Eutanázia: Právo na dôstojnú smrť alebo nebezpečný precedens?

Miroslav Mikolášik

Eutanázia je téma, ktorá vyvoláva intenzívne debaty v medicínskych, etických aj spoločenských kruhoch. Ide o konanie, ktoré vedome privodí smrť pacienta buď na jeho žiadosť, alebo v určitých prípadoch aj bez nej. Tento koncept je často obhajovaný ako forma „dobrej smrti“, avšak jeho historické a súčasné konotácie vyvolávajú mnohé otázky.

Historické pozadie eutanázie

Hoci sa môže zdať, že eutanázia je fenomén novodobých spoločností, jej korene siahajú do staroveku. V starovekej Sparte bol napríklad uplatňovaný tvrdý model výberu jedincov schopných prispievať k vojenskej sile štátu. Slabí, starí alebo telesne postihnutí boli považovaní za „nepotrebných“ a neraz ich zhadzovali zo skalných útvarov, aby nezaťažovali spoločnosť. Tento drastický prístup má paralely aj v moderných diskusiách o hodnote ľudského života a o tom, kto má právo rozhodovať o jeho ukončení.

Eutanázia v súčasnosti

Dnes je eutanázia legálna v niekoľkých krajinách, medzi ktoré patria Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Švajčiarsko. Argumenty za jej legalizáciu často zahŕňajú princíp osobnej autonómie, právo na dôstojné zomieranie a odstránenie utrpenia u pacientov v terminálnych štádiách chorôb.

Na druhej strane kritici poukazujú na možnosť zneužitia tohto princípu. V niektorých prípadoch sa eutanázia rozšírila aj na osoby, ktoré netrpeli nevyliečiteľnou chorobou, ale napríklad depresiou alebo psychickou traumou. Príkladom je prípad mladej Holanďanky, ktorá po rozchode so svojím partnerom podstúpila eutanáziu napriek tomu, že nemala žiadnu fyzickú chorobu. Tento prípad otvára otázku, do akej miery má byť eutanázia prípustná a aké kritériá by sa mali uplatňovať pri jej schvaľovaní.

Etické a morálne aspekty

Ako lekár a odborník na bioetiku sa domnievam, že eutanázia prináša mnohé riziká. Každá bolesť, dokonca aj v terminálnych štádiách ochorenia, sa dá zmierniť efektívnou paliatívnou starostlivosťou. Moderná medicína dnes disponuje širokou škálou prostriedkov na tlmenie bolesti, čo vyvracia argument, že pacient je odkázaný na smrť ako jediné riešenie.

Taktiež je dôležité poukázať na riziko normalizácie eutanázie. Ak spoločnosť začne považovať smrť ako riešenie životných ťažkostí, môže sa vytvoriť nebezpečný precedens. Už dnes vidíme prípady, kedy je eutanázia povolená aj pre deti a neplnoletých, čo je obzvlášť alarmujúce. Navyše, eutanázia sa v niektorých krajinách začína uplatňovať aj na odsúdených väzňov, čo opäť mení jej pôvodný zámer a etické opodstatnenie.

Eutanázia je téma, ktorá si vyžaduje hlbokú diskusiu a citlivý prístup. Je dôležité zabezpečiť dôstojné umieranie, rovnako podstatné je zabraňovať jej zneužitiu práva na eutanáziu a normalizácii. Každá spoločnosť by sa mala snažiť o to, aby poskytovala adekvátnu zdravotnú a sociálnu starostlivosť namiesto skracovania ľudských životov. Otázka eutanázie by preto mala byť riešená s maximálnou opatrnosťou a zodpovednosťou.

Ak vás táto téma zaujala, odporúčame vám vypočuť si rozhovor s MUDr. Miroslavom Mikolášikom na Spotify, kde sa podrobnejšie venuje otázkam eutanázie a etickým aspektom medicíny.

MUDr. Miroslav Mikolášik je lekár, politik zakladajúci člen a viac ako 30 ročný prezident občianskeho združenia Donum vitae. Jeho špecializáciou je anestéziológia a intenzívna medicína na pôde Európskeho parlamentu viedol 10 rokov pracovnú skupinu pre bioetiku.