % vyšší ako u žien, ktoré antikoncepciu neužívali. Najväčší výskyt depresie bol však potvrdený u dospelých žien, ktoré začali antikoncepciu užívať už v tínedžerskom veku. Tam bol nárast až o 130 %. Výskumníci to zdôvodňujú veľkými hormonálnymi zmenami v puberte.
Ďalším pozoruhodným faktom bolo, že keď ženy neskôr antikoncepciu vysadili, depresia odoznela. U žien, ktoré brali antikoncepciu v puberte, však depresia pretrvala aj po vysadení.
Podľa jednej z autoriek štúdie však platí, že väčšine žien prijímanie hormónov nespôsobuje psychické ťažkosti, no u niektorých je riziko výskytu depresie vyššie.
Viac ako 60 rokov uplynulo odvtedy, čo prišla na trh hormonálna tabletka, ktorá mala ženu oslobodiť od jarma materstva a zabezpečiť jej slobodné užívanie sexu bez obmedzení. Avšak hormóny, ktoré vtedy schválila pre ženy americká FDA, boli zdraviu škodlivé, lebo ich dávky boli obrovské. Dnešná antikoncepcia má o 60-krát menej progesterónu a 5-krát menej estrogénu. A napriek tomu spôsobuje dnes tak závažné ochorenie, akým je depresia.
Tieto dlhodobé pokusy na ženách a dopady na ich zdravie už pravdepodobne výskumy nebudú vedieť spätne vyhodnotiť. Vieme sa z toho poučiť? Veď antikoncepcia nám bola v minulosti predstavovaná ako najlepší prostriedok nielen proti neplánovaným tehotenstvám, ale aj na zlepšenie pleti, či na predchádzanie niektorých závažných ochorení. Teraz tu máme vážny problém s depresiou. Predtým bol odhalený problém s vylučovaním estrogénov do odpadových vôd a ich škodlivý vplyv na životné prostredie, ale aj reprodukčné zdravie mužov. A potom sa teda nečudujme, že niektorí aktivisti z radov ekológov a kresťanov berú spravodlivosť do svojich rúk a šíria mnohé neodborné informácie o hormonálnej antikoncepcii, keď uznávaní odborníci mlčia.
Čo nechceme vedieť o „potratovej tabletke“
Kauza zavedenia chemického potratu sa v niekoľkotýždňovej emotívnej diskusii u nás ukázala ako neodborne prezentovaná, či už z pohľadu morálneho alebo medicínskeho. Politici si z nej urobili predvolebnú kampaň a verejnosť podľa mnohých reakcií zostala zmätená. Dostatočne jasne sa totiž nerozlíšilo použitie „tabletky“ pri riešení zamĺknutého alebo včasného potratu, keď už plod odumrel a je potrebné vyprázdnenie maternice. Vtedy nemôžeme hovoriť o tabletke, ktorá zabíja, lebo dieťa už bolo mŕtve.
Napriek tomu, že to už bolo veľakrát vysvetlené aj v médiách, môžeme si to stručne zopakovať. Pri chemickom umelom potrate sa použijú 2 tabletky: mifepriston na zabite dieťaťa a mizoprostol na jeho vypudenie z maternice. Tabletky však nie sú u nás zaregistrované, takže sa takýto zákrok u nás nevykonáva.
Avšak zamĺknuté potraty sa riešia aj medikamentózne, čiže tou druhou tabletkou, aj keď len na výnimku ministerstva zdravotníctva. Robí sa to aj u nás v niektorých prípadoch zo zdravotných dôvodov, keď pacientka nemôže dostať anestéziu a následne rizikovú kyretáž.
Gynekológovia jednoznačne tvrdia, že chemické vyprázdnenie maternice je šetrnejšie ako chirurgické. Ďalšou možnosťou je tzv. observačný prístup, teda pacientka je poučená a prepustená zo zdravotníckeho zariadenia. K vypudeniu dieťaťa má dôjsť prirodzene, mimo nemocnice, čo môže trvať 2 – 6 týždňov. Ide však o výsostne odbornú problematiku, ktorú by sme mali prenechať gynekológom.
Sú však ženy, ktoré si netrúfajú potratiť doma a nedokážu v sebe taký čas nosiť mŕtve dieťa. Zároveň nechcú anestéziu a kyretáž a žiadajú šetrnejší spôsob. Problém majú aj gynekológovia, lebo chcú poskytovať ženám čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť. Nie sa prispôsobiť nemocnici, že sa to robí prevažne chirurgicky. Ale keďže je mizoprostol len na výnimku, berú na seba plnú zodpovednosť ohľadom zdravia pacientky, ak dôjde ku komplikáciám. Prečo teda nie je zaregistrovaný mizoprostol, keď sa odporúča v štandardoch? Nie je pre nemocničné zariadenie finančne zaujímavejšia kyretáž? Koľko dostane nemocnica od poisťovne za chirurgické riešenie zamĺknutého potratu a koľko za medikamentózne riešenie? Odpoveď snáď dajú kompetentní. Rozdiel však bude v stovkách eur na jeden zákrok. A koho potom reálne zaujíma zdravie ženy?
