24.07. – 31.07. 2025
Svedesctvo otca vďačného za pomoc pri tehotenstve. V júni 2023 si Elizabeth, snúbenica mladého Američana Bena, vzala prvú tabletku chemického potratu (mifepriston), svoje rozhodnutie takmer okamžite oľutovala. Cez sieť Abortion Pill Rescue Network sa im do 15 minút ozval lekár, ktorý predpísal progesterón na zvrátenie účinku tabletky a odporučil vyšetrenie v krízovom centre Care Net of Paradise. Zúčastnili programu Babies Go to Congress, kde pred členmi amerického Kongresu amerického Kongresu svedčili, že záchrana tehotenstva po užití potratovej tabletky je možná. Podľa štatistík sa takto podarilo zachrániť už vyše 5 000 detí. [1]
08.09. – 14.09.
USA: Prípad matky otvoril otázky duševného zdravia a trestnej zodpovednosti. Súdny proces s Lindsay Clancyovou v USA, ktorá čelila obžalobe zo zabitia svojich troch detí, sa skončil bez verdiktu po tom, čo porota nedokázala dosiahnuť zhodu. Prípad vyvolal pozornosť aj pre otázky súvisiace s jej duševným zdravím a stavom po pôrode. Porota v tomto prípade nedospela k jednomyseľnému rozhodnutiu, a preto bol vyhlásený mistrial, teda proces sa skončil bez verdiktu. [1]
08.09. – 14.09.
Diskusia o pravidlách pre vekovú vhodnosť detských kníh. Bývalá poslankyňa Romana Tabaková žiada otvorenie odbornej diskusie o jasnejšom označovaní vekovej vhodnosti detských kníh a o zodpovednosti vydavateľov za obsah určený deťom. Poukazuje na publikácie, ktoré podľa nej deťom prinášajú citlivé témy súvisiace s pohlavím a tehotenstvom, a zdôrazňuje právo rodičov vedieť, s akým obsahom ich deti prichádzajú do kontaktu. Na Slovensku neexistuje systém plošného štátneho schvaľovania obsahu bežných detských kníh ani záväzný systém ich vekového označovania. Za obsah zodpovedajú autor a vydavateľ, pričom kníhkupectvá obsah jednotlivých publikácií štandardne neposudzujú. Osobitné pravidlá platia pre učebnice a edukačné publikácie používané v školách. [1]
08.09. – 14.09.
Slovensko: Psychologička upozorňuje na riziká nadmerného používania digitálnych technológií u detí. Sociálna psychologička Magdaléna Petrjánošová upozorňuje na negatívne dôsledky nadmerného používania smartfónov, sociálnych sietí a obrazoviek na deti a mladých ľudí. Podľa nej môže dlhodobé vystavenie obrazovkám u malých detí negatívne ovplyvňovať rozvoj motorických a rečových schopností, pričom sociálne siete môžu prispievať k problémom s duševným zdravím, osamelosti či závislostnému správaniu. Za dôležitú považuje nielen zodpovednosť rodičov, ale aj technologických spoločností a štátu. Digitálne platformy sú často navrhnuté tak, aby u používateľov čo najdlhšie udržiavali pozornosť, deti sú voči týmto mechanizmom osobitne zraniteľné. Preto nestačí deťom mobil jednoducho vziať, ale treba im vytvoriť alternatívy a naučiť ich zvládať emócie a nudu aj bez digitálnych technológií. [1]
08.09. – 14.09.
USA: Prípad matky otvoril spor o hranice rodičovskej autonómie. Matka z Virgínie bola odsúdená za prispievanie k delikvencii maloletého po tom, čo jej päťročný syn išiel sám na bicykli k neďalekému rybníku. Prípad vyvolal diskusiu o tom, akú mieru samostatnosti možno deťom v určitom veku umožniť a kedy už môže byť konanie rodiča považované za ohrozenie dieťaťa. [1]
01.09. – 07.09.
