Môže štát nariadiť cirkvi vymazať záznam o krste? Lexmann upozorňuje na ohrozenie autonómie cirkví

Prinášame tlačovú správu z kancelárie europoslankyne Miriam Lexmann k stanovisku generálnej advokátky Súdneho dvora EÚ o krstných matrikách. Téma sa dotýka slobody náboženského vyznania a autonómie cirkví.

Brusel, 5. 10. 2026 – Belgicko rieši neobvyklý prípad. Občan Belgicka, ktorý bol ako dieťa pokrstený v Katolíckej cirkvi, požiadal diecézu v Gente o vymazanie akýchkoľvek údajov o ňom. Odvoláva sa na nariadenie o ochrane osobných údajov (známe aj ako GDPR) a požaduje vymazanie z papierových aj digitálnych registrov a archívov. Diecéza na základe žiadosti zaznamenala jeho odchod z cirkvi, pričom jeho osobné údaje prečiarkla, ponechala ich ale v čitateľnej forme. S týmto prístupom muž spokojný nebol. Podal preto sťažnosť na belgický úrad pre ochranu údajov, ktorý nariadil diecéze vymazať jeho osobné údaje. Diecéza toto rozhodnutie napadla na belgickom súde. Ten následne požiadal Súdny dvor Európskej únie o výklad nariadenia o ochrane osobných údajov v tejto súvislosti.

Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Laila Medina vydala 1. októbra 2026 stanovisko, v ktorom konštatuje, že právo na vymazanie podľa GDPR sa v zásade môže vzťahovať aj na osobné údaje obsiahnuté v krstných matrikách. Podľa nej je potrebné zváženie inštitucionálnej autonómie a náboženskej slobody cirkví uchovávať svoje sviatostné záznamy oproti právu na súkromie dotknutej osoby, a to v každom jednotlivom prípade. Ponecháva na vnútroštátnom súde, aby zvážil konkrétne okolnosti. Generálna advokátka sa domnieva, že legitímnymi dôvodmi pokračovania v spracovaní údajov môžu byť zabezpečenie správneho vykonávania sviatostí vrátane krstu a tiež účely archivácie vo verejnom záujme alebo historického výskumu. Podľa nej je však potrebné posúdiť, či je spracovanie údajov nevyhnutné a či má záujem Cirkvi prednosť pred právami a slobodami dotknutej osoby.

Poslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH) upozorňuje v tejto súvislosti na riziko zásahu štátnych orgánov do záležitostí cirkvi:

„Stanovisko generálnej advokátky Súdneho dvora EÚ vyvoláva vážne obavy v súvislosti so slobodou náboženského vyznania a autonómiou cirkví a náboženských spoločenstiev. Vytvára riziko, že štátne orgány budú môcť zasahovať do vnútorného usporiadania cirkví a náboženských spoločenstiev a do vysluhovania sviatostí tým, že by sa tzv. právo na vymazanie podľa GDPR malo vzťahovať aj na krstné matriky.“

Lexmann vysvetľuje, že krstné matriky nie sú bežnými databázami:

„Ide o sviatostné záznamy, ktoré dokumentujú historické udalosti a zohrávajú zásadnú úlohu pri zabezpečovaní riadneho vysluhovania sviatostí. O spôsobe vedenia takýchto záznamov by mali v prvom rade rozhodovať samotné cirkvi a náboženské spoločenstvá, nie štát.“

Slovenská europoslankyňa organizuje k tejto téme v kontexte ochrany náboženskej slobody expertnú diskusiu na pôde Európskeho parlamentu. Upriamuje tiež pozornosť na to, že už existuje osvedčené a primerané riešenie, ktoré chráni individuálne právo na sebaurčenie bez toho, aby sa menil historický záznam. Ide o prax zaznamenania formálnej poznámky, že osoba sa rozhodla vystúpiť z cirkvi. Tento prístup rešpektuje individuálne práva a zároveň zachováva integritu sviatostných a historických záznamov.

„Európska demokracia je založená na rešpektovaní individuálnych práv ako aj inštitucionálnej autonómii cirkví a náboženských spoločenstiev. Táto rovnováha je ohrozená vtedy, keď budú verejné orgány určovať, akým spôsobom majú cirkvi viesť svoje sviatostné záznamy alebo organizovať svoje vnútorné záležitosti,” zdôrazňuje Miriam Lexmann.

Do konania pred Súdnym dvorom EÚ môžu v určitej fáze vstúpiť aj vlády členských štátov, predložiť svoje písomné pripomienky a zúčastniť sa aj ústnej časti konania. Túto možnosť využili viaceré krajiny. Aj slovenská vláda mohla predložiť svoj právny názor na otázku, ako má byť GDPR aplikované na krstné matriky, ak by sa konania zúčastnila, čo sa však nestalo.

Poslankyňa Lexmann reaguje: „Toto rozhodnutie sa môže dotknúť fungovania cirkví aj na Slovensku. Preto sa pýtam, prečo naša vláda nevyužila možnosť zapojiť sa do konania pred Súdnym dvorom EÚ a skutočne sa tak zasadiť za deklarované hodnoty?“

Stanovisko generálnej advokátky je dôležitým podkladom pre konečné rozhodnutie samotného súdu, ktoré sa očakáva v priebehu niekoľkých mesiacov.

 


Fórum života informovala kancelária europoslankyne Miriam Lexmann.