24.05. – 31.05.
Umelá inteligencia mení klinické skúšky a vývoj liekov. Umelá inteligencia začína zásadne meniť proces vývoja liekov a klinických skúšok. Nové technológie umožňujú vedcom rýchlejšie analyzovať biologické dáta, predpovedať štruktúry molekúl a efektívnejšie identifikovať potenciálnych kandidátov na liečbu. Napriek pokroku však zostávajú klinické skúšky nevyhnutnou súčasťou overovania bezpečnosti a účinnosti liekov. Ide zároveň o najnákladnejšiu a časovo najnáročnejšiu fázu vývoja, pričom väčšina kandidátnych liekov v nej zlyhá. Dynamický rozvoj v tejto oblasti je viditeľný aj globálne, pričom významným hráčom sa stáva Čína, ktorá posilňuje svoje postavenie v klinickom výskume vďaka investíciám, regulačným zmenám a dostupnosti veľkých pacientskych populácií. Odborníci očakávajú, že využitie umelej inteligencie môže v budúcnosti výrazne zlepšiť dostupnosť liečby, najmä pre pacientov so zriedkavými ochoreniami, a urýchliť prenos vedeckých poznatkov do praxe. [1]
16.05. – 23.05.
Sociálne siete čoraz viac zasahujú do rodinného života. Nový česko-slovenský prieskum poisťovne Uniqa poukazuje na rastúci vplyv sociálnych sietí na fungovanie rodín. Podľa výsledkov čoraz viac domácností zápasí s digitálnou závislosťou, ktorá oslabuje medziľudské vzťahy, zhoršuje komunikáciu a prispieva k napätiu v rodine. V Česku označilo závislosť od sociálnych sietí za problém 20 % respondentov, na Slovensku 14 %. Výskum upozorňuje, že digitálne návyky postupne nahrádzajú spoločný čas – napríklad rozhovory pri rodinnom stole – a vedú k izolácii jednotlivých členov domácnosti. Odborníci pritom prirovnávajú vplyv sociálnych sietí k alkoholu, keďže môžu vyvolávať podobné konflikty, podráždenosť či únik z reálnych vzťahov. Rastúce obavy verejnosti sa odrážajú aj v postojoch k regulácii: až 89 % respondentov na Slovensku podporuje zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov. [1]
16.05. – 23.05.
Švédsko plánuje elektronické náramky pre deti ohrozené náborom gangov. Švédska vláda oznámila plán zaviesť elektronické náramky pre deti a mladistvých od 13 rokov, ktorí sú považovaní za rizikových z hľadiska možného zapojenia do kriminálnych gangov. Opatrenie má umožniť sociálnym službám monitorovať dodržiavanie stanovených večierok a pohybu. Podľa vlády ide o reakciu na narastajúci problém, keď gangy čoraz častejšie verbujú neplnoleté osoby na páchanie násilnej trestnej činnosti, lebo deti mladšie ako 15 rokov doteraz neboli trestne zodpovedné. Od 1. júla má však dôjsť k zníženiu veku trestnej zodpovednosti na 13 rokov pri závažných trestných činoch. Ide o preventívny nástroj na ochranu detí pred kriminalitou a snahu včas prerušiť ich kontakt s organizovaným zločinom. [1], [2]
16.05. – 23.05.
Tisíce ľudí pochodovali v Ottawe na National March for Life 2026. V hlavnom meste Ottawa sa 14. mája 2026 uskutočnil 29. ročník podujatia National March for Life, počas ktorého sa podľa organizátorov zišli tisíce účastníkov a pokojne pochodovali z Parliament Hill centrom mesta s cieľom vyjadriť podporu ochrane života od počatia po prirodzenú smrť. Podujatie pripomenulo aj výročie legislatívnej zmeny z roku 1969, ktorou bola v Kanade dekriminalizovaná interrupcia, a v rámci programu zazneli prejavy cirkevných predstaviteľov, aktivistov a organizátorov, doplnené o liturgie a modlitby. Účastníci zdôrazňovali najmä potrebu legislatívnej ochrany nenarodených detí a kritiku eutanázie a interrupcií.Podobné zhromaždenia sa konali aj v ďalších mestách Kanady vrátane Victoria, mediálne pokrytie udalosti bolo zabezpečené najmä cirkevnými a tematicky orientovanými médiami, regionálne mainstreamové výstupy informovali o pokojnom priebehu a účasti verejnosti. [1]
16.05. – 23.05.
Neočakávané ohnisko hantavírusu na výletnej lodi ako varovanie pre globálne zdravie. Na medzinárodnej úrovni bol zaznamenaný výskyt nákazy hantavírusom na výletnej lodi MV Hondius počas plavby v južnom Atlantiku. Ohnisko zahŕňalo minimálne 10 prípadov (potvrdených a podozrivých) a tri úmrtia, pričom pravdepodobným pôvodcom bol andský variant hantavírusu. Prenos infekcie je spojený najmä s hlodavcami, avšak v tomto prípade existuje podozrenie aj na prenos medzi ľuďmi pri úzkom a dlhodobom kontakte. Inkubačná doba môže dosahovať až 6 týždňov, čo si vyžiadalo karanténne opatrenia a sledovanie kontaktov vo viacerých krajinách. [1]
16.05. – 23.05.
