01.09. – 07.09.

IVF mení podobu rodičovstva: pribúda slobodných matiek po štyridsiatke. Príbehy žien, ktoré sa rozhodli pre materstvo bez partnerského vzťahu a využili IVF a darcovské spermie. Dostupnosť reprodukčných technológií tak mení nielen možnosti počatia, ale aj tradičné predstavy o tom, kto a za akých okolností sa môže stať rodičom. Článok zároveň otvára bioetické otázky spojené s darcovstvom spermií, výberom darcu podľa jeho vlastností a zdravotnej anamnézy, vekom matky či ekonomickou dostupnosťou asistovanej reprodukcie. [1]

01.09. – 07.09.

Keď všetko zostane na jednom rodičovi: Náročnosť rodičovstva a potreba podpory rodín. Príbeh ženy, ktorá po narodení neplánovane počatého, no želaného dieťaťa postupne prevzala väčšinu domácich a rodičovských povinností. Jej partner zápasí s nedostatočne liečeným ADHD a PTSD, čo výrazne ovplyvňuje jeho schopnosť fungovať v každodennom živote. Príbeh otvára otázky rozdelenia zodpovednosti v rodine, náročnosti rodičovstva a významu dostupnej podpory pre rodičov, ktorí sa ocitnú v dlhodobo vyčerpávajúcej situácii. [1]

01.09. – 07.09.

Smrť na požiadanie alebo starostlivosť až do konca? Osobná skúsenosť otvára otázky okolo asistovaného umierania. Autor opisuje skúsenosť so svojou sestrou, ktorá po rokoch liečby pokročilej rakoviny vyčerpala možnosti ďalšej terapie. Jej príbeh ho priviedol k téme medicínsky asistovaného umierania (MAID), o ktorej dovtedy veľa nevedel. Článok prináša osobnú reflexiu rozhodovania na konci života a zároveň otvára širšie otázky o úlohe medicíny, paliatívnej a hospicovej starostlivosti, utrpení a predstave dôstojnej smrti. Ukazuje tiež, aké zložité môžu byť rozhodnutia, keď sa človek dostane do situácie, v ktorej už medicína nedokáže ochorenie vyliečiť. [1]

01.09. – 07.09.

Chce žiť navždy. Príbeh biohackera otvára otázku, čo vlastne znamená zdravý a dobrý život. Americký technologický podnikateľ a biohacker Bryan Johnson investuje milióny do rôznych metód, ktorými sa snaží spomaliť starnutie a predĺžiť život. Jeho cieľom je podľa vlastných slov dosiahnuť možnosť žiť navždy. Príbeh však prináša aj vážnejšiu otázku: Ak dokážeme život výrazne predlžovať, mali by sme to robiť za každú cenu – a čo vlastne dáva životu jeho hodnotu? Článok zároveň približuje paradox Johnsonovho prístupu k „optimalizácii“ zdravia a konfrontuje ho s otázkou, ktorú mu položil bioetik Ezekiel J. Emanuel: „Prečo chcete žiť do 150?“ Aj snaha o maximálne predĺženie života tak otvára širšiu diskusiu o hraniciach medicíny, starnutí, smrteľnosti a zmysle ľudského života. [1]

01.09. – 07.09.

Pomoc namiesto trestania: komunitní pracovníci pomáhajú zraniteľným ľuďom. Program Community Connectors v austrálskom Frankstone prepája zraniteľných ľudí so sociálnymi a zdravotnými službami priamo na železničných staniciach. Sociálni pracovníci a odborníci na duševné zdravie ľudí počúvajú bez odsudzovania a pomáhajú im riešiť problémy spojené s duševným zdravím, bývaním či závislosťami. Podľa údajov programu bolo v období november 2024 – december 2025 podporených 2 452 ľudí a zároveň došlo k výraznému poklesu priestupkového a antisociálneho správania v okolí stanice. Článok poukazuje na význam včasnej pomoci, dôvery a ľudského prístupu k ľuďom v zraniteľnej situáci [1]

01.09. – 07.09.

