15.09. - 21.09. Zastaraná vyhláška stále určuje zdravotné dôvody na interrupciu. Slovenská legislatíva v oblasti interrupcií sa stále opiera o vyhlášku z roku 1986, ktorej zoznam zdravotných dôvodov podľa článku Postoja v mnohých prípadoch nereflektuje súčasné medicínske poznatky. Medzi dôvody uvedené vo vyhláške patria napríklad dva predchádzajúce cisárske rezy, dedičná hluchota či ťažká nedoslýchavosť jedného z rodičov alebo alkoholizmus jedného z rodičov. Článok upozorňuje aj na prípady, keď sa dnes liečiteľné zdravotné diagnózy stále nachádzajú medzi indikáciami na ukončenie tehotenstva. [1]

15.09. - 21.09. Rozhovor s pôrodníkom o veku rodičiek, plodnosti a umelom potrate. Marian Tholt, riaditeľ trstenskej nemocnice a primár gynekológie o otázkach súvisiacich s reprodukčným zdravím. O vplyve veku ženy na tehotenstvo a pôrod, rastúcej mužskej neplodnosti a svojom odmietnutí vykonávať umelé potraty. [1]

15.09. - 21.09. Kamil Biringer o výhrade vo svedomí a interrupciách. Profesor gynekológie a prednosta Univerzitnej nemocnice v Martine Kamil Biringer hovorí o svojom odmietavom postoji k interrupciám, výhrade vo svedomí a skúsenostiach z lekárskej praxe. Venuje aj postaveniu lekárov, ktorí odmietajú vykonávať interrupcie, vrátane situácií, keď podľa jeho skúsenosti môže ich postoj ovplyvniť pracovné uplatnenie. Hovorí o potrebe otvorenej bioetickej diskusie medzi lekármi a študentmi medicíny. Osobitnú pozornosť venuje komunikácii so ženami, ktoré zvažujú interrupciu. Podľa jeho skúsenosti je dôležité ponúknuť im rozhovor, čas na rozhodnutie a informácie o možnostiach pomoci. Opisuje i prípady, keď bolo možné pokračovať v liečbe závažného ochorenia počas tehotenstva [...]

15.09. - 21.09. Lekári s výhradou vo svedomí čelia prekážkam pri nástupe na gynekológiu. Skúsenosti mladých lekárov, ktorí sa pri pracovných pohovoroch na gynekologicko-pôrodnícke pracoviská stretli s otázkami týkajúcimi sa ich postoja k interrupciám, ukazujú, že pre odmietnutie vykonávať potraty ich pracovisko neprijalo. Štyroch prednostovia gynekologicko-pôrodníckych kliník odpovedajú– niektorí uvádzajú, že postoj k interrupciám nie je kritériom prijatia, iní pripúšťajú, že pri výbere medzi rovnako kvalitnými uchádzačmi môže byť ochota vykonávať zákonom garantované zdravotné služby rozhodujúca. [1]

15.09. - 21.09. Olivia Maurelová o náhradnom materstve a identite dieťaťa. Olivia Maurelová, ktorá sa narodila prostredníctvom náhradného materstva, v rozhovore hovorí o svojej skúsenosti, hľadaní biologického pôvodu a dôsledkoch odlúčenia od matky. Zdôrazňuje potrebu pozerať sa na náhradné materstvo aj perspektívou dieťaťa a jeho práva poznať svoj pôvod. Hovorí tiež o svojej konverzii ku katolíckej viere a o význame slovenského zákazu náhradného materstva v medzinárodnej diskusii.  [1]

15.09. - 21.09. Slovensko: Minimálne výživné na dieťa od januára výrazne vzrastie. Od januára 2027 sa minimálne výživné na dieťa zvýši na 134,80 eura mesačne. Ak rodič svoju vyživovaciu povinnosť neplní, za splnenia zákonných podmienok môže náhradné výživné dočasne poskytovať štát. Minister práce Erik Tomáš zároveň vyzval rodičov, ktorí majú na túto pomoc nárok, aby ju využívali. Podľa údajov Inštitútu pre výskum práce a rodiny však značná časť oprávnených rodičov náhradné výživné nevyužíva. Opatrenie má posilniť materiálne zabezpečenie detí v rodinách, v ktorých jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní.  [1]

08.09. - 14.09. Slovensko: Sociálna poisťovňa zavádza proaktívne elektronické materské a tehotenské. Sociálna poisťovňa zavádza 36 nových digitálnych riešení, ktoré majú zjednodušiť vybavovanie sociálnych dávok. Medzi novinky patrí proaktívna elektronická materská, tehotenská a ošetrovné (OČR). Pri týchto dávkach má nárok vzniknúť na základe priameho zápisu lekára do systému eZdravie, bez potreby podávať papierovú žiadosť. Zmena má odbremeniť tehotné ženy, matky a ďalších poistencov od administratívy a návštev pobočiek. Sociálna poisťovňa zároveň postupne prechádza na systém, v ktorom bude poistencov sama informovať o vzniknutom nároku na dávku a pri niektorých dávkach ju bude môcť aj automaticky poskytnúť. Do 31. januára 2027 zostáva prechodné obdobie, počas ktorého [...]

08.09. - 14.09. Diskusia o pravidlách pre vekovú vhodnosť detských kníh. Bývalá poslankyňa Romana Tabaková žiada otvorenie odbornej diskusie o jasnejšom označovaní vekovej vhodnosti detských kníh a o zodpovednosti vydavateľov za obsah určený deťom. Poukazuje na publikácie, ktoré podľa nej deťom prinášajú citlivé témy súvisiace s pohlavím a tehotenstvom, a zdôrazňuje právo rodičov vedieť, s akým obsahom ich deti prichádzajú do kontaktu. Na Slovensku neexistuje systém plošného štátneho schvaľovania obsahu bežných detských kníh ani záväzný systém ich vekového označovania. Za obsah zodpovedajú autor a vydavateľ, pričom kníhkupectvá obsah jednotlivých publikácií štandardne neposudzujú. Osobitné pravidlá platia pre učebnice a edukačné publikácie používané v školách. [1]

08.09. - 14.09. Slovensko: Psychologička upozorňuje na riziká nadmerného používania digitálnych technológií u detí. Sociálna psychologička Magdaléna Petrjánošová upozorňuje na negatívne dôsledky nadmerného používania smartfónov, sociálnych sietí a obrazoviek na deti a mladých ľudí. Podľa nej môže dlhodobé vystavenie obrazovkám u malých detí negatívne ovplyvňovať rozvoj motorických a rečových schopností, pričom sociálne siete môžu prispievať k problémom s duševným zdravím, osamelosti či závislostnému správaniu. Za dôležitú považuje nielen zodpovednosť rodičov, ale aj technologických spoločností a štátu. Digitálne platformy sú často navrhnuté tak, aby u používateľov čo najdlhšie udržiavali pozornosť, deti sú voči týmto mechanizmom osobitne zraniteľné. Preto nestačí deťom mobil jednoducho vziať, ale treba im [...]

01.09. - 07.09. Deti nám prekážajú čoraz viac. Strácame toleranciu k prirodzenosti detstva. Denník Postoj upozorňuje na rastúci trend vytláčania detí z verejného priestoru – od ihrísk a športovísk až po reštaurácie, hotely či svadby. Odborníci pritom upozorňujú, že hlučnosť, plač či spontánne prejavy sú prirodzenou súčasťou detstva a nemožno ich automaticky pripisovať zlyhaniu rodičov vo výchove. Téma otvára otázku, aké miesto dávame deťom a rodinám v spoločnosti, ktorá zároveň čelí demografickému poklesu. [1]