01.07. – 07.07.

Digitálny projekt Fiat pomáha mladým ženám rozlišovať povolanie. Rehoľné sestry z kongregácie Dcér Márie Pomocnice kresťanov rozvíjajú projekt Fiat, ktorý prostredníctvom online aj osobných stretnutí pomáha mladým ženám rozlišovať životné povolanie. Projekt vznikol z iniciatívy „Skupina Samuel“ v USA a počas pandémie sa presunul do digitálneho prostredia. Kombinuje online formáciu, duchovné sprevádzanie a osobné duchovné cvičenia („onlife“ formát). [1] 

01.07. – 07.07.

Sexuálne obťažovanie na pracovisku je často prehliadané. Sexuálne obťažovanie na pracovisku sa podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva deje častejšie, než si mnohí uvedomujú, no často zostáva neohlásené. Upozorňuje na to kampaň „Sexuálne obťažovanie je diskriminácia“. Podľa riaditeľky Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová je hlavnou prekážkou nedostatok povedomia o rôznych formách obťažovania. Odborníci zdôrazňujú, že bezpečné pracovné prostredie zahŕňa aj ochranu pred psychickým a sexuálnym nátlakom.  [1] 

01.07. – 07.07.

Technologické firmy skúmajú „vedomie“ AI a možné etické dôsledky. Popredné technologické firmy ako Anthropic, Google a Meta investujú do výskumu, či pokročilé systémy umelej inteligencie môžu vykazovať znaky vedomia alebo sebauvedomenia. Do výskumu zapájajú nielen informatikov, ale aj neurovedcov a filozofov. Diskusia sa sústreďuje na otázku, či by v budúcnosti mohli vzniknúť morálne dilemy – napríklad ako zaobchádzať so systémami, ktoré by pôsobili „vedome“. [1] 

01.07. – 07.07.

Ženy po 40 čoraz častejšie čelia súbehu popôrodného obdobia a perimenopauzy. S rastúcim vekom prvorodičiek pribúda prípadov, keď sa tieto dve biologické fázy prekrývajú, čo komplikuje diagnostiku aj liečbu. Ženy nad 40 rokov zažívajú súčasne popôrodné hormonálne zmeny aj perimenopauzu. Tento súbeh môže spôsobovať symptómy ako výkyvy nálad, únava, poruchy spánku či problémy s pamäťou. Odborníci upozorňujú, že zdravotný systém často tieto špecifické potreby žien dostatočne nezohľadňuje. [1] 

01.07. – 07.07.

Britská ministerka odvolaná z agendy blokátorov puberty po vyjadrení obáv. Britská ministerka Preet Kaur Gill bola zbavená zodpovednosti za klinický výskum blokátorov puberty („Pathways“) po tom, čo opakovane vyjadrila obavy o ich bezpečnosť u detí. Projekt zahŕňa podávanie liekov potláčajúcich pubertu deťom od 11–12 rokov. Gill v minulosti upozorňovala na nedostatočné zohľadnenie odborných varovaní a potrebu dôkladnejšieho preskúmania rizík. [1] 

01.07. – 07.07.

Turecko odmietlo zastávku LGBT výletnej lode. Turecké regionálne úrady zakázali LGBT výletnej lodi spoločnosti Virgin Voyages plánovanú viacdňovú zastávku počas plavby z Atén do Benátok. Rozhodnutie odôvodnili tým, že pasažieri nezodpovedajú miestnym „morálnym hodnotám a spoločenskej štruktúre“ [1] 

01.07. – 07.07.

Austrálska vláda odmietla odporúčania OSN na posilnenie práv LGBTQIA+ komunity. Austrálska federálna vláda odmietla všetkých osem odporúčaní týkajúcich sa práv LGBTQIA+ osôb v rámci hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva (UPR). Odporúčania zahŕňali napríklad odstránenie výnimiek umožňujúcich diskrimináciu v náboženských školách, zákaz konverzných praktík či zjednodušenie právnej zmeny pohlavia pre trans a rodovo rozmanité osoby. Organizácie na ochranu práv LGBTQIA+ kritizovali rozhodnutie vlády ako premárnenú príležitosť na posilnenie rovnosti a ochrany pred diskrimináciou. Austrálska vláda uviedla, že naďalej podporuje rešpekt, dôstojnosť a rovnosť všetkých občanov a prijala 128 zo 332 odporúčaní v rámci celého procesu UPR. [1] 

01.07. – 07.07.

Nemecko plánuje sprísniť pravidlá pri čerpaní práceneschopnosti. Nemecká vláda pod vedením kancelára Friedrich Merz navrhuje zmenu pravidiel pri preukazovaní pracovnej neschopnosti. Zamestnanci by po novom museli navštíviť lekára osobne už v prvý deň ochorenia, aby získali potvrdenie o práceneschopnosti. Súčasný systém umožňuje v mnohých prípadoch získať potvrdenie aj telefonicky a lekárske potvrdenie sa vyžaduje až od tretieho dňa neprítomnosti v práci. Vláda argumentuje potrebou zvýšiť produktivitu a znížiť počet dní pracovnej absencie v čase ekonomickej stagnácie. Návrh však kritizujú odbory aj lekári, ktorí upozorňujú na riziko preťaženia všeobecných lekárov a vytvorenia atmosféry nedôvery voči zamestnancom. [1] 

01.07. – 07.07.

Barcelona zavádza náramky na monitorovanie rizika prehriatia u pracovníkov vonku. Mesto Barcelona začalo používať špeciálne monitorovacie náramky pre zamestnancov, ktorí pracujú v exteriéri, s cieľom predchádzať zdravotným rizikám počas horúčav. Náramky, ktorých mesto rozdalo približne 1 400 kusov, merajú telesnú teplotu pracovníkov a pri zvýšenom riziku prehriatia upozornia používateľa zvukovým a vibračným signálom. Pracovníci následne musia prerušiť prácu a ochladiť sa. Príprava projektu začala už pred smrťou 51-ročnej pracovníčky, ktorá zomrela po pracovnej zmene počas horúčav v Barcelone v roku 2025. Prípad však prispel k urýchleniu zavedenia preventívnych opatrení. [1] 

01.07. – 07.07.

Holandsko a Spojené kráľovstvo sa ospravedlnili za nútené adopcie detí od slobodných matiek. Vlády Holandska a Spojeného kráľovstva sa oficiálne ospravedlnili za svoju úlohu v systéme, ktorý v druhej polovici 20. storočia viedol k tomu, že tisíce žien a dievčat boli pod tlakom donútené vzdať sa svojich detí na adopciu. V Holandsku sa ospravedlnenie týka obdobia rokov 1956 – 1984, keď bolo podľa vládnej správy od matiek oddelených viac ako 15 000 detí. Správa konštatovala, že slobodné tehotné ženy čelili silnému spoločenskému tlaku zo strany rodín, zdravotníkov, sociálnych pracovníkov či cirkevných inštitúcií a že tieto praktiky spôsobili dlhodobú psychickú ujmu matkám aj deťom. Britský premiér Keir Starmer označil nútené adopcie za „škvrnu v histórii krajiny“ a uviedol, že nešlo o izolované prípady, ale o postupy zakorenené v systémoch verejných inštitúcií a cirkevných organizácií. Obe krajiny priznali zlyhania minulosti a prisľúbili ďalšie opatrenia na podporu dotknutých matiek a detí. [1]