17. 11. – 23. 11. 2025
Britský minister vnútra navrhuje rozsiahle reformy migrácie. Po necelých dvoch mesiacoch vo funkcii britskej Home Secretary plánuje Shabana Mahmood predstaviť podľa vládnych zdrojov „najrozsiahlejšie reformy na riešenie nelegálnej migrácie v moderných časoch“. Cieľom je zjednodušiť a zrýchliť deportácie zahraničných páchateľov a nelegálnych migrantov obmedzením práv sudcov podľa Európskej úmluvy o ľudských právach (ECHR) blokovať návrat do domovských krajín. Tento krok nasleduje po odhalení prípadov, kedy nelegálni migranti využili ECHR na vyhnutie sa deportácii. Reforma vyvoláva už prvé kontroverzie, najmä zo strany ľavicovej časti Labour Party, ktorá kritizuje „tvrdý“ prístup k migrácii. Návrh sa inšpiruje dánskym modelom, kde právo migrantov zostať v krajine závisí od zamestnania na plný úväzok, čistého trestného registra a znalosti dánčiny. [1]
01.07. – 07.07.
Holandsko a Spojené kráľovstvo sa ospravedlnili za nútené adopcie detí od slobodných matiek. Vlády Holandska a Spojeného kráľovstva sa oficiálne ospravedlnili za svoju úlohu v systéme, ktorý v druhej polovici 20. storočia viedol k tomu, že tisíce žien a dievčat boli pod tlakom donútené vzdať sa svojich detí na adopciu. V Holandsku sa ospravedlnenie týka obdobia rokov 1956 – 1984, keď bolo podľa vládnej správy od matiek oddelených viac ako 15 000 detí. Správa konštatovala, že slobodné tehotné ženy čelili silnému spoločenskému tlaku zo strany rodín, zdravotníkov, sociálnych pracovníkov či cirkevných inštitúcií a že tieto praktiky spôsobili dlhodobú psychickú ujmu matkám aj deťom. Britský premiér Keir Starmer označil nútené adopcie za „škvrnu v histórii krajiny“ a uviedol, že nešlo o izolované prípady, ale o postupy zakorenené v systémoch verejných inštitúcií a cirkevných organizácií. Obe krajiny priznali zlyhania minulosti a prisľúbili ďalšie opatrenia na podporu dotknutých matiek a detí. [1]
01.07. – 07.07.
Austrália: Odborníci upozorňujú na pretrvávajúce rozdiely v zdravotnej starostlivosti o ženy. Austrálski odborníci na ženské zdravie upozorňujú, že zdravotný systém stále obsahuje viaceré prvky, ktoré môžu znevýhodňovať ženy – od prístupu k vyšetreniam až po financovanie zdravotnej starostlivosti. Podľa lekárov a odborníčok sú niektoré ženské zdravotné problémy dlhodobo nedostatočne skúmané a symptómy žien môžu byť v praxi častejšie podceňované alebo nesprávne interpretované. Ako príklad uvádzajú rozdiely v úhradách zo systému Medicare či potrebu dlhších konzultácií pri komplexných ženských zdravotných otázkach. Austrálska vláda v reakcii na tieto problémy zavádza balík opatrení v hodnote približne 793 miliónov austrálskych dolárov, ktorý má podporiť dostupnosť starostlivosti v oblastiach ako antikoncepcia, endometrióza, menopauza či chronická panvová bolesť. [1]
01.07. – 07.07.
Austrálsky parlament odmietol návrh na obmedzenie neskorých interrupcií v Južnej Austrálii. Dolná komora parlamentu štátu Južná Austrália odmietla návrh zákona poslankyne Sarah Game, ktorý mal obmedziť prístup k interrupciám po 25. týždni tehotenstva. Návrh počítal s tým, že interrupcia po tejto hranici by bola možná iba v prípade ohrozenia života ženy alebo pri závažných abnormalitách plodu. Predložený zákon najskôr prešiel hornou komorou parlamentu pomerom hlasov 10:9, no dolná komora ho následne zamietla výsledkom 36:9. Išlo o najďalej postúpený návrh na obmedzenie interrupčnej legislatívy v Južnej Austrálii. Predchádzajúce podobné návrhy v rokoch 2024 a 2025 neprešli hornou komorou parlamentu. Súčasná legislatíva v Južnej Austrálii umožňuje interrupciu po 23. týždni tehotenstva za splnenia stanovených podmienok a po súhlase dvoch lekárov. [1]
01.07. – 07.07.
Kanada zatiaľ neplánuje rozšíriť eutanáziu na psychiatrických pacientov. Kanada patrí medzi krajiny s najliberálnejšou legislatívou v oblasti eutanázie (MAID – medical assistance in dying). Od jej legalizácie v roku 2016 do roku 2024 ju podstúpilo 76 475 ľudí, pričom v roku 2024 tvorili tieto prípady približne 5 % všetkých úmrtí v krajine. Parlamentný výbor však najnovšie odporučil nerozširovať túto prax na osoby, ktorých jediným zdravotným problémom sú psychiatrické ochorenia. Ide o reakciu na rastúcu verejnú a odbornú diskusiu o hraniciach eutanázie. Otázka ďalšieho smerovania zostáva predmetom spoločenskej aj politickej debaty. [1]
01.07. – 07.07.
