01.05. – 08. 05. 2026
Austrália čelí rastúcemu tlaku na sociálny systém, prudko pribúdajú prípady spojené s duševným zdravím. V Australia rastie počet ľudí odkázaných na rôzne formy príjmovej podpory, pričom významným faktorom je zhoršujúci sa fyzický a najmä duševný zdravotný stav populácie.Podľa nových údajov využíva niektorý z podporných systémov viac ako 8 miliónov ľudí, čo predstavuje nárast o približne 2 milióny za poslednú dekádu. Dopyt sa zvýšil naprieč všetkými formami podpory – od platených nemocenských dní cez pracovné úrazy až po sociálne dávky a poistné plnenia. Významnú časť prípadov – približne tretinu – dnes tvoria problémy súvisiace s duševným zdravím, ktoré sú často dlhodobejšie a komplexnejšie. Odborníci upozorňujú, že súčasný systém je fragmentovaný a reaguje neskoro, čo znižuje šance na návrat ľudí do pracovného procesu. Analytici preto volajú po skoršej intervencii, lepšej koordinácii medzi jednotlivými schémami a prepojení medzi zamestnávateľmi, poisťovňami a verejným sektorom, aby sa predišlo dlhodobej závislosti od podpory a zmiernili ekonomické dopady. [1]
23.09. – 30.09. 2025
ELSА-Studie: Kontroverzia okolo §218 a otázka interrupcií v Nemecku. Záverečná správa ELSA-štúdie, objednanej Bundesgesundheitsministerom Jensom Spahnom, vyvolala veľkú diskusiu. Cieľom bolo získať informácie o životnej situácii neplánovane tehotných žien, pričom realizátori štúdie boli podľa kritikov prepojení s abortívnou lobby. Kritici tvrdia, že závery štúdie nedokazujú potrebu „dekriminalizácie“ a „destigmatizácie“ interrupcií, ako navrhujú autori. Okrem toho sa spustila rozsiahla diskusia o nominačných procesoch v súvislosti s osobami angažovanými v otázkach životnej ochrany a právneho rámca interrupcií. Protesty a otvorené listy poukazujú na potrebu zachovania demokratickej diskusie a rešpektu k odlišným názorom. [1]
23.09. – 30.09. 2025
Nárast liečby drogovej závislosti na Slovensku v roku 2024. V roku 2024 sa na Slovensku liečilo z drogovej závislosti 3 023 osôb, čo je o 31 % viac ako v roku 2004. Najčastejšou primárnou drogou bol pervitín, ktorý užívalo 1 250 osôb (43,8 % všetkých liečených). Muži predstavovali 78,6 % liečených. Najviac liečených bolo vo veku 30 – 39 rokov. Zaznamenáva sa dlhodobý nárast liečby osôb stredného veku. Viac ako polovica liečených (53 %) užívala popri primárnej droge aj sekundárnu látku, najčastejšie marihuanu, pervitín a alkohol. Najviac liečených bolo v Bratislavskom kraji, najmenej v Prešovskom. Informácie poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií. [1]
23.09. – 30.09. 2025
Národná rada SR schválila novelu Ústavy. Poslanci NR SR 90 hlasmi schválili novelu Ústavy SR, ktorou sa do najvyššieho zákona štátu zakotvujú dve pohlavia – muž a žena. Cieľom úpravy je podľa predkladateľov posilnenie suverenity Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Novela obsahuje aj zákaz surogátneho materstva, ustanovenie, že matka je žena a otec je muž, definíciu pohlavia na biologickom základe a posilnenie rodičovských práv v školách. Zmeny nadobudnú účinnosť 1. novembra 2025. Za novelu hlasovali poslanci koalície aj väčšina klubu KDH, podporili ju aj niektorí poslanci z klubov Slovensko, Za ľudí, KÚ. [1]
23.09. – 30.09. 2025
Migrácia a občianska vojna. Ako demografia ohrozuje stabilitu. Do Európy prichádzajú migranti vo veľkých počtoch od roku 2011, pričom najväčší prílev zaznamenalo Nemecko. Populácia krajiny rastie najmä vďaka migrácii, čo sprevádza pokles pôrodnosti domácich obyvateľov a problémy s integráciou. Ako kontrast sa uvádza Poľsko, kde etnická a náboženská homogenita podľa autorov znižuje riziko konfliktov. V Británii a Španielsku došlo k nepokojom po útokoch migrantov alebo osôb s migrantským pôvodom, čo vyvolalo masové protesty a násilnosti. Vo Francúzsku rýchlo rastie moslimská populácia, najmä v Marseille. Politicky sa situácia prejavuje nárastom podpory pravicových a protiimigračných strán v celej Európe.. [1]
23.09. – 30.09. 2025
Kolaps plodnosti: Slovensko a svet čelia dramatickému poklesu. V roku 2024 Slovensko zaznamenalo historicky najnižší počet živonarodených – 46 241 detí, čo predstavuje hrubú mieru pôrodnosti 853 na 100 000 obyvateľov, najnižšiu od vzniku SR. Úhrnná plodnosť klesla na 1,46 dieťaťa na ženu a prirodzený úbytok dosiahol približne 7 600 osôb. Podobný trend evidujú aj iné krajiny sveta, vrátane tých, ktoré predtým zažívali populačný rast. Odborníci varujú pred dlhodobými dôsledkami: ekonomickým oslabením, starnutím spoločnosti, úbytkom pracovnej sily a znížením medzinárodného vplyvu. Podľa demografov je návrat plodnosti na úroveň 2,1 dieťaťa nereálny bez zásadných zmien v politike a spoločnosti. [1]
23.09. – 30.09. 2025
EU a Austrália budú spolupracovať na zákaze sociálnych médií pre deti. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila zámer spolupráce EÚ a Austrálie v oblasti ochrany detí na internete zavedením zákazov alebo vekových limitov pre sociálne médiá. Vyhlásila to počas podujatia „Protecting Children in the Digital Age“ pri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, kde sa zúčastnil aj austrálsky premiér Anthony Albanese.
