Domáce násilie: Neviditeľná hrozba za dverami domova

Emília Psárová, Centrum konkrétnej pomoci Femina, Humenné

Ako poradkyňa Centra konkrétnej pomoci Femina v Humennom, sa v praxi často stretávam so ženami, dievčatami a rodinami, ktoré zažívajú násilie alebo žijú v sociálnej núdzi. Práca ma naučila, že v prípade násilia – to nie je problém „iných“. Častokrát je to tichá, ale mimoriadne rozšírená forma ubližovania, ktorá zasahuje do života ženy, deti aj mužov naprieč všetkými vrstvám spoločnosti.  

Nezáleží na vzdelaní, príjme, veku, ani na tom, kto ako „dokonale“ pôsobí navonok. Násilie číha práve tam, kde by sme sa mali cítiť najbezpečnejšie – za zatvorenými dverami domova.

Zatiaľ čo si verejnosť pod násilím najčastejšie predstavuje iba fyzické útoky, samotné násilie má oveľa viac podôb.

Formy násilia:

• Fyzické násilie – bitie, kopanie, škrtenie, pálenie cigaretou, ohrozovanie zbraňou,
• Psychické násilie – ponižovanie, zosmiešňovanie, vyhrážanie sa, zastrašovanie,
• Sociálne násilie – izolácia od rodiny a priateľov, zákaz stretávania sa s blízkymi,
• Ekonomické násilie – zamedzenie prístupu k peniazom, kontrola výdavkov, zadlžovanie,
• Sexuálne násilie – nútenie k sexuálnym praktikám bez súhlasu, zneužívanie, obťažovanie.

Každá z týchto foriem môže mať vážne dôsledky na psychické aj fyzické zdravie obete – od úzkostí a porúch spánku, až po dlhodobé traumy, depresie či samovražedné myšlienky. 

Niekedy mi ľudia kladú otázku: „Prečo ženy ostávajú v násilných vzťahoch?“ „Prečo jednoducho v takýchto prípadoch radšej neodídu?“

Odpoveď je však oveľa zložitejšia. Dôvody zotrvávania v násilných vzťahoch sú rôznorodé. Niektoré ženy veria, že sa ich partner zmení, posilňuje ich nádej, že sa situácia zlepší. Iné sú závislé na partnerovi citovo alebo finančne a nevidia reálnu možnosť odísť. Mnohým chýba zázemie a podpora blízkych. Veľmi silným faktorom je aj strach o deti či pocit hanby a obviňovanie seba samej. Rozhodnutie odísť nie je len otázkou „odvahy“. Vyžaduje si podmienky na bezpečný odchod, dostupnú odbornú pomoc a spoločenské pochopenie.

Kde hľadať pomoc

Ak poznáte niekoho, kto sa v podobnej situácii nachádza alebo je to možno niekto z Vás, kto pomoc potrebuje, neváhajte obrátiť sa na odborníkov – takmer v každom kraji sú organizácie, ktoré poskytujú právnu, psychologickú a ekonomickú pomoc. Môžete sa obrátiť aj na mňa – pracovníčku Centra konkrétnej pomoci Femina v Humennom, kde pod záštitou občianskeho združenia Fórum života poskytujeme klientom základné a špecializované sociálne poradenstvo pre osoby zažívajúce domáce násilie a osoby v krízovej životnej situácii, predovšetkým pre matky s deťmi. 

Formy poskytovania sociálnej služby: 

• Ambulantná forma: Humenné, Ulica 26. novembra č. 3, 1. poschodie
• Terénna forma na území Prešovského samosprávneho kraja
• Prostredníctvom telefonických technologií : +421 903 982 977
• Písomne, E-mail: emilia.psarova@forumzivota.sk

Ak sa neviete obrátiť na inštitúcie, skúste sa zdôveriť aspoň niekomu blízkemu.
Využite prípadne aj možnosť poradenstva na Národnej linke pre krízovú pomoc: 0800 212 212 (nonstop, bezplatne a anonymne) . 

V prípade bezprostredného ohrozenia života volajte 158 alebo 112.

Vypočujte si celý podcast, kde sa Emília Psárová venuje tejto problematike do väčšej hĺbky. 

Príbeh Moniky: Odvaha začať znova

Pre pripomenutie: prednedávnom som sa s vami podelila o príbeh Moniky, ktorý ilustruje, ako môže vyzerať reálna podpora pre ženy zažívajúce násilie. Jej skúsenosť ukazuje, že odvaha nestačí – potrebná je aj pomoc systému a odborníkov, ktorí v kritickom momente poskytnú podporu.

Príbeh pani Ivany: Život v pretvárke

Na záver sa s vami chcem podeliť o príbeh pani Ivany. Ukazuje, že násilie nekončí vždy samotným odchodom od agresora – často sa mení len jeho podoba. Manipulácia, zastrašovanie či ekonomické útoky môžu pokračovať aj po rozchode alebo rozvode. Príbeh Ivany je svedectvom o tom, aké ťažké je vymaniť sa z násilia, ale aj o tom, že s odbornou pomocou a podporou blízkych je možné získať späť vlastnú dôstojnosť a pokoj. 

Pani Ivana žila v prostredí, ktoré navonok pôsobilo ako idylka, no realita bola úplne iná. Jej manžel, úspešný zamestnanec banky, doma skrýval svoju pravú tvár – bol tyranom, ktorý uplatňoval ekonomické a psychické násilie. Spolu s Ivanou vychovávali päť detí, no starostlivosť o detí bola predovšetkým na nej. Napriek tomu jej manžel často ubližoval. Ponižoval ju, praktizoval sexuálny nátlak a kontroloval každý aspekt jej života. V spoločností ľudí si vyžadoval, aby sa usmievala a držala ho za ruku. Ivana sa musela premáhať, vo vnútri trpela.

Keď si blízka rodina začala všímať ich spolužitie a vyjadrovali sa k tomu aj staršie detí, uvedomila si, že niečo nie je v poriadku. Konečne sa po rokoch vzoprela a podala návrh na rozvod, no až vtedy začala čeliť ešte väčším útokom z manželovej strany. Písal na ňu anonymy, udával ju, znemožňoval a zastrašoval, že jej deti zoberie. Ivana však bojovala o vlastnú pravdu.

V náročnom období vyhľadala aj pomoc v Centre konkrétnej pomoci Femina. Organizácia je pomohla s poskytnutím bezplatného právneho poradenstva a psychologickej podpory. Tá jej umožnila postupne získavať späť kontrolu nad svojím životom.

Dnes, vo veku 55 rokov, funguje pani Ivana samostatne. So svojím novým partnerom vytvára bezpečné a stabilné prostredie. Trauma z minulosti  úplne nevymizla, no vďaka odbornej pomoci a podpore rodiny sa jej podarilo nájsť cestu k lepšiemu životu.