Kde rozhovor tvorí budúcnosť

Moje postrehy z Happeningu 2026

Februárový deň som strávila v podnetnej spoločnosti ľudí, ktorým záleží na tom, ako funguje občianska spoločnosť na Slovensku. Podujatie Happening 2026, organizované pod hlavičkou Help You Academy, nebolo len ďalšou konferenciou. Bolo to miesto, kde sme sa snažili pomenovať tie najpálčivejšie problémy, ktorým v neziskovom sektore čelíme, a hľadať cesty, ako „spájať tých, čo menia Slovensko“.

Keď chýba dialóg, dopláca na to pacient

Jednou z nosných tém, ktorá rezonovala počas celého dňa, bol vzťah štátu a pacientskych organizácií. Ako som si zaznamenala, na Ministerstve zdravotníctva SR sa síce hovorí o posilňovaní týchto organizácií, no realita v teréne je často iná. V diskusiách jasne zaznelo, že v štáte momentálne chýba skutočný dialóg. 

Dialóg zlyháva historicky: Pri tvorbe verejných politík sa hlas pacienta často stráca.
Komplexnosť sektora: Zdravotníctvo je komplikovaný svet, kde sa v liekovej politike točí 1,7 miliardy eur, no samotná pacientka či pacient sa z tohto systému niekedy úplne vytrácajú.
Kto je vlastne pacient? Musíme si jasne zadefinovať, čo je a čo nie je pacientska organizácia, aby sme vedeli, koho hlas má v legislatívnom procese reálnu váhu.

Pre mňa osobne bola kľúčová myšlienka, že „dôstojnosť je najdôležitejšia, ale najdôležitejšie je, že ide o život“. Pacientske organizácie nie sú len administratívne jednotky, sú to komunity ľudí, ktoré vracajú chorým chuť a silu žiť.

Sektor v kliešťach legislatívy a financií

Juraj Rizman a ďalší rečníci trefne poukázali na to, že občiansky sektor sa síce „dal dokopy“, ale čelí novým výzvam. Diskutovali sme o pripravovaných zákonoch a o tom, že legislatívne pravidlá nesmú byť
diskriminačné.
Neziskové organizácie by mali byť súčasťou politického dialógu – nie v zmysle straníckej politiky, ale ako nositeľky skúseností a expertízy. Štát by mal tieto skúsenosti využívať už pri príprave zákonov, nie
až vtedy, keď je neskoro a procesy sú rozbehnuté.

Zaujímavé boli aj postrehy k financovaniu:

Potrebujeme diverzifikované zdroje – od individuálnych darcov cez nadácie až po zahraničné granty.
Naším cieľom by malo byť vytváranie rezerv, aby organizácie neprežívali len z mesiaca na mesiac.
Administratívna záťaž (GDPR, bezpečnosť práce, kontroly) je pre mnohé z nás neúnosná. Tu zaznel skvelý nápad na „servisnú organizáciu“, ktorá by neziskovkám s týmito technickými vecami pomáhala.

Čo si odnášam do svojej ďalšej práce?

Zuzana Suchová a Katarína Batková zdôraznili dôležitosť budovania dôvery. Či už ide o verejné zbierky alebo participatívne procesy na ministerstvách, všetko stojí a padá na dobrých vzťahoch a
transparentnosti.
Odchádzala som s pocitom, že hoci sú záujmy v tomto sektore niekedy rozdielne, všetci sledujeme spoločný cieľ: aby sa človek nebál požiadať o pomoc. Či už v rámci Fóra života, alebo pri mojich ambíciách smerom k Topoľčiankam, je mi jasné, že musíme byť tými, ktorí vnášajú odbornosť a ľudskosť tam, kde štátna mašinéria nestačí.

Ako zaznelo v závere: „Problém pacienta sa musí ukotviť tak, aby fungoval za akéhokoľvek ministra.“ A to je výzva, na ktorej budem s radosťou pracovať aj naďalej.

Andrea Peterková