16.07. – 23.07.

xAI čelí kritike za nelegálne turbíny a znečistenie v zraniteľných komunitách. Spoločnosť xAI, patriaca Elonovi Musk, prevádzkuje desiatky plynových turbín bez potrebných povolení v rámci projektu dátového centra Colossus 2 na juhu USA. Ide o výrazne vyšší počet zariadení, než firma oficiálne priznala. Emisie z týchto zdrojov môžu výrazne prekračovať limity stanovené zákonom Clean Air Act a zasahujú najmä komunity s prevahou afroamerického obyvateľstva, ktoré už čelia zvýšenému výskytu respiračných ochorení. Prípad tak otvára otázky environmentálnej spravodlivosti a dopadov rýchleho rastu umelej inteligencie na verejné zdravie.Na projekt už reagovali občianske organizácie vrátane NAACP, ktoré podali žalobu a žiadajú zastavenie prevádzky. Spor môže mať širší dopad na reguláciu energetických zdrojov pre dátové centrá a definovanie pravidiel pre rýchlo rastúci AI sektor. [1] 

16.07. – 23.07.

WHO varuje pred rastom výskytu rakoviny, nerovnosti v liečbe pretrvávajú. Nová správa „Global status report on cancer 2026“ od World Health Organization (WHO) upozorňuje na očakávaný výrazný nárast prípadov rakoviny na celom svete. Podľa odhadov sa ochorenie počas života rozvinie u jedného z piatich ľudí a nepriamo zasiahne až 92 % populácie. Analýza zároveň poukazuje na paradox medzi pokrokom a realitou – napriek významným vedeckým inováciám mnohí pacienti stále čelia vážnym fyzickým, psychickým aj finančným dôsledkom ochorenia. Prínosy modernej liečby totiž nie sú rovnomerne dostupné. Správa identifikuje pretrvávajúce systémové problémy, najmä nedostatočnú kapacitu zdravotných systémov a nerovný prístup k prevencii, diagnostike a liečbe. Zdôrazňuje potrebu posilnenia kapacít, ochrany pacientov a efektívnosti zdravotných systémov s cieľom znížiť globálne rozdiely v onkologickej starostlivosti. [1] 

16.07. – 23.07.

Slovensko patrí medzi najpolarizovanejšie krajiny Európy, dopady sú citeľné aj v osobných vzťahoch.  Slovensko sa podľa dát medzinárodného projektu Varieties of Democracy Project radí medzi najviac polarizované krajiny Európy, pričom v rebríčku obsadilo druhé miesto za Maďarskom. Na zistenia nadväzuje štúdia „Polarizácia a antisystém 2026“, ktorú predstavili analytici DEKK Inštitút. Výskum poukazuje na konkrétne spoločenské dôsledky polarizácie – okrem oslabovania dôvery v demokratické inštitúcie ide aj o zhoršovanie medziľudských vzťahov. Podľa dát narastá podiel ľudí, ktorí pre rozdielne názory prerušili kontakt s blízkymi, vrátane priateľov či rodinných príslušníkov. Medzi hlavné príčiny patrí využívanie polarizácie ako politickej stratégie, ekonomická nerovnosť a nezvládnuté krízové obdobia. Analytici zároveň upozorňujú, že dlhodobá polarizácia môže viesť k vážnym destabilizačným javom, čo potvrdzujú aj skúsenosti z krajín ako Irak či Sýria. Zistenia naznačujú, že spoločenské rozdelenie sa stáva novým štandardom, pričom jeho dôsledkami sú aj odlev mozgov, zhoršené duševné zdravie či nižšia schopnosť spoločenskej spolupráce. Autori štúdie preto apelujú na potrebu posilnenia dialógu a hľadania spoločenského konsenzu zo strany politických aj verejných lídrov. [1] 

16.07. – 23.07.

USA: Administratíva ustupuje od plánu blokovať financovanie nemocníc za transrodovú zdravotnú starostlivosť.  Plánované opatrenie, ktoré malo podmieniť financovanie nemocníc z programov Medicare a Medicaid zákazom poskytovania tzv. gender-affirming care pre maloletých bolo pozastavené. Navrhované pravidlo by znamenalo stratu federálnych zdrojov pre zdravotnícke zariadenia, ktoré takúto starostlivosť poskytujú. Hoci návrh zatiaľ nebol definitívne stiahnutý, jeho prijatie sa odkladá na neurčito, pričom môže zostať v legislatívnom procese až do roku 2028. Odborníci upozorňujú, že už samotná hrozba prijatia opatrenia môže odrádzať nemocnice od poskytovania tejto zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ čo podporovatelia administratívy opatrenie obhajujú ochranou detí pred ideologicky motivovanými zásahmi, lekárske organizácie ho kritizujú ako neprimeraný zásah do medicínskej praxe. Téma zostáva súčasťou širšieho politického sporu o prístup k zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby v USA. [1] 

16.07. – 23.07.

USA: Obnovený tlak na odobratie verejného financovania Planned Parenthood. Protipotratové organizácie a niektorí republikánski zákonodarcovia v USA zvyšujú tlak na Kongres, aby obnovil zákaz federálneho financovania pre Planned Parenthood prostredníctvom programu Medicaid. Iniciatíva prichádza v čase, keď republikáni pripravujú legislatívny balík, ktorý chcú presadiť straníckou väčšinou. Podporovatelia opatrenia argumentujú ideologickými a etickými dôvodmi, zatiaľ čo kritici upozorňujú na možné negatívne dopady na prístup k zdravotnej starostlivosti, najmä v oblasti antikoncepcie a preventívnych služieb. Podľa predchádzajúcich analýz Congressional Budget Office by podobné opatrenie mohlo paradoxne zvýšiť verejné výdavky v dôsledku nárastu počtu pôrodov financovaných z verejných zdrojov. [1] 

16.07. – 23.07.