Trumpova administratíva zvažuje obmedzenie „pôrodnej turistiky“. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA zachovať právo na občianstvo podľa miesta narodenia zvažuje administratíva Donalda Trumpa nové spôsoby jeho obmedzenia. Jednou z možností je zákaz vstupu tehotných cudzincov do krajiny s cieľom zabrániť tzv. „pôrodnej turistike“. Podľa predstaviteľov administratívy ide o bezpečnostné a imigračné opatrenie. Kritici však upozorňujú, že tento jav je relatívne zriedkavý a tvorí menej ako 1 % všetkých pôrodov v USA. Už v súčasnosti americké úrady odmietajú víza žiadateľom, ktorých hlavným cieľom je pôrod v USA za účelom získania občianstva pre dieťa. Diskusia o ďalších obmedzeniach pokračuje. [1]
01.07. – 07.07.
USA: Iowa sprísňuje pravidlá prepotratové tabletky. Od 1. júla vstúpil v americkom štáte Iowa do platnosti zákon, ktorý vyžaduje osobnú návštevu lekára pri predpisovaní potratových tabletiek (mifepriston a misoprostol). Lieky už nie je možné získať poštou na základe telemedicínskej konzultácie. Zástancovia zákona tvrdia, že opatrenie zvyšuje bezpečnosť pacientok. Kritici upozorňujú, že ide o ďalšiu bariéru prístupu k zdravotnej starostlivosti, najmä pre ženy s obmedzenými možnosťami dochádzania. Iowa patrí medzi štáty s prísnejšou legislatívou v oblasti interrupcií vrátane zákazu po približne šiestom týždni tehotenstva. [1]
01.07. – 07.07.
Malta: interrupčné zákony krajiny neporušujú základné ľudské práva. Súd v prípade Američanky Andrey Prudente z roku 2022, ktorej na Malte odmietli umelo ukončiť tehotenstvo napriek vážnym komplikáciám a neistej životaschopnosti plodu, dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu základných práv a platná legislatíva zostáva v súlade s ústavou. Prudente podala 1. júla 2022 ústavnú žalobu proti štátu. Žiadala, aby príslušné ustanovenia trestného zákona kriminalizujúce interrupciu boli vyhlásené za protiústavné. Sudkyňa Miriam Hayman žalobu zamietla s tým, že pacientke bola poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť a jej život nebol v ohrození. Konštatovala, že hoci šanca na prežitie plodu bola nízka, nebola úplne vylúčená. Súd zároveň uviedol, že žalobkyňa bola ovplyvnená a „využitá“ pro-choice aktivistami v širšej snahe o legislatívne zmeny. [1]
01.07. – 07.07.
USA: Program duševného zdravia detí v školách naráža na problémy. Ambiciózny program guvernéra Gavin Newsom na podporu duševného zdravia detí v školách v Kalifornii čelí po piatich rokoch výrazným problémom v realizácii. Hoci mal zabezpečiť dostupnú psychologickú pomoc priamo na školách, mnohé inštitúcie zápasia s administratívnou náročnosťou, nejasnými pravidlami a oneskorenými platbami. Do programu sa zapojila len časť škôl a ešte menej z nich reálne využíva systém preplácania nákladov. Napriek vysokým investíciám zatiaľ nepriniesol očakávané výsledky. [1]
01.07. – 07.07.
Japonsko: Materská dovolenka starostky otvorila diskusiu o postavení žien. Starostka mesta Yawata Shoko Kawata sa stane prvou starostkou v histórii Japonska, ktorá nastúpi na materskú dovolenku počas výkonu funkcie. Jej rozhodnutie, oznámené v máji, vyvolalo výraznú verejnú odozvu. Kým časť obyvateľov jej krok podporila, objavili sa aj kritické reakcie, najmä zo strany mužov, ktorí ho označili za nezodpovedný. Situácia poukázala na pretrvávajúce spoločenské napätie a stereotypy súvisiace s úlohou žien v pracovnom a verejnom živote. Téma zároveň otvorila širšiu diskusiu o diskriminácii matiek na pracovisku, v Japonsku označovanej ako „matahara“ (maternity harassment- znevýhodňovanie žien pre materstvo alebo tehotenstvo), ako aj o nízkom zastúpení žien v politike, najmä na lokálnej úrovni. [1]
01.07. – 07.07.
Španielsko: Viac než milión migrantov žiada o legalizáciu pobytu. Viac ako jeden milión nelegálnych migrantov v Španielsku požiadal o legalizáciu svojho pobytu v rámci nového vládneho programu, ktorý bol spustený začiatkom roka. Premiér Pedro Sánchez označil tento krok za významný míľnik, ktorý má pomôcť reagovať na starnutie populácie a podporiť ekonomiku krajiny. Program umožňuje migrantom, ktorí žili v Španielsku minimálne päť mesiacov pred jeho spustením, vstúpiť do legálneho pracovného trhu. Vláda zdôrazňuje jeho ekonomický aj humanitárny prínos, pričom poukazuje na nedostatok pracovnej sily v sektoroch ako poľnohospodárstvo či turizmus. Opatrenie však čelí kritike opozície. Predstavitelia konzervatívnych a pravicových strán varujú pred možným tlakom na infraštruktúru, bývanie a sociálny systém. [1]

