Bioetické okienko – Pokles pôrodnosti na Slovensku: Príčiny, dôsledky a možné riešenia
Doc. Karol Pastor, štatistik a demograf
Ako sme spomínali, významnejším demografickým problémom Slovenska je pokles pôrodnosti.
Nedostatok potenciálnych rodičiek a nízka plodnosť
Už sme hovorili o jednej z hlavých príčin tohto poklesu, a to že je málo potenciálnych rodičiek. Počet narodených totiž závisí jednak od počtu žien v reprodukčnom veku a tiež od toho, koľko narodených detí pripadá priemerne na jednu ženu, t.j. od intenzity ich plodnosti. Na jednoduchú reprodukciu treba priemerne 2,1, u nás je to teraz okolo 1,5 detí na ženu, čiže detí je menej ako rodičov. Preto populácia starne a ubúda nás. A prečo je málo potenciálnych matiek? Nuž preto, lebo pred 25 rokmi sa narodilo mimoriadne málo detí.
Málo vydatých žien
Dnes sa u nás rodí veľa detí mimo manželstva. Nuž a to je preto, lebo máme málo vydatých žien v reprodukčnom veku. Pritom vieme, že jednej vydatej žene sa priemerne narodí viac detí ako nevydatej. To platí obzvlášť pre druhonarodené deti. Nemalo by nás to prekvapiť. Manželstvo je totiž optimálnou inštitúciou na rodenie a výchovu detí. Zároveň poskytuje ekonomické a sociálne zázemie pre celú rodinu. Dá sa preto povedať, že jednou z príčin nízkej pôrodnosti je nízka sobášnosť.
Je zaujímavé, že v “progresívnej“ Bratislave je podiel mimomanželsky narodených detí nižší ako celoslovenský priemer.
Odkladanie založenia rodiny
Dnes sa mnohí mladí rozhodujú odkladať manželstvo a rodičovstvo na neskôr. Táto kultúrna zmena nastala najmä r. 1994 po ekonomických šokoch a nevydarenej reforme prídavkov na deti v roku 1993. Vtedajší politici dali mladým jasne najavo, že o svoje deti sa musia postarať sami, štát im nepomôže. A týmto mladým neostalo nič iné, ako svoje plány na založenie rodiny odložiť na neskôr. Je známe, že (v priemere) čím neskôr si mladí založia rodinu, tým menej detí majú. Nuž a deti, ktoré sa vtedy nenarodili, dnes nemôžu mať svoje deti, preto sa detí rodí málo.
Ekonomické faktory a zmena hodnotových rebríčkov
Ekonomická neistota je teda ďalším zásadným dôvodom, prečo mladí odkladajú založenie rodiny. Nie je nič nezvyčajné, ak žena porodí prvé dieťa až po tridsiatke. Biologicky je však tento vek už za optimálnou hranicou. Napriek tomu existuje dôkaz, že mnoho rodín by chcelo viac detí, no obávajú sa ekonomických dôsledkov. Rodiny s viacerými deťmi patria totiž medzi najzraniteľnĕjšie skupiny, a preto by mali byť prioritou sociálnej politiky.
Vzdelanie a jeho vplyv na pôrodnosť
Čím vyššie vzdelanie mladí získajú, tým dlhšie zostávajú v systéme školstva. To logicky vedie k neskoršiemu vstupu do manželstva a k odkladu rodičovstva. Avšak výskumy ukazujú, že vysokoškolsky vzdelané ženy neraz deklarujú vyšší zamýšľaný počet detí ako ženy s nižším vzdelaním. Problémom teda nie je vzdelanie samotné, ale skôr podmienky, v ktorých mladí ľudia zakladajú rodiny.
Vplyv rodiny a osobných príkladov
Osobný príklad má významný vplyv na rozhodnutie mať deti. Niektorí mladí, ktorí vyrastali vo veľkých rodinách, si povedia, že chcú mať menej detí, aby mohli zabezpečiť ich životnú úveru a pohodlie. Iní naopak vidia požehnanie mnohodetnej rodiny a rozhodnú sa po vzore svojich rodičov. Výskumy z celej Európy však ukazujú, že Európania by chceli mať viac detí, než v skutočnosti majú.
Ako môže reagovať štát a spoločnosť?
Rodinná politika má významnú úloha v podporných opatreniach. Pokles pôrodnosti je komplexný problém, ktorý si vyžaduje spoluprácu štátu, rodín a celej spoločnosti. Aby sme dokázali zastaviť tento negatívny trend, musíme sa pozerať na rodinu ako na základ nielen demografickej, ale aj kultúrnej a ekonomickej stability nášho štátu.
Doc. RNDr. Karol Pastor, CSc. (1950), štatistik, demograf a kresťanský politik pôsobí ako docent na Katedre aplikovanej matematiky a štatistiky FMFI UK v Bratislave. Vo svojej vedecko-pedagogickej práci sa venuje najmä demografii a aplikáciám štatistiky v medicíne a spoločenských vedách. Hlavným predmetom jeho záujmu je druhý demografický prechod, rodinné správanie a populačné prognózy (s presahmi do rodinnej a populačnej politiky). Je členom viacerých vedeckých spoločností, vrátane medzinárodných.
Rozhovor s Karolom Pastorom na túto tému si môžete vypočuť na linku nižšie.
Článok, ktorý vyšiel na portály postoj.sk, sa zaoberá nezvratným procesom starnutia populácie Slovenska, ktorý vyplýva z nízkej pôrodnosti a klesajúceho počtu obyvateľov. Demograf Boris Vaňo v ňom upozorňuje, že Slovensko sa už o pár desaťročí stane jednou z najstarších krajín na svete. Diskutuje o dôsledkoch tohto trendu na dôchodkový systém, trh práce, zdravotníctvo a služby pre seniorov. Zároveň zdôrazňuje potrebu včasných a komplexných opatrení na zmiernenie dôsledkov starnutia, inšpirovaných skúsenosťami zo zahraničia, ako je Japonsko.