Na záver treba dodať, že už vyše roka máme na Slovensku ministerstvom zdravotníctva schválený gynekologický štandard starostlivosti o ženu so včasným spontánnym potratom. Čo sa v tejto oblasti pre pacientky v praxi zmenilo? Majú ženy skutočne na výber z troch možností? Nedoriešená problematika sa potom nečakane spojí s umelými potratmi a dostane sa napríklad aj do parlamentu. Tentokrát už aj s problémovou abortívnou tabletkou mifepriston. Teraz je na rade minister, ktorý to vyrieši novými štandardami. A tak tu budeme mať zaregistrované obe tabletky, zavedú sa chemické potraty, ale príde aj ich postupná banalizácia, možno mierny nárast. Užitím tabletky bude totiž problém s nechceným dieťaťom „vyriešený“ rýchlejšie a lacnejšie. Čo tam po tom, čo žena prežíva. Nikto sa jej na to nepýta, aby jej náhodou nezasahoval do súkromia. Zostáva tak nakoniec v rozhodovaní sama, aj s otázkami, ktoré nemala komu položiť. Aj s problémami, v ktorých je nechcené tehotenstvo len jedným z mnohých.
https://mamaaja.sk/clanky/tehotenstvo/zamlknuty-potrat-missed-abortion
https://www.health.gov.sk/?Standardne-Postupy-V-Zdravotnictve
https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/75840/WHO_RHR_12.10_eng.pdf
Záverečný súhrn správ:
Slovensko: koniec parlamentu a prolife zákonov
Na poslednej júnovej schôdzi parlamentu poslanci opäť nehlasovali. Prišli síce do práce, ale nepracovali. A dokonca si odhlasovali aj predčasný koniec pracovnej doby. Podľa programu schôdze sa totiž malo rokovať aj nasledujúci deň a bolo v ňom ešte nevyriešených viac ako 100 bodov. Schôdza teda skončila a s ňou aj parlament a všetky zákony. Mrzí nás, že ani prolife zákony, na ktorých sa zhodla parlamentná väčšina a boli už v druhom čítaní, nebudú ľuďom pomáhať. Jeden mal pomôcť tehotným absolventkám štúdia, druhý posilniť právomoci rodičov pri rozhodovaní o sexuálnej výchove na školách a ďalší pomôcť rodičom pri pochovávaní potratených detí. Poslanci odignorovali aj zvolanie mimoriadnej júlovej schôdze a viac ako polovica neprišla. Ukázali, že problém násilia na ženách v podobe ich problémového predsedu sa ich vlastne netýka. Neboli schopní ho ani politicky odsúdiť.
Estónsko: homosexuálne manželstvá
Poslanci estónskeho parlamentu si v júni odhlasovali homosexuálne manželstvá. Estónsko sa tak stalo prvou krajinou strednej a východnej Európy, ktorá takýto zväzok uznáva. Niektoré krajiny z tohto bloku však prijali ústavnú definíciu manželstva, ktoré je možné len medzi mužom a ženou. Okrem Slovenska tak urobilo Maďarsko, Litva, aj Lotyšsko.
Británia: dramatický nárast umelého oplodnenia
V Británii stúpol počet žien žiadajúcich umelé oplodnenie a s tým súvisiace zmrazovanie ľudských vajíčok a embryí. V roku 2019 to bolo 2576 cyklov zmrazovania, ale o 2 roky neskôr až 4215. Narástol aj počet cyklov mimotelového oplodnenia IVF o 10 %, čiže o 7000. Zvýšil sa aj počet žiadateliek o umelé oplodnenie žijúcich v homosexuálnych vzťahoch o 33 %, ako aj žien bez partnerov o 44 %. Správu medializoval britský úrad HFEA.
Belgicko: koniec výhrady vo svedomí pre gynekológov
Každá bruselská nemocnica už bude musieť po novom vybaviť každú žiadosť o interrupciu a zabezpečiť tento zákrok. Cieľom tohto nariadenia je, aby si každá žena mohla vybrať nemocnicu, v ktorej jej bude tento zákrok vykonaný. Od budúceho roka tak nebude môcť žiadna nemocnica v Bruseli odmietnuť žiadosť o interrupciu. Prekážkou na vykonanie tohto nariadenia nesmie byť už ani výhrada vo svedomí, ktorú si gynekológ uplatňuje.
https://dennikn.sk/minuta/3433170/ a https://www.reuters.com/world/europe/estonia-becomes-first-central-european-country-allow-same-sex-marriage-2023-06-20/
https://www.theguardian.com/society/2023/jun/20/rise-women-freezing-eggs-uk
https://www.teraz.sk/zahranicie/bruselske-nemocnice-nebudu-moct-odmi/722785-clanok.html