Najtichší v týchto sporoch trpia najviac – deti.
Zuzana Gajdošová, poradkyňa v Centre konkrétnej pomoci FEMINA Snina
Medzi mojimi klientmi sú, žiaľ, aj rodičia maloletých detičiek, ktorí sa po rozchode nevedia dohodnúť na ich výchove, vzdelávaní, zdravotnej starostlivosti, výbere školy, krúžkov, skrátka na ničom. Často mi vŕta hlavou, ako je toto možné. Veď musia vedieť, že tým ubližujú nielen bývalému partnerovi (o čo zväčša aj ide), ale najmä nevinnému dieťaťu.
Nedávno som bola na vedeckej konferencii o sociálnej práci. Tam odznela veta, že ťahanice o deti takmer neexistujú v severských krajinách, pretože rodičia vedia (možno výchovou či vzdelávaním, možno z príkladov dobrej praxe), že sú tu navždy pre svoje deti a ide im len a len o ich blaho.
V našich rádiách často znie pesnička od skupiny Gladiator Keď sa láska podarí. Ale čo ak nie…
Osudy mojich troch klientok sú si v mnohom podobné. Zaľúbenie, sny o spoločnom živote, o deťoch. Občas niečo vo vzťahu zaškrípalo, ale zaľúbená žena také veci spočiatku prehliada. Dokonca si jedna z nich ani neuvedomovala doslova otvorenú nevraživosť priateľovej matky. Do vzťahov sa narodili detičky. Nevinné stvorenia, ktoré prvé roky života trávia na bojovom poli, ktoré ostreľujú ich vlastní rodičia.
Ak za mnou príde klientka, ktorá sa ocitla v takej situácii, vždy rozmýšľam tak, aby som ani len myšlienkou neukrivdila otcovi dieťaťa. Čo ak má naozajstný záujem starať sa o svoje dieťa, podieľať sa na jeho výchove, rozvíjať citovú väzbu s ním, dopriať mu starorodičovskú lásku. Veď svet nie je čiernobiely. Verte mi, že sú takí otcovia, ktorí sa správajú veľkoryso, čo je veľmi prospešné pre obe strany. Ale sú aj iní, a to platí v prípadoch mojich troch klientok do bodky.
V réžii otcov prišli súdne ťahanice, predbežné opatrenia, rodičovské dohody, ktoré sa nedali dodržiavať, nekonečné cestovanie a sprevádzanie detí na stretnutia s otcom. Mamy sú vystavené tlaku – tlačia súdy, úrady, advokáti i nedostatok peňazí. Mama nemá možnosť sa zamestnať, pretože otec dieťaťa nesúhlasí s umiestnením dieťaťa do škôlky, ale vzápätí na súde sa pýta, prečo matka nechodí do práce. Mama sa nemôže zamestnať, lebo sa psychicky zrútila z toho, že otec jej bráni stretávať sa so svojim synom. Mama sa nemôže zamestnať, pretože má závažné ochorenie. To otcovia dobre vedia, ale vôbec im nezáleží na tom, aby mama bola v pohode, pretože tak bude v pohode aj ich dieťa. Aby toho nebolo málo, treba tej mame poriadne „zavariť“. Výživné je vysoké, poďme na súd, dieťa malo na kolienku modrinku, poďme na políciu, ktovie či má dieťa svoju postieľku a hračky, poďme na úrad práce. Je fajn, ak má mama rodinné zázemie, ktoré je bezpečným miestom pre ňu aj dieťa. Ale, ak z celej rodiny ostala len vzdialená príbuzná, ťažko sa hľadá stabilita a sila na neočakávané pestvá od bývalej lásky.
Ťahanice nemajú konca kraja. Je to beh na dlhé trate. Nedávno sme s klientkou spočítali náklady, ktoré ona a jej bývalý partner vynaložili na súdy, advokátov a znalecké posudky. Suma bola viac než zaujímavá. Klietke sa chcelo plakať. Čo všetko mohli dať svojmu dieťaťu, koľko je v tej sume utopených pekných zážitkov, ktoré mohli byť pokojne aj spoločné pre oboch rodičov.
Z „podarenej“ lásky ostala len trpká príchuť zrady a nevraživosti. Medzitým deti podrástli. Sú vo veku, keď sa začínajú viac pýtať. Nerozumejú všetkému, ale majú úžasné mamy, ktoré všetko zvládnu.
