Rím hostil významnú konferenciu o pravde vo vede a bioetike – 30 rokov po Evangelium Vitae

Rím, 3. jún 2025

V dňoch 29. – 31. mája 2025 sa v Ríme uskutočnila tretia medzinárodná bioetická konferencia s názvom “Žiara pravdy vo vede a bioetike”, organizovaná Medzinárodnou bioetickou katedrou Jérôma Lejeuna. Konferencia sa konala pri príležitosti 30. výročia encykliky Evangelium Vitae sv. Jána Pavla II., ktorá aj po troch desaťročiach ostáva dôležitým dokumentom výzvy na ochranu ľudskej dôstojnosti a života vo všetkých jeho štádiách..

Podujatie ponúklo pestrú paletu intelektuálnych pohľadov na to, ako má veda slúžiť pravde a dôstojnosti ľudskej osoby – nie technológii alebo utilitarizmu.

Pravda ako základ bioetiky

Úvodnú prednášku s názvom „Veda a Bioetika v službe pravdy“ otvoril kardinál Willem Jacobus Eijk. V nej pomenoval tri zásadné trendy, ktoré podľa neho deformujú súčasné chápanie bioetiky:

  • Empiristické chápanie poznania, ktoré ignoruje filozofické a metafyzické dimenzie pravdy,
  • Expresívny individualizmus, ktorý stavia osobné pocity nad objektívne dobro,
  • Dualistický pohľad na človeka, ktorý oddeľuje telo od osoby.

Hodnota ľudského života je redukovaná na utilitárnu hodnotu, so všetkými dôsledkami, ktoré to prináša,“ varoval kardinál Eijk. Zároveň zdôraznil, že ľudský život má vnútornú hodnotu nielen z náboženského, ale aj filozofického a vedeckého hľadiska:

„Ľudský život je posvätný, pretože od svojho začiatku zahŕňa tvorivé pôsobenie Boha a zostáva navždy v osobitnom vzťahu so Stvoriteľom, svojou dušou.“

Veda a filozofia: Spojenci, nie protivníci

Nasledovala fascinujúca prednáška profesora Juan Arana Caǹedo-Argüelles z Univerzity v Seville, ktorá niesla provokatívny názov: „Môže nemenná pravda obstáť pred pravdami vedy?“. Caǹedo-Argüelles pripomenul, že veda a filozofia nikdy nemali byť oddelené, pretože bez filozofickej reflexie sa vedecké poznanie stáva slepým.

„Malé pravdy vedy sú spojené s veľkými pravdami filozofie jemnými, ale účinnými niťami, ktoré by sme mali obnoviť.“

Jeho vystúpenie bolo zároveň poctou odkazu Jérôma Lejeune, ktorý tvrdil, že medzi vierou a vedou „neexistuje nijaký rozpor“.

Kritika technokratickej paradigmy

S hlbokým filozofickým tónom pokračoval profesor Bernard Schumacher z Univerzity vo Freiburgu. Vo svojej prednáške „Môže nás veda priviesť k pravde – a akou cestou?“ identifikoval tzv. technokratickú paradigmu ako zásadné nebezpečenstvo pre moderné vnímanie vedy:

  • Veda je redukovaná na nástroj riešenia problémov, bez otázok po zmysle.
  • Človek je vnímaný nie ako bytosť s tajomstvom, ale ako „problém na riešenie“.
  • Strácame schopnosť kontemplovať, žasnúť a objavovať hĺbku života.

Schumacher zdôraznil, že veda musí byť doplnená o kontemplatívny postoj, ktorý pomáha znovu objaviť krásu a zmysel sveta, nielen jeho funkciu.

Prirodzený zákon ako kompas 

Predobedný blok uzavrel francúzsky filozof Thibaud Collin, ktorý sa venoval otázke: „Existuje prirodzený zákon?“. V prednáške rezonovala aktuálna výzva k objaveniu univerzálnych morálnych princípov, ktoré presahujú kultúrne a ideologické rozdiely.Zazneli dôležité myšlienky:

  • Potreba odlíšiť ukončenie neprimeranej liečby od zanedbania starostlivosti.
  • Etické dilemy v paliatívnej starostlivosti a riziko „zabudnutia bytia“.
  • Nevyhnutnosť konkrétnych príkladov pri výučbe bioetiky.