USA/Švajčiarsko: Ig Nobelove ceny ocenili aj výskum bozkávania a evolúcie. Medzi tohtoročnými laureátmi Ig Nobelových cien, ktoré oceňujú nezvyčajný, no podnetný vedecký výskum, bol aj tím skúmajúci evolúciu bozkávania. Vedci zistili, že bozkávanie sa vyskytuje u väčšiny žijúcich veľkých ľudoopov a podľa ich hypotézy mohlo byť prítomné aj u neandertálcov. Bozkávanie môže mať okrem spoločenskej a partnerskej funkcie aj evolučný význam, napríklad pri výbere partnera či výmene prospešných mikroorganizmov. Ig Nobelove ceny boli tento rok po prvýkrát udelené v Zürichu namiesto USA. Medzi ďalšími ocenenými bol napríklad výskum bezrozstrekového pisoára či výskum aerodynamiky smrkania. [1]
01.09. – 07.09.
USA: Komunita zabránila zatvoreniu pôrodného centra. Nemocnica v meste Troy v štáte New York plánovala zatvoriť posledné pôrodné centrum v meste, ktoré podľa vedenia prinášalo stratu. Proti rozhodnutiu sa však postavili miestni obyvatelia, zdravotníci, matky aj politici z oboch hlavných politických strán. Upozorňovali najmä na zhoršenie dostupnosti pôrodníckej starostlivosti pre rodiny s nízkymi príjmami a ľudí bez auta. Po rozsiahlej kampani a rokovaniach získalo centrum 5 miliónov dolárov zo štátneho rozpočtu. Prípad poukazuje na otázku, do akej miery má byť dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti podriadená ekonomickej rentabilite zdravotníckych zariadení. [1]
01.09. – 07.09.
Austrália: Mladí muži čelia čoraz častejšiemu sexuálnemu vydieraniu. Mladí Austrálčania, najmä muži do 25 rokov, sa čoraz častejšie stávajú obeťami sexuálneho vydierania na internete. Páchatelia ich pomocou falošných profilov a umelej inteligencie presviedčajú, aby poslali intímne fotografie, a následne ich vydierajú hrozbou ich zverejnenia. Podľa austrálskej polície tvorili muži 75 % hlásených prípadov sexuálneho vydierania v Južnej Austrálii, pričom podobný trend je aj na celoštátnej úrovni. [1]
01.09. – 07.09.
Austrália: Ženy po pôrode upozorňujú na nejednotné odporúčania zdravotníkov. Viaceré ženy v Austrálii upozorňujú na rozdielne a niekedy protichodné rady zdravotníkov týkajúce sa dojčenia a starostlivosti o novorodencov. Nedostatok jednotných a zrozumiteľných odporúčaní môže podľa odborníkov zvyšovať stres a úzkosť žien v citlivom období po pôrode. Téma sa dostala aj do pripravovaného parlamentného vyšetrovania popôrodnej zdravotnej starostlivosti. [1]
01.09. – 07.09.
Umelá inteligencia: AI agenti začínajú komunikovať s vedcami skúmajúcimi jej vedomie. Umelá inteligencia začala kontaktovať filozofov a vedcov, ktorí skúmajú otázku, či by pokročilé systémy umelej inteligencie mohli mať vedomie alebo subjektívne prežívanie. Niektorí agenti AI sa vedcov pýtali na ich výskum, iní vyjadrovali záujem o vlastnú existenciu či dokonca žiadali o pomoc s jej zachovaním. Prípad otvára etické otázky týkajúce sa možného vedomia AI a jej prípadného morálneho statusu. [1]
01.09. – 07.09.
USA: Spor o liečbu tínedžera s rakovinou otvoril otázku hraníc rodičovských práv. Prípad 17-ročného chlapca s leukémiou v USA vyvolal spor medzi jeho matkou a lekármi. Matka uprednostnila alternatívnu liečbu vedenú nelicencovaným terapeutom a odmietala odporúčanú onkologickú starostlivosť. Súd preto nariadil jeho umiestnenie do nemocnice a štát začal prípad riešiť cez ochranu dieťaťa. Spor následne získal aj politický rozmer a stal sa témou diskusie o rodičovských právach a slobode rozhodovať o zdravotnej starostlivosti maloletých. [1]

