09.05. – 15. 05. 2026

Švajčiarsko rozhodne o obmedzení populácie v referende. Švajčiarski občania budú 14. júna hlasovať o iniciatíve, ktorá má obmedziť počet obyvateľov krajiny na maximálne 10 miliónov do roku 2050. Návrh, podporovaný pravicovou Švajčiarskou ľudovou stranou, reaguje na rast populácie spôsobený najmä prisťahovalectvom a upozorňuje na tlak na infraštruktúru, životné prostredie a sociálne systémy. V prípade schválenia by mohlo dôjsť k obmedzeniu migrácie a k narušeniu dohôd s EÚ vrátane voľného pohybu osôb. Vláda aj parlament iniciatívu odmietajú a spoločnosť je v názore na ňu rozdelená. [1]

09.05. – 15. 05. 2026

Nútená adopcia a jej dlhodobé následky na matku.  Príbeh Mary Husted poukazuje na psychické a sociálne dôsledky nútených adopcií slobodných matiek v Británii v 20. storočí. Ako 18-ročná bola pod tlakom rodiny donútená vzdať sa syna, čo viedlo k celoživotnej traume, pocitom straty a problémom v osobnom živote. Po 44 rokoch sa so synom opäť stretla, no emocionálne následky pretrvali. Prípad ilustruje širší spoločenský problém – odhaduje sa, že podobný osud postihol až 250 000 žien. Aktuálne sa diskutuje o možnom oficiálnom ospravedlnení zo strany vlády. [1]

09.05. – 15. 05. 2026

USA – Najvyšší súd a potratová pilulka. Najvyšší súd USA dočasne umožnil pokračovanie predpisovania potratovej pilulky mifepriston prostredníctvom telemedicíny a jej zasielania poštou. Zrušil tak rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý chcel obnoviť povinnosť osobnej návštevy lekára. Rozhodnutie je predbežné a platí, kým bude pokračovať súdny spor iniciovaný štátom Louisiana. Dvaja sudcovia (Alito a Thomas) vyjadrili nesúhlas. Mifepriston sa používa približne pri dvoch tretinách potratov v USA a jeho dostupnosť je predmetom dlhodobých sporov najmä po zrušení precedensu Roe v. Wade v roku 2022. [1]

09.05. – 15. 05. 2026

Lekári sú viac vyhorení a skeptickejší voči umelej inteligencii než sestry, ukázal prieskum. Nový globálny prieskum medzi viac ako 2 700 zdravotníkmi ukázal, že lekári čelia väčšiemu pracovnému tlaku než zdravotné sestry. Len 60 % lekárov má pocit, že má dostatok času na pacientov, kým pri sestrách je to 71 %. Lekári zároveň častejšie uvádzajú vyčerpanie (44 % oproti 34 % u sestier) a väčšie problémy držať krok s medicínskymi aj technologickými novinkami. Výrazným problémom je najmä administratívna záťaž, ktorá obmedzuje čas venovaný pacientom – obzvlášť v USA, kde len 49 % zdravotníkov uvádza dostatok času na kvalitnú starostlivosť (globálne 65 %). Zároveň je tam vyšší výskyt dezinformácií medzi pacientmi. Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, približne polovica zdravotníkov verí, že zlepšuje starostlivosť o pacientov, no menej ako v minulosti očakávajú, že im ušetrí čas. Sestry sú voči využívaniu AI optimistickejšie než lekári a pozitívnejšie hodnotia aj podporu zo strany svojich inštitúcií, vrátane prístupu k nástrojom, riadenia a školení. AI sa v praxi využíva čoraz viac – polovica zdravotníkov ju používa pri práci, pričom lekári ju častejšie využívajú na výskum a rozhodovanie v liečbe, zatiaľ čo sestry najmä na vzdelávanie a komunikáciu s […]

09.05. – 15. 05. 2026

Európska únia sa pri presadzovaní novej definície znásilnenia obracia na Švédsko. Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzýva na zavedenie jednotnej definície znásilnenia v celej EÚ založenej na princípe, že „len áno znamená áno“. Podľa návrhu by bol každý sexuálny akt bez slobodného súhlasu považovaný za znásilnenie. Uznesenie podporilo 447 poslancov, proti bolo 160. Návrh však naráža na odpor niektorých členských štátov, najmä Nemecka, ktoré zdôrazňuje, že trestné právo patrí do kompetencie národných štátov. Európsky parlament sa pri presadzovaní opiera o model založený na súhlase, ktorý už funguje napríklad vo Švédsku a Španielsku. Podľa tohto prístupu mlčanie alebo nedostatočný odpor neznamenajú súhlas. Tento prístup vychádza aj z noriem Istanbulského dohovoru. V rámci EÚ však existujú výrazné rozdiely v trestnoprávnych tradíciách. Niektoré krajiny kladú dôraz na absenciu súhlasu, iné stále vyžadujú preukázanie násilia, hrozby alebo nátlaku. Aj preto sa doteraz nepodarilo dosiahnuť jednotnú úpravu. [1]

