Príbeh, ktorý si nevybral – mama a syn v zápase o dôstojný život
Zuzana Gajdošová, Centrum konkrétnej pomoci Femina, Snina
Tento text je osobnou výpoveďou o dvoch ľuďoch, ktorých život nešetril. Je to príbeh odvahy, vytrvalosti a opakovaných pádov, z ktorých sa napriek všetkému pokúšajú postaviť. Zdieľam ho s nádejou, že niekoho osloví – a možno podá pomocnú ruku.
Patrila medzi moje prvé klientky
Patrila medzi moje prvé klientky, ktoré hľadali pomoc v Centre konkrétnej pomoci Femina Snina. Poznám ju od detstva – stretávali sme sa v meste už od základnej školy. Bežne sme sa pozdravili, občas zašli aj ďalej, ako sa majú deti.
Ona sa rozviedla, zostala sama s dvomi malými deťmi. Keďže nemala peniaze na podnájom, nasťahovala sa s deťmi k mame. Tá im pomáhala, kým nečakane zomrela v mladom veku. Odvtedy sa život s klientkou nemaznal – žili z minima, ona pracovala len na aktivačných prácach.
Deti napriek všetkému vyštudovali
Obe deti ukončili stredné školy. Dcéra sa osamostatnila, so synom zostala doma. Klientka podstúpila operáciu chrbtice, poberá nízky invalidný dôchodok. Jej syn len pár hodín po maturite odišiel za prvou prácou. No pri návrate domov mal vážnu autonehodu – utrpel poranenia hlavy, končatín a vnútorných orgánov.
Po dlhej liečbe sa s nasadením vrátil do života. No pandémia mu vzala možnosť zamestnať sa. Skúsil šťastie na západnom Slovensku – neúspešne. Sebavedomie kleslo, v regióne bez dopravy a bez auta je hľadanie práce takmer nemožné. Občas sa zamestnal na krátke projekty v rodnej obci – keď skončili, skončil aj príjem.
Žiaľ viete, ako to chodí. Chýba im takmer všetko potrebné k dôstojnému životu. Klientke sme pomáhali, motivovali sme ju nájsť si ľahšiu brigádu, aby sa jej syn osmelil a skúsil tiež šťastie v nejakej činnosti. Práce v našom pohraničí na severovýchode Slovenska je skutočne málo, nemožno teda očakávať, že niekto zamestná zdravotne znevýhodneného človeka.
Ďalšia rana osudu
Život však pokračoval, veľmi ťažko. Kým sa jedného jesenného dňa neudiala ďalšia rana. Po uštipnutí kliešťom dostal encefalitídu a len zásah lekárov mu zachránil život. Po náročnej liečbe mu zostali vážne následky – takmer stratil zrak aj sluch. Schudnutý a zúbožený sa vrátil domov, no akoby jeho trápenie nemalo konca – diagnostikovali mu cystu v mozgu. Potrebuje operáciu, vyšetrenia v krajskom meste, lieky, nemalé cestovné.
Realita všedných dní
V domácnosti chýbajú základné potreby – palivové drevo, potraviny, energie, oblečenie. Mladý muž, ktorý mal pomáhať mame, sám potrebuje pomoc.
Občas sa pýtam, aký ťažký osud dokáže život človeku nadeliť. Kým niektorí lietajú na dovolenky, iným chýba pyžamo a ponožky do nemocnice. Je to smutné.
A peniaze chýbajú aj štátu, podľa mojich posledných informácii vrátili mladého muža z nemocnice domov, lebo štátna nemocnica operáciu odložila kvôli nedostatku materiálu.
Tento príbeh je jeden z mnohých – ale títo ľudia prišli po pomoc. A potrebujú ju.
Pomôžte, ak môžete
Kým prebehne operácia a posúdi sa zdravotný stav mladého muža, ubehne veľa času. Dní, ktoré budú veľmi ťažké. Preto som sa rozhodla spustiť kampaň na Donio.sk.
Podporiť ich môžete tu: https://donio.sk/choroba-si-nevybera
Verím, že sa nájdu dobrí ľudia, ktorí pomôžu. Tento mladý muž ma presvedčil už len tým, že jeho maturitné vysvedčenie ešte ani „nevychladlo“ a on už bojoval za lepší život. Dnes je všetko inak.