„Ľudstvo dnes čelí faktu, že jeho prežitie závisí od prijatia morálnych zásad, ktoré presahujú všetky systémy a špekulácie.“
– Jérôme Lejeune (citované prof. Collinom)

Etika v službe osoby, nie efektivity

Popoludnie patrilo profesorovi Stephanovi Kampowskému z Pápežského teologického inštitútu Jána Pavla II., ktorý sa vo svojej prednáške „Situačná etika alebo etika v situácii? Ako stanoviť morálnu pravdu v bioetickej činnosti“ zameral na praktickú etiku.

Zdôraznil rozdiel medzi špekulatívnym a praktickým myslením a zároveň varoval pred inštrumentalizáciou etiky, kde sa morálne rozhodnutia redukujú na výpočty a efektivitu.

„Ľudská dôstojnosť nemôže byť hodnotená len podľa výkonu alebo schopnosti. Život má hodnotu sám osebe.“

Kampowski vyzval k návratu k cnosti a vedeckej reflexii ako základom pre bioetické rozhodovanie, najmä v otázkach konca života.

Genetika a pravda

Záver prvého dňa konferencie patril panelovej diskusii na tému genetického poradenstva “Pravda a lekárska deontológia: prípad genetického poradenstva”. Prof. Teresa Perucho Alcalde (Navarra) priblížila praktické výzvy, ktorým čelí v 94 % postnatálnych genetických konzultácií. Diskusia podčiarkla význam zachovania ľudskosti a pravdy aj v medicínskych rozhodnutiach, ktoré sa často odohrávajú v tieni neistoty a strachu.

Človek, identita a stvorenie

Po večernom odpočinku sa druhý deň konferencie začal rovnako intenzívne – otvorili ho prednášky a diskusie, ktoré sa sústredili na chápenie človeka, jeho pohlavnej identity, miesta vo svete a vzťahu medzi vedou, filozofiou a teológiou. Hľadanie pravdy o človeku sa stalo kľúčovým motívom celej soboty.

Rodová dysfória pod drobnohľadom vedy

„Keď mi ľudia hovoria, že ľudská prirodzenosť je len názor niektorých genetikov, odpovedám, že to príroda uložila tento názor, nie my jej ho ukladáme!“ — Jérôme Lejeune

Prof. Emmanuel Sapin (CHU Dijon, Francúzsko) na tému: “Pravda o človeku: ako sa vyrovnať s rodovou dysfóriou?” predniesol komplexnú analýzu problematiky rodovej dysfórie z biologického, neurologického a medicínskeho hľadiska. Zdôraznil, že pohlavná identita je hlboko zakorenená vo vývoji človeka – od genetickej výbavy cez prenatálny hormonálny vplyv až po štruktúru mozgu.

Poukázal na význam prenatálneho “hormonálneho odtlačku“ na trvalé neuroanatomické zmeny, ktoré môžu ovplyvniť psychiku a správanie. Zároveň upozornil na možné negatívne dopady endokrinných disruptorov a environmentálnych látok na vývoj pohlavných znakov aj sexualitu.

Sapin varoval pred zjednodušujúcim prístupom, ktorý genderové dysfórie považuje len za „normálnu variáciu“, a apeloval na potrebu hľadať príčiny a riešenia na základe vedeckých faktov a medicínskej zodpovednosti, nie ideologických tlakov.

