16.05. – 23.05.

Tehotenstvo po 40-tke: hranica sa posúva, ale riziká rastú. Pôrody po 40. roku života sa v súčasnosti stávajú celosvetovým trendom, pričom odborníci upozorňujú, že biologické limity reprodukcie sa síce nemenia, ale spoločenská realita áno. Gynekologička Gizela Jagielska v rozhovore pre poľské médium Medonet uvádza, že zatiaľ čo za „najpriaznivejšie“ obdobie na tehotenstvo sa tradične považujú dvadsiate roky života, hranica vyššieho rizika sa dnes posúva približne k veku okolo 40 rokov. Po 35. roku života sa síce stále hovorí o zvýšenom riziku, no medicína dnes pracuje s tým, že zmeny sú postupné a individuálne. [1]

16.05. – 23.05.

Konzervatívne očakávania vs. realita: potratové tabletky naďalej zvyšujú počet interrupcií v USA. Počet interrupcií v Spojených štátoch dosiahol podľa nových údajov najvyššiu úroveň za posledné roky. K rastu výrazne prispieva rozšírené používanie potratových tabletiek zasielaných poštou, ktoré sú v mnohých prípadoch dostupné aj v štátoch s prísnejšou legislatívou. Podľa zverejnených odhadov sa v roku 2024 uskutočnilo približne 1,14 milióna interrupcií, pričom prognózy pre rok 2025 hovoria o podobne vysokej úrovni. Významnú časť tvoria farmakologické interrupcie, ktoré sa uskutočňujú bez osobnej návštevy zdravotníckeho zariadenia. Debata v USA sa presúva aj do politickej roviny. Časť pro-life aktivistov kritizuje súčasnú administratívu za nedostatočné obmedzenia týkajúce sa distribúcie potratových liekov, zatiaľ čo iní poukazujú na ponechanie väčšej kompetencie jednotlivým štátom. [1]

16.05. – 23.05.

Veľká Británia: Diskusia o obsahu výučby o rasizme na školách. V niektorých školách vo Veľkej Británii realizujú vzdelávacie iniciatívy zamerané na boj proti rasizmu, ktoré vyvolávajú verejnú diskusiu. Žiaci už od približne siedmich rokov sa v rámci týchto programov oboznamujú s pojmami ako „white privilege“ (biele privilégiá) a sú vedení k uvedomovaniu si spoločenských nerovností. Podľa kritikov však niektoré výučbové materiály obsahujú tvrdenia, že černošskí ľudia nemôžu byť rasistickí voči bielym, čo považujú za problematické a zjednodušujúce. Téma vyvoláva širšiu debatu o tom, ako má byť rasizmus a diskriminácia vyučovaná v školách, najmä pokiaľ ide o vek detí, obsah učiva a spôsob interpretácie citlivých spoločenských otázok. [1]

16.05. – 23.05.

Nový Občiansky zákonník má zásadne modernizovať súkromné právo na Slovensku. Vláda schválila návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý má po viac než 60 rokoch nahradiť doterajšiu právnu úpravu z roku 1964. Nový zákonník má odstrániť duplicitu právnych predpisov, zjednodušiť zmluvné vzťahy a posilniť právnu istotu v bežných životných situáciách, ako sú nájom, kúpa, dedenie či uzatváranie zmlúv. Zmeny sa dotknú aj digitálnych služieb a spotrebiteľského práva, najmä v oblasti zodpovednosti za funkčnosť digitálneho obsahu a povinnosti poskytovať aktualizácie. Reforma zároveň upravuje pravidlá nájomného bývania, ochranu nájomníkov a podmienky zvyšovania nájomného. Výraznou zmenou je aj nový dôraz na autonómiu vôle jednotlivca, férovosť zmluvných vzťahov a zjednodušenie dedičského práva vrátane zavedenia dedičskej zmluvy. [1]

16.05. – 23.05.

Slovensko: prieskum o rodičovstve a demografických obavách. Nový česko-slovenský prieskum rodín spoločnosti UNIQA poukazuje na rastúci rozdiel medzi túžbou mladých ľudí mať deti a ich reálnym rozhodovaním o rodičovstve. Podľa výsledkov by si deti chcelo mať približne 69 % slovenských bezdetných párov, avšak značná časť respondentov zároveň uvádza obavy, ktoré im v rozhodnutí bránia. Medzi najčastejšie uvádzané bariéry patria strach z budúcnosti a celkovej spoločenskej neistoty, finančná nestabilita a náklady na rodinu, nedostatok dostupného bývania a obavy z psychickej pripravenosti na rodičovstvo. Najvýraznejším faktorom je podľa prieskumu obava z toho, v akom svete by deti vyrastali. Túto obavu uvádza viac ako 70 % respondentov. Prieskum zároveň ukazuje, že mladí ľudia rodičovstvo úplne neodmietajú, ale čoraz častejšie ho odkladajú. Významnú úlohu zohráva aj psychická pripravenosť, strach zo zlyhania či obavy z opakovania negatívnych rodinných skúseností. [1]

16.05. – 23.05.