Švédsko chce umožniť interrupcie v domácom prostredí od roku 2027. Švédska vláda predstavila návrh reformy interrupčného zákona, ktorý má umožniť vykonávanie medikamentóznych interrupcií v domácom prostredí a rozšíriť kompetencie pôrodných asistentiek. Tie by po novom mohli samostatne zabezpečovať tento typ umelého ukončenia tehotenstva vrátane predpisovania potratových tabletiek. Návrh zároveň ruší požiadavku, aby interrupcia prebiehala výlučne v zdravotníckom zariadení, a potvrdzuje možnosť vykonať ju na žiadosť do 18. týždňa tehotenstva. Zmeny majú reflektovať medicínsky pokrok a zvýšiť flexibilitu a dostupnosť. Navrhovaná legislatíva je aktuálne v procese schvaľovania, pričom jej účinnosť sa predpokladá od 1. januára 2027. [1]
09.05. – 15. 05. 2026
Švajčiarsko rozhodne o obmedzení populácie v referende. Švajčiarski občania budú 14. júna hlasovať o iniciatíve, ktorá má obmedziť počet obyvateľov krajiny na maximálne 10 miliónov do roku 2050. Návrh, podporovaný pravicovou Švajčiarskou ľudovou stranou, reaguje na rast populácie spôsobený najmä prisťahovalectvom a upozorňuje na tlak na infraštruktúru, životné prostredie a sociálne systémy. V prípade schválenia by mohlo dôjsť k obmedzeniu migrácie a k narušeniu dohôd s EÚ vrátane voľného pohybu osôb. Vláda aj parlament iniciatívu odmietajú a spoločnosť je v názore na ňu rozdelená. [1]
09.05. – 15. 05. 2026
Nútená adopcia a jej dlhodobé následky na matku. Príbeh Mary Husted poukazuje na psychické a sociálne dôsledky nútených adopcií slobodných matiek v Británii v 20. storočí. Ako 18-ročná bola pod tlakom rodiny donútená vzdať sa syna, čo viedlo k celoživotnej traume, pocitom straty a problémom v osobnom živote. Po 44 rokoch sa so synom opäť stretla, no emocionálne následky pretrvali. Prípad ilustruje širší spoločenský problém – odhaduje sa, že podobný osud postihol až 250 000 žien. Aktuálne sa diskutuje o možnom oficiálnom ospravedlnení zo strany vlády. [1]
09.05. – 15. 05. 2026
USA – Najvyšší súd a potratová pilulka. Najvyšší súd USA dočasne umožnil pokračovanie predpisovania potratovej pilulky mifepriston prostredníctvom telemedicíny a jej zasielania poštou. Zrušil tak rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý chcel obnoviť povinnosť osobnej návštevy lekára. Rozhodnutie je predbežné a platí, kým bude pokračovať súdny spor iniciovaný štátom Louisiana. Dvaja sudcovia (Alito a Thomas) vyjadrili nesúhlas. Mifepriston sa používa približne pri dvoch tretinách potratov v USA a jeho dostupnosť je predmetom dlhodobých sporov najmä po zrušení precedensu Roe v. Wade v roku 2022. [1]
09.05. – 15. 05. 2026
Lekári sú viac vyhorení a skeptickejší voči umelej inteligencii než sestry, ukázal prieskum. Nový globálny prieskum medzi viac ako 2 700 zdravotníkmi ukázal, že lekári čelia väčšiemu pracovnému tlaku než zdravotné sestry. Len 60 % lekárov má pocit, že má dostatok času na pacientov, kým pri sestrách je to 71 %. Lekári zároveň častejšie uvádzajú vyčerpanie (44 % oproti 34 % u sestier) a väčšie problémy držať krok s medicínskymi aj technologickými novinkami. Výrazným problémom je najmä administratívna záťaž, ktorá obmedzuje čas venovaný pacientom – obzvlášť v USA, kde len 49 % zdravotníkov uvádza dostatok času na kvalitnú starostlivosť (globálne 65 %). Zároveň je tam vyšší výskyt dezinformácií medzi pacientmi. Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, približne polovica zdravotníkov verí, že zlepšuje starostlivosť o pacientov, no menej ako v minulosti očakávajú, že im ušetrí čas. Sestry sú voči využívaniu AI optimistickejšie než lekári a pozitívnejšie hodnotia aj podporu zo strany svojich inštitúcií, vrátane prístupu k nástrojom, riadenia a školení. AI sa v praxi využíva čoraz viac – polovica zdravotníkov ju používa pri práci, pričom lekári ju častejšie využívajú na výskum a rozhodovanie v liečbe, zatiaľ čo sestry najmä na vzdelávanie a komunikáciu s […]
09.05. – 15. 05. 2026
Európska únia sa pri presadzovaní novej definície znásilnenia obracia na Švédsko. Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzýva na zavedenie jednotnej definície znásilnenia v celej EÚ založenej na princípe, že „len áno znamená áno“. Podľa návrhu by bol každý sexuálny akt bez slobodného súhlasu považovaný za znásilnenie. Uznesenie podporilo 447 poslancov, proti bolo 160. Návrh však naráža na odpor niektorých členských štátov, najmä Nemecka, ktoré zdôrazňuje, že trestné právo patrí do kompetencie národných štátov. Európsky parlament sa pri presadzovaní opiera o model založený na súhlase, ktorý už funguje napríklad vo Švédsku a Španielsku. Podľa tohto prístupu mlčanie alebo nedostatočný odpor neznamenajú súhlas. Tento prístup vychádza aj z noriem Istanbulského dohovoru. V rámci EÚ však existujú výrazné rozdiely v trestnoprávnych tradíciách. Niektoré krajiny kladú dôraz na absenciu súhlasu, iné stále vyžadujú preukázanie násilia, hrozby alebo nátlaku. Aj preto sa doteraz nepodarilo dosiahnuť jednotnú úpravu. [1]

