16.07. – 23.07.

Nositelia Nobelovej ceny diskutujú o rizikách AI a jadrových zbraní, pripravujú Rímsku deklaráciu.  V Borgo Laudato Si’ pri Ríme sa začalo trojdňové Svetové zhromaždenie nositeľov Nobelovej ceny a odborníkov, zamerané na riziká umelej inteligencie a jadrových zbraní. Diskusie reflektujú rastúce geopolitické napätie a potrebu spoločných princípov riadenia technologického pokroku. Účastníci zdôrazňujú nevyhnutnosť etického a zodpovedného využívania AI, ochrany ľudskej dôstojnosti a podpory medzinárodnej spolupráce. Podujatie vyvrcholí prijatím Rímskej deklarácie o odzbrojenom mieri v ére umelej inteligencie a nových technológií. [1] 

16.07. – 23.07.

Francúzsko: Cirkev zvažuje odvolanie proti zákonu o asistovanej samovražde. Francúzske Národné zhromaždenie 15. júla definitívne schválilo zákon zavádzajúci právo na asistovanú samovraždu. Katolícka cirkev vo Francúzsku na rozhodnutie reagovala vyjadrením smútku a obáv, pričom upozorňuje na možné dôsledky pre vnímanie zraniteľnosti, staroby, choroby a zdravotného postihnutia. Biskupi zdôrazňujú, že legislatíva môže zásadne zmeniť spoločenský prístup k ochrane života a sprevádzaniu pacientov. Súčasne biskupi apelujú na zvýšenú angažovanosť veriacich v starostlivosti o zraniteľných a osamelých ľudí. Zdôrazňujú, že odpoveďou na utrpenie nemá byť urýchlenie smrti, ale posilnenie solidarity, sprevádzania a podpory, ktoré môžu zmierniť pocit izolácie a beznádeje. [1] 

16.07. – 23.07.

Francúzsko legalizovalo asistované umieranie pre nevyliečiteľne chorých. Dolná komora parlamentu National Assembly schválila zákon umožňujúci lekármi asistované umieranie pre pacientov v terminálnom štádiu ochorenia. Návrh prešiel po viac než dvojročnej legislatívnej diskusii a predstavuje významnú spoločenskú zmenu v krajine. Zákon stanovuje prísne podmienky – pacient musí byť dospelý, trpieť nevyliečiteľnou chorobou v pokročilom štádiu, pociťovať neznesiteľnú bolesť a byť schopný slobodne vyjadriť svoju vôľu. Každú žiadosť bude posudzovať lekár spolu s odbornou komisiou. Francúzsko sa tak zaradilo medzi malú skupinu štátov, ktoré povoľujú formu asistovaného úmrtia, čo môže mať dopad na etické, právne aj zdravotnícke diskusie v Európe. [1] , [2] 

16.07. – 23.07.

Dusičnany v pitnej vode môžu na Novom Zélande spôsobovať predčasné pôrody. Nová štúdia z New Zealand naznačuje, že znečistenie pitnej vody dusičnanmi z poľnohospodárstva môže ročne prispieť k približne 120 prípadom predčasných pôrodov. Výskum univerzít v Canterbury, Otago a Massey identifikoval významnú súvislosť medzi expozíciou dusičnanom a rizikom predčasného pôrodu, a to aj pri koncentráciách pod legislatívnym limitom. Problém súvisí najmä s intenzívnym poľnohospodárstvom, pričom hlavným zdrojom kontaminácie sú hnojivá a živočíšna produkcia. Organizácia Greenpeace vyzvala na prísnejšiu reguláciu sektora a väčšiu zodpovednosť firiem vrátane Fonterra. Zistenia štúdie môžu ovplyvniť budúcu reguláciu kvality pitnej vody a environmentálne politiky v krajine, kde je mliekarenský priemysel kľúčovým pilierom ekonomiky. [1] 

16.07. – 23.07.

xAI čelí kritike za nelegálne turbíny a znečistenie v zraniteľných komunitách. Spoločnosť xAI, patriaca Elonovi Musk, prevádzkuje desiatky plynových turbín bez potrebných povolení v rámci projektu dátového centra Colossus 2 na juhu USA. Ide o výrazne vyšší počet zariadení, než firma oficiálne priznala. Emisie z týchto zdrojov môžu výrazne prekračovať limity stanovené zákonom Clean Air Act a zasahujú najmä komunity s prevahou afroamerického obyvateľstva, ktoré už čelia zvýšenému výskytu respiračných ochorení. Prípad tak otvára otázky environmentálnej spravodlivosti a dopadov rýchleho rastu umelej inteligencie na verejné zdravie.Na projekt už reagovali občianske organizácie vrátane NAACP, ktoré podali žalobu a žiadajú zastavenie prevádzky. Spor môže mať širší dopad na reguláciu energetických zdrojov pre dátové centrá a definovanie pravidiel pre rýchlo rastúci AI sektor. [1] 

16.07. – 23.07.

WHO varuje pred rastom výskytu rakoviny, nerovnosti v liečbe pretrvávajú. Nová správa „Global status report on cancer 2026“ od World Health Organization (WHO) upozorňuje na očakávaný výrazný nárast prípadov rakoviny na celom svete. Podľa odhadov sa ochorenie počas života rozvinie u jedného z piatich ľudí a nepriamo zasiahne až 92 % populácie. Analýza zároveň poukazuje na paradox medzi pokrokom a realitou – napriek významným vedeckým inováciám mnohí pacienti stále čelia vážnym fyzickým, psychickým aj finančným dôsledkom ochorenia. Prínosy modernej liečby totiž nie sú rovnomerne dostupné. Správa identifikuje pretrvávajúce systémové problémy, najmä nedostatočnú kapacitu zdravotných systémov a nerovný prístup k prevencii, diagnostike a liečbe. Zdôrazňuje potrebu posilnenia kapacít, ochrany pacientov a efektívnosti zdravotných systémov s cieľom znížiť globálne rozdiely v onkologickej starostlivosti. [1] 

16.07. – 23.07.