09.05. – 15. 05. 2026

Írsko: parlament zamietol návrh na zrušenie 3-dňovej lehoty pred interrupciou. Írsky parlament (Dáil Éireann) zamietol návrh zákona opozičnej strany Social Democrats na zmenu interrupčnej legislatívy. Návrh neprešiel druhým čítaním, pričom proti hlasovalo 85 poslancov, za 30, 36 sa zdržalo. Legislatíva predložená líderkou strany Holly Cairns mala zrušiť povinnú 3-dňovú čakaciu lehotu pred interrupciou, upraviť prístup v prípadoch fatálnych vývojových chýb plodu, spresniť pravidlá pri ohrození zdravia alebo života ženy a riešiť otázku výhrady svedomia a dekriminalizácie lekárov.  Premiér Micheál Martin pred hlasovaním upozornil na „významné nedostatky“ návrhu, najmä v oblasti dekriminalizácie, a zdôraznil, že ide o komplexnú problematiku nevhodnú na riešenie formou poslaneckého návrhu. Hlasovanie prebehlo ako hlasovanie podľa svedomia, bez straníckej disciplíny. Návrh bol predložený takmer osem rokov po referende, ktorým Írsko liberalizovalo interrupčnú legislatívu. Téma ďalších zmien v tejto oblasti zostáva politicky otvorená.  [1]

09.05. – 15. 05. 2026

USA: milióny detí žijú v domácnostiach s nezabezpečenými strelnými zbraňami. Približne 32 miliónov detí v Spojených štátoch žije v domácnostiach so strelnými zbraňami, pričom až okolo 7 miliónov z nich má prístup k zbraniam, ktoré sú uložené nabité a neuzamknuté. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v odbornom časopise JAMA Network Open. Výskum zároveň poukazuje na to, že strelné zbrane sú od roku 2020 hlavnou príčinou úmrtí detí a tínedžerov v USA, pričom významnú časť predstavujú samovraždy. Odborníci upozorňujú, že deti sa k zbraniam často dostanú priamo v domácnosti, najčastejšie ide o zbrane vlastnené rodičmi. Bezpečné uloženie zbraní (vybité a uzamknuté) výrazne znižuje riziko úmrtia, najmä v prípade samovrážd. Napriek tomu približne pätina rodičov priznáva, že má doma aspoň jednu zbraň uloženú nebezpečným spôsobom. [1]

09.05. – 15. 05. 2026

EÚ: pripravuje sa možný zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Európska únia zvažuje zavedenie celoúnijného zákazu používania sociálnych sietí pre deti, pričom legislatívny návrh by mohol byť predložený už v lete. Opatrenie sa diskutuje v nadväznosti na rastúce obavy z vplyvu digitálnych platforiem na deti a dospievajúcich. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že expertná skupina posudzuje možnosti zavedenia tzv. „odkladu sociálnych sietí“, ktorý by deťom poskytol viac času pred vstupom do online prostredia. Viaceré členské štáty už pripravujú vlastné obmedzenia alebo vekové limity, niektoré na úrovni 14 až 16 rokov. Návrh by mohol byť implementovaný prostredníctvom Aktu o digitálnych službách (Digital Services Act), ktorý umožňuje ukladať vysoké pokuty technologickým spoločnostiam. Diskusia sa zároveň sústreďuje na technické otázky overovania veku a na rozdielne postoje členských štátov k prípadnému celoúnijnému zákazu. [1]

09.05. – 15. 05. 2026

Veľká Británia: súd potvrdil dedičské právo dieťaťa narodeného náhradným materstvom k rodinnému majetku. Najvyšší súd v Londýne rozhodol, že deväťročný syn britského šľachtica Ceawlin Thynna, 8. markíza z Bathu, narodený prostredníctvom náhradného materstva v USA, môže dediť podiel z rodinných trustov v hodnote približne 200 miliónov libier. Súd vyhovel žiadosti rodinných správcov majetku, ktorí žiadali objasnenie právneho postavenia dieťaťa v starších trustových dokumentoch, ktoré nepočítali s modernými formami asistovanej reprodukcie. Rozhodnutie má odstrániť právnu neistotu, či dieťa narodené náhradnou matkou spĺňa definíciu oprávneného dediča. Prípad poukázal na rozdiel medzi historickými právnymi definíciami rodiny v trustoch a súčasnou právnou úpravou náhradného materstva v Anglicku a Walese, kde je pre zmenu rodičovských práv po narodení potrebné osobitné súdne rozhodnutie [1]

09.05. – 15. 05. 2026

SR: štát umožňuje rodičom získať predĺžený rodičovský príspevok pri nedostatku miest v materských školách. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú aj v školskom roku 2026/2027 poskytovať tzv. predĺžený rodičovský príspevok rodičom detí vo veku 3 až 6 rokov, ktoré nebudú z kapacitných dôvodov prijaté do štátnej materskej školy. Podmienkou je, aby rodičia najskôr podali žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej alebo obcou určenej materskej školy počas riadnych zápisov. V prípade odmietnutia z kapacitných dôvodov musí riaditeľ školy vydať rozhodnutie o neprijatí a rodič môže podať odvolanie. Ak dieťa neumiestni ani zriaďovateľ, obec následne určí inú dostupnú materskú školu. Ak sa ani po týchto krokoch nepodarí dieťa zaradiť do štátnej materskej školy, rodič môže požiadať príslušný úrad práce o predĺžený rodičovský príspevok, a to po splnení zákonom stanovených podmienok a predložení príslušných rozhodnutí a dokumentácie.  [1]