Von der Leyenová vyjadrila, že bola „inšpirovaná“ austrálskym zákonom z roku 2024, ktorý ako prvý na svete zaviedol zákaz sociálnych médií pre osoby mladšie ako 16 rokov. Podľa nej EÚ sleduje tento krok a plánuje sa z neho učiť pri implementácii vlastných opatrení.
Predsedníčka Komisie tiež upozornila na problematiku navrhovania sociálnych sietí tak, aby boli „zámerne návykové“ vďaka manipulatívnym algoritmom, ktoré podľa nej slúžia predovšetkým na zisk technologických gigantov. Spomenula, že viaceré krajiny EÚ – vrátane Francúzska, Španielska, Grécka, Dánska a Talianska – testujú rámec EÚ pre overovanie veku používateľov v súlade s aktom o digitálnych službách (DSA). [1]
23.09. – 30.09. 2025
Gene editing a etické otázky. V posledných rokoch pokračuje dynamický vývoj technológií genetickej úpravy (gene editing), spojený so silnými etickými a právnymi otázkami. Sedem rokov po kontroverznom prípade čínskeho vedca He Jiankuiho, ktorý oznámil narodenie prvých gene-editovaných detí, sa diskusia nezastavila. He Jiankui nedávno ohlásil nový projekt zameraný na úpravu ľudských embryí s cieľom odolnosti voči chorobám ako Alzheimer alebo rakovina.
Technológia CRISPR, ktorá umožňuje presnú a relatívne lacnú úpravu DNA, otvára nové možnosti prevencie genetických chorôb, ale zároveň vyvoláva obavy z eugeniky, nerovnosti prístupu a fenoménu „designer babies“. Kritici upozorňujú na riziko sociálnej segregácie a etických problémov spojených s polygenickým editovaním, ktoré by mohlo byť realizovateľné v priebehu niekoľkých desaťročí.
V súčasnosti sú vo väčšine krajín takéto zásahy do ľudského genómu prísne zakázané, hrozí až 15-ročný trest odňatia slobody. Vedci a filozofi však zdôrazňujú potrebu otvorenej diskusie o regulácii a budúcej dostupnosti technológie, ktorá môže mať významný dopad na zdravotnú starostlivosť i spoločenské hodnoty. [1]
23.09. – 30.09. 2025
Austrália: Monash IVF pozastavuje procedúry asistovanej reprodukcie. Monash IVF, jedna z najväčších súkromných kliník asistovanej reprodukcie v Austrálii.dočasne pozastavila procedúry asistovanej reprodukcie s použitím darcovských spermií a vajíčok v Novom Južnom Walese, aby vykonala revíziu prideľovania darcovských materiálov. Rozhodnutie súvisí s limitom počtu rodín, ktoré môže jeden darca genetického materiálu podporiť. Monash IVF kontaktuje postihnutých pacientov po dokončení kontroly. [1]
23.09. – 30.09. 2025
Antinatalisti tvrdia, že ľudské utrpenie a klimatické zmeny robia “mať deti” neetickým. Majú pravdu? Elon Musk povedal, že klesajúca pôrodnosť je “najväčším nebezpečenstvom civilizácie” a má 14 detí. Vladimir Putin nedávno obnovil Stalinovu cenu “Matka hrdinka” pre ženy, ktoré majú 10 detí za menej ako 10 rokov. Čína zrušila politiku jedného dieťaťa a zavádza agresívnu fertilitnú politiku, ktorú kritici považujú za porušenie ľudských práv.
Politiky podporujúce rodičovstvo sa nazývajú “pronatalistické”. Za posledných 20 rokov však silnie aj opačný prúd – antinatalizmus.
Antinatalisti tvrdia, že privádzanie detí do sveta čeliacemu klimatickej kríze a utrpeniu je morálne problematické. Nový život vždy prináša aj bolesť a utrpenie, a nikto nemôže súhlasiť s tým, že bude narodený. To otvára otázku: je rozhodnutie mať deti osobným právom, alebo morálnou voľbou ovplyvnenou budúcnosťou ľudstva? [1]
23.09. – 30.09. 2025
Texas: Zákon o zásielkovom predaji potratových liekov. Texaský guvernér Greg Abbott podpísal zákon, ktorý sprísňuje zákaz zásielkového predaja potratových liekov, už zakázaného v štáte. Nová legislatíva umožňuje súkromným osobám žalovať jednotlivcov a firmy, ktoré takéto lieky do Texasu dodávajú. Kritici upozorňujú, že zákon premení občanov na „lovcov odmien“ a umožní uplatňovať texaské zákony aj v iných štátoch.
Zákon vstúpi do platnosti približne o tri mesiace a jeho cieľom je obmedziť prístup k mifepristonu a misoprostolu — liekom, ktoré umožňujú medikamentózne ukončenie tehotenstva. Podľa zástancov práv na potrat predstavujú farmakologické interrupcie 63 % všetkých potratoch v USA. Nový zákon sa dotkne telemedicíny a zásielkových služieb, ktoré poskytujú tieto lieky.
Žaloby budú môcť podať občania voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, farmaceutickým spoločnostiam aj kuriérskym službám. Úspešní žalobcovia môžu získať až 100 000 USD za každý prípad porušenia zákona. Ženy užívajúce tieto lieky však nebudú trestne stíhané. [1]