Vatikán diskutuje o umelej inteligencii: potreba „bŕzd“ a človeka v centre. Vo Vatikáne sa na konferencii filozofov, neurovedcov a odborníkov na umelú inteligenciu diskutuje o tom, či môže byť AI skutočne tvorivá, vedomá a či môže vstupovať do vzťahov s ľuďmi. Účastníci upozorňujú, že AI môže výrazne podporiť ľudskú tvorivosť, zároveň však prináša riziká, ako sú deepfakes či tendencia prispôsobovať odpovede používateľovi a posilňovať jeho mylné predstavy. Diskusia sa dotýka aj možnosti vzniku vedomej AI a otázky, ako by sa k nej ľudia mali správať. Dôležitým východiskom je požiadavka, aby aj v čoraz viac digitalizovanom svete zostal človek a jeho dôstojnosť v centre a aby sme sa učili zodpovedne vytvárať vzťahy s umelou inteligenciou. [1]

01.09. – 07.09.

Slovenky výrazne prevažujú medzi vysokoškolsky vzdelanými. Na Slovensku sa za posledné dve desaťročia výrazne obrátil pomer medzi mužmi a ženami vo vysokoškolskom vzdelávaní. V roku 2020 malo terciárne vzdelanie 49,2 % Sloveniek vo veku 25 – 34 rokov oproti 29,3 % mužov. Ženy však naďalej výrazne zaostávajú v IT a technických odboroch, zatiaľ čo muži sú menšinou napríklad v pedagogike. Odborníci upozorňujú aj na možné dôsledky rastúceho vzdelanostného rozdielu pre partnerské vzťahy a rodinný život. Ministerstvo školstva pripravuje opatrenia na zvýšenie zastúpenia dievčat v STEM odboroch. [1]

01.09. – 07.09.

Neplánované tehotenstvo: keď rozhodnutie ovplyvňuje celý život. Nemecký dokumentárny formát 37° prináša príbehy žien, ktoré nečakane otehotneli a stoja pred rozhodnutím, ako ďalej. Jednou z nich je Klara, ktorá už vychováva dve deti a musí sa vyrovnať s neplánovaným tretím tehotenstvom. Príbeh otvára otázku, čo všetko vstupuje do rozhodovania ženy o pokračovaní tehotenstva – od rodinnej a finančnej situácie až po očakávania okolia a dostupnosť podpory.  [1]

01.09. – 07.09.

Umelá inteligencia vstupuje do výberu embryí pri IVF. Odborníci upozorňujú na potrebu opatrnosti. Nové odborné stanovisko Americkej spoločnosti pre reprodukčnú medicínu sa venuje využitiu umelej inteligencie v laboratóriách asistovanej reprodukcie, najmä pri hodnotení a výbere embryí. Odborníci upozorňujú, že hoci AI môže mať v tejto oblasti potenciál, dostupné údaje zatiaľ neposkytujú dostatočný základ na nekritické využívanie týchto technológií. [1]

24.08. -31.08.

Grónske ženy dostanú odškodnenie za nútenú antikoncepciu. Dánsky parlament schválil zákon, ktorý umožní odškodniť grónske ženy a dievčatá vystavené nútenému zavádzaniu vnútromaternicových teliesok (IUD) v rámci kontroverznej antikoncepčnej kampane realizovanej od 60. rokov 20. storočia. Podľa dostupných informácií boli IUD zavádzané aj dievčatám vo veku 12 rokov, pričom niektoré ženy údajne nevedeli, aký zákrok im bol vykonaný. Kampaň bola súčasťou snahy dánskych úradov obmedziť populačný rast Grónska. Postihnuté ženy následne uvádzali zdravotné problémy, bolesti a dlhodobé psychické následky. Schválený zákon počíta s jednorazovou kompenzáciou 300 000 dánskych korún (približne 47 000 USD) pre oprávnené žiadateľky. [1]