Slovensko patrí medzi najpolarizovanejšie krajiny Európy, dopady sú citeľné aj v osobných vzťahoch.  Slovensko sa podľa dát medzinárodného projektu Varieties of Democracy Project radí medzi najviac polarizované krajiny Európy, pričom v rebríčku obsadilo druhé miesto za Maďarskom. Na zistenia nadväzuje štúdia „Polarizácia a antisystém 2026“, ktorú predstavili analytici DEKK Inštitút. Výskum poukazuje na konkrétne spoločenské dôsledky polarizácie – okrem oslabovania dôvery v demokratické inštitúcie ide aj o zhoršovanie medziľudských vzťahov. Podľa dát narastá podiel ľudí, ktorí pre rozdielne názory prerušili kontakt s blízkymi, vrátane priateľov či rodinných príslušníkov. Medzi hlavné príčiny patrí využívanie polarizácie ako politickej stratégie, ekonomická nerovnosť a nezvládnuté krízové obdobia. Analytici zároveň upozorňujú, že dlhodobá polarizácia môže viesť k vážnym destabilizačným javom, čo potvrdzujú aj skúsenosti z krajín ako Irak či Sýria. Zistenia naznačujú, že spoločenské rozdelenie sa stáva novým štandardom, pričom jeho dôsledkami sú aj odlev mozgov, zhoršené duševné zdravie či nižšia schopnosť spoločenskej spolupráce. Autori štúdie preto apelujú na potrebu posilnenia dialógu a hľadania spoločenského konsenzu zo strany politických aj verejných lídrov. [1] 

16.07. – 23.07.

USA: Administratíva ustupuje od plánu blokovať financovanie nemocníc za transrodovú zdravotnú starostlivosť.  Plánované opatrenie, ktoré malo podmieniť financovanie nemocníc z programov Medicare a Medicaid zákazom poskytovania tzv. gender-affirming care pre maloletých bolo pozastavené. Navrhované pravidlo by znamenalo stratu federálnych zdrojov pre zdravotnícke zariadenia, ktoré takúto starostlivosť poskytujú. Hoci návrh zatiaľ nebol definitívne stiahnutý, jeho prijatie sa odkladá na neurčito, pričom môže zostať v legislatívnom procese až do roku 2028. Odborníci upozorňujú, že už samotná hrozba prijatia opatrenia môže odrádzať nemocnice od poskytovania tejto zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ čo podporovatelia administratívy opatrenie obhajujú ochranou detí pred ideologicky motivovanými zásahmi, lekárske organizácie ho kritizujú ako neprimeraný zásah do medicínskej praxe. Téma zostáva súčasťou širšieho politického sporu o prístup k zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby v USA. [1] 

16.07. – 23.07.

USA: Obnovený tlak na odobratie verejného financovania Planned Parenthood. Protipotratové organizácie a niektorí republikánski zákonodarcovia v USA zvyšujú tlak na Kongres, aby obnovil zákaz federálneho financovania pre Planned Parenthood prostredníctvom programu Medicaid. Iniciatíva prichádza v čase, keď republikáni pripravujú legislatívny balík, ktorý chcú presadiť straníckou väčšinou. Podporovatelia opatrenia argumentujú ideologickými a etickými dôvodmi, zatiaľ čo kritici upozorňujú na možné negatívne dopady na prístup k zdravotnej starostlivosti, najmä v oblasti antikoncepcie a preventívnych služieb. Podľa predchádzajúcich analýz Congressional Budget Office by podobné opatrenie mohlo paradoxne zvýšiť verejné výdavky v dôsledku nárastu počtu pôrodov financovaných z verejných zdrojov. [1] 

16.07. – 23.07.

USA: Interrupcie budú predmetom hlasovania v štyroch štátoch. V štyroch štátoch USA budú voliči rozhodovať o otázkach interrupcií v rámci novembrových referend. V Idaho sa bude hlasovať o návrhu zákona, ktorý by zmiernil súčasný takmer úplný zákaz interrupcií a umožnil ich do obdobia životaschopnosti plodu. Návrh predstavuje návrat k právnemu stavu pred zrušením Roe v. Wade.Vo Virginii a Nevade voliči rozhodujú o ústavných dodatkoch, ktoré by explicitne zakotvili právo na interrupciu, hoci v oboch štátoch sú interrupcie už legálne minimálne do 24. týždňa tehotenstva. V Missouri sa naopak hlasuje o návrhu, ktorý by mohol obnoviť zákaz interrupcií (s výnimkami) a zároveň upraviť ďalšie bioetické otázky.
Referendá poukazujú na pokračujúcu polarizáciu medzi jednotlivými štátmi po rozhodnutí Najvyššieho súdu v roku 2022. Zatiaľ čo niektoré štáty smerujú k posilneniu prístupu k interrupciám, iné zvažujú jeho opätovné obmedzenie. Výsledky hlasovaní môžu mať významný dopad na ďalší vývoj legislatívy v oblasti reprodukčných práv v USA. [1]