A. Záborská reaguje na kritiku komisárky Rady Európy ohľadne novelizácie zákonov na pomoc tehotným ženám v núdzi

 
 

Pani komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová napísala list (10. 9. 2020) predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi ohľadne novelizácie zákona na podporu tehotným matkám v núdzi.  Podľa denníka Postoj pani komisárka napísala: „V rámci svojho mandátu považujem za prioritu ochranu práv žien vrátane ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv.“ A ďalej D. Mijatovičová vyzýva členov NR SR: „… aby odmietli akékoľvek navrhované opatrenia, ktoré by – v zákone alebo v praxi – viedli k retrogresii v súvislosti s prístupom žien k svojmu sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam.“ 

Anna Záborská, ktorá pôsobí aj v predsedníctva Fóra života, sa vyjadrila nasledovne (11. 9. 2020) – jej vyjadrenie uverejňujeme v plnom znení:
 

Stanovisko Anny Záborskej k listu komisárky Rady Európy pre ľudské práva, Dunji Mijatovičovej 


So záujmom som si prečítala list pani komisárky, ktorý adresovala predsedovi Národnej rady SR Borisovi Kollárovi a predsedom viacerých parlamentných výborov, pričom v ňom vyjadrila znepokojenie v súvislosti s návrhom novelizácie zákona o zdravotnej starostlivosti, v ktorom sme sa zamerali na pomoc tehotným ženám. Obáva sa, že tento zákon by zamedzil prístup k bezpečným, dostupným a zákonom povoleným službám v oblasti umelého prerušenia tehotenstva.

Ďakujem pani komisárke za záujem o dodržiavanie ľudských práv v Európe aj na Slovensku. Rozumela by som jej obavám a boli by namieste, ak by opatrenia, ktoré v zákone navrhujeme, reálne zamedzovali ženám prístup k legálnym interrupciám. Myslím však, že obavy pani komisárky skôr pramenia z nie celkom dôkladnej znalosti predkladaného zákona, jeho argumentov a predovšetkým jeho zámeru – ženám, ktoré sa ocitnú v zložitej situácii, pred rozhodnutím porodiť dieťa alebo ísť na potrat – poskytnúť dostatok času a informácii, aby urobili zodpovedné a na informáciách založené rozhodnutie.

Na margo listu pani komisárky len uvediem, že v ňom nie je uvedené, o aké ustanovenie Európskeho dohovoru o ľudských právach, či o aké rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva sa pani komisárka opiera. Zrejme je to aj preto, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôsledne necháva rozhodnutia o úprave legislatívy týkajúcej sa potratov v kompetencii členských štátov. Je to preto, lebo Európsky dohovor pre ľudské práva nepozná právo na potrat. Možno práve z toho dôvodu sa pani komisárka musí vo svojom liste spoliehať na všeobecné usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie a nie na medzinárodné dohovory, ktoré by mal jej úrad v prvom rade chrániť.

Ak pani komisárka hovorí, že predĺženie lehoty zo 48 na 96 hodín je obmedzením práva žien na potrat, treba povedať, že v niektorých európskych krajinách je táto lehota ešte dlhšia, napríklad v Taliansku, Belgicku či Holandsku. Naša úprava na 96 hodín nie je žiadnou výnimkou medzi civilizovanými demokratickými krajinami

Z uvedeného vyplýva, že tento list je skôr osobným ideologickým názorom pani komisárky ako niečím, čo skutočne vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenska a jeho členstva v Rade Európy alebo Európskej únii. Ocenila by som, ak by pani komisárka k jej konkrétnym výhradám pripojila aj ich zdôvodnenia, opierajúce sa o konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva alebo listy bez právneho základu slovenským inštitúciám nepísala a nezneužívala svoju funkciu na miešanie sa do zvrchovaných právomocí Slovenskej republiky.