Stvorenie, človek a veda: Keď sa filozofia, teológia a fyzika stretnú pri jednom stole

„Objavenie sa človeka je skutočne ohromujúce aj pre najobjektívnejšieho vedca. […] Je ťažké pochopiť, ako by to všetko mohol predvídať prirodzený výber!“
— Jérôme Lejeune

V paneli s názvom „Pravda na začiatku ľudstva: Stvorenie sveta a objavenie sa človeka na Zemi“ diskusia spojila filozofa, vedca a teológa, ktorí sa spoločne zamýšľali nad tým, čo nám dnes veda a filozofia hovoria o pôvode sveta a človeka.

Človek ako mikrosvet a sprostredkovateľ 

Americký filozof Michael Taylor otvoril diskusiu hlbokou úvahou o tom, čo znamená byť človekom. Vychádzal z kresťanskej metafyziky, najmä z učenia sv. Tomáša Akvinského, a predstavil človeka ako mikrokozmos – bytosť, ktorá spája duchovno a hmotu.

„Človek nie je len správcom stvorenia, ale aj jeho sprostredkovateľom – mostom medzi Bohom a svetom.“

Taylor ostro kritizoval darwinistický materializmus, ktorý redukuje človeka na zviera, a karteziánsky dualizmus, ktorý umelo rozdeľuje telo a dušu. Obe tieto paradigmy podľa neho vedú k strate zmyslu pre posvätnosť života.

Zvláštnu pozornosť venoval jazyku a pomenovaniu – schopnosti, ktorá je podľa neho výsostne ľudská a duchovná:

„Nazvať niečo pravým menom znamená milovať to. Nemôžeš milovať to, čo nepoznáš.“

Veda, ktorá vedie k úžasu 

Taliansky lekár a astronóm Angelo Carfì predstavil fascinujúci pohľad na tri „skoky“ v dejinách vesmíru:

  1. Veľký tresk – začiatok času, priestoru a hmoty.
  2. Vznik DNA – moment, keď informácia vstupuje do hmoty.
  3. Objavenie sa – človeka – bytosť, ktorá kladie otázky a túži po pravde.

Carfì zdôraznil, že DNA nie je len molekula, ale symbolický jazyk, ktorý riadi život. Je to prvý moment, keď sa informácia stáva základom reality.

„DNA je miesto, kde sa jazyk stretáva s hmotou. A človek je miesto, kde sa jazyk stáva duchom.“

Veda, ktorá potvrdzuje zjavenie 

Francúzsky autor a podnikateľ Olivier Bonnassies predstavil prehľad najnovších vedeckých objavov, ktoré podľa neho potvrdzujú pravdy zjavenia:

  • Vesmír mal začiatok – nielen podľa Veľkého tresku, ale aj podľa logických dôkazov (napr. nemožnosť nekonečnej minulosti).
  • Zákony prírody sú jemne vyladené – ak by sa čo i len mierne zmenili, život by nebol možný.
  • Genetika potvrdzuje spoločného predka – všetci ľudia pochádzajú z jedného muža a jednej ženy (tzv. Y-chromozómový Adam a mitochondriálna Eva).

„Veda dnes viac než kedykoľvek predtým potvrdzuje, že vesmír bol stvorený rozumom – a že človek je jeho korunou.“

Bonnassies tiež predstavil koncept konvergentnej evolúcie – jav, pri ktorom sa zložité orgány (napr. oko) objavujú nezávisle v rôznych líniách vývoja. To podľa neho naznačuje, že evolúcia má smer a cieľ.

Diskusia: Veda, ktorá sa pýta – a viera, ktorá odpovedá

V diskusii zazneli otázky o epigenetike, hraniciach darwinizmu a o tom, či je možné geneticky určiť moment, keď sa objavil človek ako duchovná bytosť. Panelisti sa zhodli, že veda má svoje limity – a že tajomstvo človeka presahuje čisto biologické vysvetlenia.

„Keď veda narazí na múr, začína sa modlitba.“ – Dr. Carfì

Jérôme Lejeune: Keď hľadanie pravdy poháňa vedu vpred

„Rešpektovanie ľudskej prirodzenosti nebrzdí pokrok, ale ho podnecuje.“
— Jérôme Lejeune

Záverečné slovo konferencie patrilo Jean-Marie Le Ménému, prezidentovi Nadácie Jérôme Lejeune. Vo svojej prednáške s názvom „Keď hľadanie pravdy poháňa vedu vpred“ predstavil profesora Lejeunea nielen ako vedca, ale ako človeka, ktorý celý život zasvätil pravde – aj keď to znamenalo ísť proti prúdu.