Vatikán a umelá inteligencia. Vatikán reaguje na rastúci význam umelej inteligencie zriadením novej komisie, ktorú schválil pápež Lev XIV. Jej cieľom je koordinovať prístup Svätej stolice k AI – nielen z hľadiska využívania technológií, ale aj ich etických a spoločenských dopadov. Komisia bude prepájať viaceré vatikánske inštitúcie a má podporovať spoluprácu, výmenu informácií a nastavovanie pravidiel pre využívanie umelej inteligencie vo vnútri Vatikánu. Cirkev tým zdôrazňuje, že AI nevníma len ako technologickú novinku, ale ako tému, ktorá sa dotýka dôstojnosti človeka, kultúry a samotného chápania ľudskosti. Nový orgán nadväzuje na doterajšie výzvy Cirkvi k etickému rozvoju technológií a posúva ich do praktickej roviny – smerom ku konkrétnym pravidlám a dlhodobej stratégii. [1]

16.05. – 23.05.

Komunitná iniciatíva v D.C. ponúka neformálnu podporu duševného zdravia. Vo Washingtone vzniká projekt “Friendship Bench DC” (v preklade: Lavička priateľstva), v rámci ktorého dobrovoľníci – najmä starší obyvatelia a seniori – sedia na verejných lavičkách a ponúkajú rozhovor ľuďom, ktorí sa potrebujú porozprávať. Iniciatíva reaguje na pretrvávajúce bariéry v oblasti duševného zdravia, najmä stigmu spojenú s vyhľadaním odbornej pomoci. Niektorí účastníci projektu uvádzajú, že práve obavy z odsúdenia alebo hanby bránia ľuďom, aby sa otvorili v rodine či v terapeutickom prostredí. Projekt tak vytvára nízko prahový spôsob kontaktu, ktorý má pomôcť ľuďom cítiť sa vypočutí a menej osamelí, aj bez formálneho nastavenia terapie. Iniciatíva zároveň ukazuje rastúci dôraz na komunitné prístupy k duševnému zdraviu a na úlohu neformálnej sociálnej podpory v každodennom živote. [1]

16.05. – 23.05.

Debata o vplyve „kultúry obete“ v sociálnych profesiách. Bývalá profesorka sociálnej práce Jane Fenton upozorňuje na to, ako sa podľa nej mení spôsob výučby a praxe v sociálnych službách. Tvrdí, že čoraz väčší dôraz na témy ako moc, privilegá a „skúsenosť obete“ môže ovplyvňovať, ako budú budúci odborníci premýšľať o ľuďoch a ich problémoch. Podľa nej sa študenti aj profesionáli niekedy boja otvorene hovoriť o citlivých témach alebo robiť ťažšie rozhodnutia, aby nepôsobili necitlivo alebo neublížili ľuďom, s ktorými pracujú. Výskum, na ktorý sa odvoláva, má ukazovať, že veľká časť študentov sa radšej zdržiava diskusie o kontroverzných témach. Autorka zároveň varuje, že príliš jednostranný dôraz na pohľad „obete“ môže v praxi sťažovať kritické rozhodovanie sociálnych pracovníkov, ktorí často musia hodnotiť rizikové alebo zložité situácie. Celá diskusia tak otvára otázku, ako nájsť rovnováhu medzi citlivým prístupom k zraniteľným ľuďom a zároveň schopnosťou viesť otvorenú odbornú debatu a robiť rozhodnutia v praxi. [1]

16.05. – 23.05.

Memoár Gisèle Pelicot otvára komplexnú diskusiu o obetiach sexuálneho násilia. Memoár A Hymn to Life (Óda na život – hanba musí zmeniť stranu), od francúzskej autorky Gisèle Pelicot, jednej z najznámejších obetí sexuálneho násilia v Európe, vyvolal širokú medzinárodnú pozornosť. Pelicot sa stala symbolom odvahy po tom, ako verejne svedčila v procese proti svojmu manželovi a desiatkam páchateľov, ktorí ju dlhodobo zneužívali. Podľa komentárov však kniha nepredstavuje iba osobné svedectvo či výpoveď o utrpení, ale otvára aj zložitejšie otázky o vnímaní obetí, ich postavení v spoločnosti a spôsobe, akým sa o skúsenosti násilia hovorí. Kritici upozorňujú, že dielo býva často interpretované zjednodušene – ako príbeh hrdinstva alebo bolesti – pričom jeho obsah je v skutočnosti ambivalentnejší a podnecuje hlbšiu reflexiu. Diskusia o knihe tak presahuje individuálny príbeh a dotýka sa širších kultúrnych a spoločenských tém súvisiacich so sexuálnym násilím, verejným svedectvom a chápaním pojmu „obeť“. [1]

16.05. – 23.05.

Vedci opisujú možný „tretí obehový systém“ v ľudskom tele. Nové výskumy naznačujú, že ľudské telo môže obsahovať doteraz nedostatočne pochopený prepojený systém tzv. interstícia – siete mikroskopických priestorov vyplnených tekutinou, ktoré sa nachádzajú medzi tkanivami a orgánmi. Kým doteraz sa tieto priestory považovali za izolované, novšie zistenia ukazujú, že môžu tvoriť súvislú sieť naprieč telom. Niektorí vedci hovoria o možnom „treťom obehovom systéme“ popri kardiovaskulárnom a lymfatickom systéme, keďže interstícium umožňuje pohyb tekutín, buniek a molekúl v tele. Tento objav môže mať významné dôsledky pre pochopenie šírenia rakoviny, zápalových ochorení či metabolických procesov. Výskum zároveň naznačuje, že interstícium by mohlo zohrávať úlohu aj pri niektorých tradičných liečebných postupoch, napríklad akupunktúre, hoci tieto súvislosti si vyžadujú ďalšie overenie. Odborníci zdôrazňujú, že ide o relatívne nový smer výskumu, ktorý si bude vyžadovať ďalšie štúdie, no už teraz otvára nové pohľady na fungovanie ľudského tela. [1]