USA: Interrupcie budú predmetom hlasovania v štyroch štátoch. V štyroch štátoch USA budú voliči rozhodovať o otázkach interrupcií v rámci novembrových referend. V Idaho sa bude hlasovať o návrhu zákona, ktorý by zmiernil súčasný takmer úplný zákaz interrupcií a umožnil ich do obdobia životaschopnosti plodu. Návrh predstavuje návrat k právnemu stavu pred zrušením Roe v. Wade.Vo Virginii a Nevade voliči rozhodujú o ústavných dodatkoch, ktoré by explicitne zakotvili právo na interrupciu, hoci v oboch štátoch sú interrupcie už legálne minimálne do 24. týždňa tehotenstva. V Missouri sa naopak hlasuje o návrhu, ktorý by mohol obnoviť zákaz interrupcií (s výnimkami) a zároveň upraviť ďalšie bioetické otázky.
Referendá poukazujú na pokračujúcu polarizáciu medzi jednotlivými štátmi po rozhodnutí Najvyššieho súdu v roku 2022. Zatiaľ čo niektoré štáty smerujú k posilneniu prístupu k interrupciám, iné zvažujú jeho opätovné obmedzenie. Výsledky hlasovaní môžu mať významný dopad na ďalší vývoj legislatívy v oblasti reprodukčných práv v USA. [1] 

16.07. – 23.07.

USA: Snaha obmedziť závislosť ochrany interrupcií od politického vedenia štátov. Zákonodarcovia v Kalifornii pripravujú legislatívu, ktorá má posilniť tzv. „shield laws“ – zákony chrániace poskytovateľov interrupcií – tak, aby neboli závislé od rozhodnutí aktuálneho guvernéra. Návrh reaguje na spor medzi liberálnymi a konzervatívnymi štátmi po zrušení Roe v. Wade, najmä v oblasti zasielania potratových liekov naprieč štátmi. Zákon by napríklad znemožnil vydávanie zdravotníkov do štátov, kde sú interrupcie zakázané. Kritici upozorňujú na zásah do práv jednotlivých štátov, zatiaľ čo podporovatelia vnímajú opatrenie ako snahu zabezpečiť stabilnú právnu ochranu lekárov predpisujúcich potratové tabletky bez ohľadu na politické zmeny. [1] 

16.07. – 23.07.

Svätá stolica v OSN: Umelá inteligencia má slúžiť dôstojnosti človeka. Svätá stolica na pôde OSN zdôraznila, že rozvoj umelej inteligencie musí byť podriadený službe človeku a spoločnému dobru. Počas zasadnutia Politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj upozornila, že technologický pokrok nemožno hodnotiť len podľa efektivity či inovácií, ale predovšetkým podľa toho, či rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby. Umelá inteligencia môže prispieť k napĺňaniu cieľov Agendy 2030, avšak iba za predpokladu, že nebude prehlbovať sociálne nerovnosti ani oslabovať základné ľudské hodnoty. Svätá stolica zároveň vyzvala na posilnenie medzinárodného dialógu a spolupráce pri riešení globálnych výziev. [1] 

16.07. – 23.07.

Francúzsky najvyšší súd rozhodol o uznávaní rodičovstva detí narodených prostredníctvom náhradného materstva v zahraničí. Prípad sa týkal francúzskeho páru mužov žijúceho v Kanade, kde je náhradné materstvo povolené. Kanadské súdy ich uznali za rodičov 2 detí narodených prostredníctvom surogátneho materstva a pár následne požiadal o uznanie týchto rozhodnutí vo Francúzsku. Súd uviedol, že samotný zákaz náhradného materstva vo Francúzsku nemôže byť jediným dôvodom na odmietnutie uznania zahraničného rozhodnutia. Zdôraznil pritom najlepší záujem dieťaťa a jeho právo na právne uznanie identity a rodičovstva. Zároveň však upozornil na potrebu prísnej kontroly, aby sa zabránilo prípadom obchodovania s deťmi alebo zneužívaniu žien a aby bolo overené slobodné rozhodnutie náhradnej matky [1] 

08.07. – 15.07.

Nárast sexuálneho vydierania online: mladí muži patria medzi najčastejšie obete. Austrálsky úrad pre online bezpečnosť zaznamenal za šesť mesiacov viac ako 2 000 prípadov sexuálneho vydierania (tzv. sextortion), pričom najčastejšími obeťami sú mladí muži vo veku 18 až 24 rokov. Prípady často začínajú neškodnou online komunikáciou, ktorá následne vedie k získaniu intímnych materiálov a ich zneužitiu na vydieranie. Úrad zároveň upozorňuje na nedostatočné opatrenia zo strany veľkých technologických platforiem, ktoré podľa neho nevyužívajú dostupné nástroje na odhaľovanie týchto praktík. Spustená bola aj informačná kampaň zameraná na zvýšenie povedomia o rizikách a prevencii, najmä medzi mladými ľuďmi. [1]