Konferencia Všetko pre rodinu

 
 

Bratislava, 15. decembra 2020

Občianske združenie Fórum života zorganizovalo dňa 2.decembra 2020 v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom online konferenciu Všetko pre rodinu. Konferencia sa konala v rámci projektu Medzigeneračná solidarita a ochrana ľudskej dôstojnosti.

Konferenciu otvorila Marcela Dobešová, predsedníčka Fóra života.

Prvý príspevok odprezentovala predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, ktorá uviedla, čo sa podarilo a darí zaviesť v rámci Žilinského samosprávneho kraja.Rodina potrebuje zvýšenú ochranu a pomoc. Je to práve rodina, kde si človek osvojuje nielen jazyk, ale aj základné hodnotové a etické normy a vzorce správania v danej kultúre. Rodina je vo svojich úlohách skutočne nenahraditeľná. Navyše sa ukazuje, že čím stabilnejšia je táto najmenšia bunka, tým súdržnejšia a prosperujúcejšia je aj samotná spoločnosť. Ekonomické podmienky mnohých rodín sú veľmi nestabilné. Na úrovni krajských samospráv je možné aplikovať viacero podporných  nástrojov, ktorými dokážeme v rámci regionálnych kompetencií ako aj prostredníctvom župných organizácií, uľahčiť rodine prístup k službám,“ dodala Jurinová.


Jeden z pohľadov Cirkvi bol zastrešený aj Cyrilom Vasiľom, gréckokatolíckym titulárnym arcibiskupom. Vyjadril radosť, že zastúpenie konferencie spája neziskové organizácie, občianske združenia, samosprávu a aj cirkev. „Rodina je téma, ktorá nie je vyhradená len jednému sektoru. Rodina je najrozšírenejšia bunka ľudského života a činnosti a miesto, v ktorom sa formujú ľudia. Činnosť Cirkvi a jej pomoc rodinám nie je limitovaná len pre svojich vlastných členov,“ hovorí. Zároveň však dodáva: „Prispievanie k dobru rodiny súčasne prispieva k dobru celej spoločnosti. Rovnako ako mnohé cirkevné inštitúcie pracujú bez ohľadu nato, či svoje služby poskytujú len členom cirkvi alebo aj tým, ktorí nie sú členmi Cirkvi. Ide o prácu pre dobro celej spoločnosti.“

Riaditeľ odboru prevencie kriminality Ministerstva vnútra SR,  Jozef Halcin prezentoval plán rezortu pre obete trestných činov (informačné kancelárie). Upozornil na dôležitosť neostať ticho, keď vidíme možné násilie blízko nás. „Pokiaľ poznáme skutočnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu, mali by sme to nahlásiť a byť súčinní s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ hovorí Halcin. Apeluje aj na otázku morálky a vlastného svedomia. „Ak by sa to dialo mne, tiež by som bol pravdepodobne veľmi rád, ak by mi niekto z vedľajšieho bytu alebo domu pomohol. Takže predpokladám, že mnohé z tých obetí, ktoré sú aj v dnešnom čase týrané a nikdy sa neodvážili ísť na políciu a nahlásiť svoj problém, očakávajú a potrebujú túto pomoc. Jednoznačne treba byť všímaví a takúto situáciu nahlásiť polícii Slovenskej republiky,“ vysvetľuje Halcin.

Andrea Škripeková, generálna riaditeľka Sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR sa v svojom príspevku dotkla paliatívnej starostlivosti. Aj táto téma sa dotýka rodiny, hoci si to mnohokrát neuvedomujeme. Okrem starnutia  populácie pribúda aj počet nevyliečiteľne chorých. Podľa Škripekovej sa výrazne sa zvyšuje incidencia nádorových ochorení. Zaujímavosťou je skutočnosť, že veľa onkologických pacientov prežíva omnoho dlhšie ako pred 10-15 rokmi. Akú úlohu má v tomto paliatívna medicína? „Paliatívna medicína je prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov aj ich rodín, vtedy, keď je prítomné nevyliečiteľné ochorenie tak, že včas rozpozná, neodkladne diagnostikuje a lieči symptómy, bolesti a iné ťažkosti. V paliatívnej starostlivosti chceme dosiahnuť high tech v kombinácii so soft skills. Najvyššie možná dostupná kvalitná medicína a kontakt s človekom. Tak aby sa človek v najťažšej životnej situácií necítil opustený medicínou.“ Škripeková zdôraznila výzvy v paliatívnej starostlivosti, ktoré sú v oblasti prax pre legislatívu, platieb za paliatívnu medicínu, za ošetrovateľskú starostlivosť. Stúpa počet ľudí, ktorí si želajú zomrieť doma. To sa však nedá bez toho, aby človek mal reálnu medicínsku, sociálnu aj psychologickú podporu. „Keď budeme umierať, chceli by sme, aby bola paliatívna starostlivosť dostupná? Ak budeme umierať, koho by sme chceli mať ešte blízko seba okrem najbližších?“ Táto otázka silno rezonovala.