Lejeune vnímal čas ako základný prvok ľudskej dôstojnosti. Varoval pred dvoma extrémami modernej spoločnosti:

  • Zrýchľovanie smrti – eutanázia, potraty, odmietnutie starostlivosti.
  • Spomaľovanie života – zmrazovanie embryí, manipulácia s počiatkom života.

„Ak je potrebný čas na to, aby sa človek narodil, je potrebný aj čas na to, aby zomrel.“

Lejeune, vedec, ktorý veril, že veda bez pravdy stráca svoj zmysel, neúnavne obhajoval vedeckú pravdu, že ľudský život začína počatím. Tvrdil, že embryo nie je „potenciálny človek“, ale človek s potenciálom. Vystupoval proti pokusom spoločnosti zredukovať hodnotu nenarodeného dieťaťa na „vlastníctvo“ alebo „biologický materiál“.

Lejeune veril, že veda a viera nie sú v konflikte, ale sa navzájom potrebujú. Veda predpokladá, že svet je zrozumiteľný a racionálny – a práve to je základom každého seriózneho výskumu.

Odmietal predstavu, že človek je len výsledkom náhody. Poukázal na to, že ľudský mozog je príliš komplexný na to, aby vznikol len ako evolučná náhoda.

Lejeune veril, že človek vznikol vďaka duchovnej iskre, ktorá oživila hmotu.

„Medzi tým, čo je pravdivé, a tým, čo je overené, je vždy časový odstup. A je to vždy to pravdivé, čo si vyžaduje viac času.“

Lejeune veril, že veda a viera sú spojenci – a že úlohou vedca je objavovať zákony, ktoré už existujú, nie ich nahrádzať.

Záver konferencie: Požehnanie a výzva

Záverečné slová patrili novinárke Costanze Miriano, ktorá pripomenula, že veda dnes nikdy nebola tak blízko k potvrdeniu existencie Boha – len o tom verejnosť ešte nevie.

Na úplný záver zaznelo apoštolské požehnanie od pápeža, ktorý ocenil úsilie konferencie a povzbudil k ďalšiemu skúmaniu vedy v službe pravdy a dôstojnosti človeka.

_____________________________________________________________

Konferencia v Ríme nebola len akademickým podujatím, ale skôr výzvou: obnoviť priateľstvo medzi vedou, filozofiou a vierou – ako cestu k pravde, ktorá oslobodzuje, nie manipuluje. V duchu odkazu Jérôma Lejeune z nej odznela nádej, že aj v dobe technológií môže veda ostať v službe človeka. A že pravda a dôstojnosť ľudského života sú stále svetlom, ktoré môže viesť aj v najtemnejších bioetických dilemách.

Veda a viera nemusia byť v konflikte. Naopak – keď sa pozeráme na svet s otvoreným rozumom aj srdcom, objavujeme, že:

  • Človek je jedinečný – nie len biologicky, ale aj duchovne.
  • Stvorenie je dar – a nie náhoda.

Veda vedie k úžasu – a úžas vedie k Bohu.

_____________________________________________________________

Prezentácie jednotlivých rečníkov budú už čoskoro k dispozícii online na webovej stránke kongresu. Dovtedy si môžete prečítať ich tlačovú správu

 

Spoločná fotografia účastníkov konferencie, Rím 2025

pridajte sa k Priateľom fóra života

Chcete zostať v spojení s Fórom života? Odoberajte náš Pravidelný newsletter,

kde informujeme o svojej činnosti, aktivitách, kampaniach, cieľoch.

S ním vám neuniknú žiadne novinky.

podporte našu snahu scitlivovať spoločnosť
na krehkosť každého života.