Problematiku rodiny doplnila Anna Verešová, generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Upozorňovala na to, že rodinná politika sa síce prelína so sociálnou politikou, ale rodinná ako taká viac zameraná na rodinu ako na celok, nielen na člena rodiny, ktorý je v kríze. „Pripravili sme nový druh dotácií v rámci pôsobnosti sekcie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a to dotáciu na plnenie funkcií rodiny. Táto novela už bola schválená 26.11.2020 v NR SR. Dotáciu na podporu plnenia funkcií rodiny bude možné poskytnúť na aktivity alebo činnosti preventívneho alebo podporného charakteru. Zadefinovali sme nedostatok pomoci v poradenskom systéme. Potrebujeme nastaviť dostupnú (časovú, vzdialenostnú) činnosť v poradenských centrách. Je škandálom, že rodiny ešte stále žijú v chudobe,“ hovorí Verešová.

Pohľad na rodinu z hľadiska cirkevnej pastorácie a najmä pastorácie rodín ponúkol Roman Seko, riaditeľ Sekcie služba koordinácie pastorácie rodín v Žilinskej diecéze. Ocenil prínos Marcely Dobešovej ako veľkej iniciátorky spolupráce a prepájania. Predstavil projekty pre rodiny a manželov na úrovni diecézy. Hovorí: „Hlavný focus je v prevencii a posilňovaní vedomia hodnoty manželstva a rodiny v spoločnosti. O naše programy v Rodinkove stále rastie záujem a väčšina účastníkov sa opakovane vracia. Skúsenosť ukazuje, že vďaka týmto podujatiam mnohé manželské páry ustáli krízu, stiahli návrh o rozvod, prípadne sa z účastníkov stali kvalitní lektori týchto programov. Postupne sa tieto programy môžu ponúkať stále vo väčšej miere a pokrývať rastúci záujem,“ hovorí Seko. Aktuálny priestor na spoluprácu inštitúcii vidí v odporúčaní kvalitných overených programov v rámci sociálnej pomoci štátnych inštitúcií rodinám. Priestor je aj v angažovaní sa pri efektívnejšom plánovaní Cochemského modelu v súdnej praxi na Slovensku.

Teologička a členka medzinárodného výboru: Internationale Konferenz theologischer Mitarbeiter in der Diakonie, Mária Kovaľová, prezentovala rolu evanjelickej cirkvi a diakonie v starostlivosti o rodinu. Taktiež ozrejmila súčasné problémy a najnovšie trendy diakonických aktivít. Podľa Kovaľovej Cirkev a spoločnosť na aktuálne dianie nereaguje dostatočne. Ako veľký problém vníma vycestovanie a odchod rodičov za prácou do zahraničia. Snaží sa viesť dialóg na túto tému aj s partnerskými zahraničnými organizáciami. Pýta sa: „Necháme opúšťať otcov a matky rodiny kvôli ekonomickej migrácii? Ak áno, aké aktivity poskytneme ako diakonát a charita?“ „Je viac ako v minulosti potrebné pracovať s mládežou a aktivitou v rodinách. Je čas, aby sme začali chrániť naše rodiny,“ dodáva Kovaľová.

Na záver prezentovala výsledky projektu Marcela Dobešová, ako predsedníčka Fóra života a garantka projektu Medzigeneračná solidarita a ochrana ľudskej dôstojnosti. „Projektom nechceme ukončiť našu činnosť. Je to naštartovanie k lepšej, kvalitnejšej práci pre naše cieľové skupiny. Cieľom bolo vytvorenie databáz (platforiem) inštitúcii a odborníkov v oblasti prevencie, poradenstva a konkrétnej pomoci v bežných a krízových situáciách jednotlivca a členov rodín. Účelom je dostupnosť informácií a sektorová spolupráca pri posilňovaní medzigeneračných vzťahov v oblastiach sociálnych služieb, zdravotníctva, služieb pre obete trestných činov, služieb pre sociálne vylúčené osoby, špecializovaného poradenstva a práce s dobrovoľníkmi. Stretávali sme sa formou world cafe v oblastiach, ktoré zachytávali prierezové témy. Jedným z projektových výstupov budú koncepčné materiály, v ktorých sú zachytené výstupy z jednotlivých stretnutí“, vysvetlila Dobešová. Zároveň vyslovila pozvanie:

„Stále pozývame spájať tých, ktorí chcú, s tými, ktorí to vedia, pre tých, ktorí to potrebujú.“

 

 

 

Celá konferencia je k dispozícii online: