15.08. -23.08. Vláda schválila návrh regulácie sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Vláda SR schválila návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, ktorý počíta aj s reguláciou sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Zmeny by mohli začať platiť od roku 2027. Návrh stanovuje 16-ročnú vekovú hranicu pre vytvorenie a používanie účtu na online službe sociálnej siete. Pri overovaní veku má poskytovateľ dostať iba informáciu o tom, či používateľ vekovú podmienku spĺňa, bez sprístupnenia ďalších identifikačných údajov. [1]

15.08. -23.08. Menštruačné voľno by podľa analytika mohlo stáť stovky miliónov eur ročne. Diskusia o zavedení osobitného plateného menštruačného voľna na Slovensku poračuje.. Progresívne Slovensko má jeho zavedenie vo svojom programe pre ženy trpiace dysmenoreou, pričom pracovnú neschopnosť a jej dĺžku by mal potvrdiť lekár. SaS ho zaviesť neplánuje, Hlas pripúšťa odbornú diskusiu, najmä v prípade zdravotne odôvodnených ťažkostí. Analytik INESS Radovan Ďurana odhadol pri modeli dvoch dní voľna mesačne a dávky vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu náklady približne na 650 až 850 miliónov eur ročne. Upozorňuje tiež na možné nepriame dôsledky – častejšiu absenciu žien, vyššie náklady pre zamestnávateľov a možné prehĺbenie [...]

15.08. -23.08. Prísnejšie sankcie za záškoláctvo môžu pripraviť rodiny o prídavky. Ministerstvo práce pripravuje opatrenie, podľa ktorého by rodičia mohli prísť o prídavok na dieťa, ak dieťa napriek upozorneniu naďalej nebude riadne navštevovať školu. Návrh má platiť od januára 2027 a podľa ministerstva sa môže dotknúť viac ako 8 500 rodičov. Rezort opatrenie odôvodňuje podporou školskej dochádzky a posilnením rodičovskej zodpovednosti. Mimovládne organizácie však upozorňujú, že najmä v chudobných a marginalizovaných komunitách môže byť príčinou absencií sociálna núdza a systémové prekážky. [1] [2]

15.08. -23.08. KDH žiada audit záchraniek a riešenie ročnej neistoty v systéme. Kresťanskodemokratické hnutie upozorňuje na dôsledky ročnej neistoty v oblasti záchrannej zdravotnej služby po zrušení sporného tendra na jej prevádzkovateľov. KDH žiada okamžitý audit materiálno-technického a personálneho zabezpečenia záchraniek priamo na jednotlivých staniciach a zároveň vyzýva ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby predstavil definitívny model fungovania záchrannej zdravotnej služby. Podľa KDH dlhodobá neistota môže oslabovať motiváciu poskytovateľov investovať do obnovy sanitiek, zdravotníckej techniky a zázemia. Hnutie zároveň upozorňuje na potrebu overiť, či stav a vybavenie deklarované v dokumentácii zodpovedajú reálnej situácii na staniciach. [1]

15.08. -23.08. Marek Mach vyzbieral 230-tisíc eur na liečbu. Prípad otvára otázku dostupnosti modernej liečby. 25-ročnému aktivistovi Machovi diagnostikovali Hodgkinov lymfóm 4. štádia. Na modernú a šetrnejšiu liečbu, ktorú zdravotné poisťovne nehradia, vznikla verejná zbierka. Pôvodný cieľ približne 50-tisíc eur sa podarilo vyzbierať za niekoľko hodín a celková suma následne prekročila 230-tisíc eur. Mach avizoval, že nevyužité prostriedky poskytne ďalším pacientom. Prípad zároveň upozorňuje na širší problém dostupnosti inovatívnych liekov na Slovensku. Odborníci upozorňujú, že verejné zbierky síce predstavujú prejav solidarity, no zároveň odhaľujú systémový problém: o dostupnosti liečby by nemala rozhodovať známosť pacienta, jeho schopnosť osloviť verejnosť či úspešnosť na sociálnych sieťach. Stovky pacientov [...]

15.08. -23.08. Opatrovanie medzi ľudskosťou a technológiami. Rozhovor s europoslankyňou Miriam Lexmann upozorňuje na prehlbujúci sa problém nedostatku opatrovateľov na Slovensku. Mnohí slovenskí opatrovatelia, najmä ženy, odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia, zatiaľ čo doma rodiny čoraz ťažšie zabezpečujú starostlivosť o svojich chorých a starších blízkych. Podľa prieskumu citovaného v rozhovore by až 93 % Slovákov v prípade výrazného zhoršenia zdravotného stavu uprednostnilo domácu starostlivosť, viac ako polovica ľudí, ktorí opatrovanie reálne vybavovali, však mala problém nájsť opatrovateľa. Lexmann zároveň upozorňuje na rastúcu úlohu umelej inteligencie a robotiky v starostlivosti o seniorov. [1]

15.08. -23.08. Maximálne materské v roku 2026. Maximálne materské v roku 2026 dosahuje 2 329,90 eura mesačne pri 31-dňovom mesiaci. Nárok vzniká pri splnení podmienok nemocenského poistenia vrátane najmenej 270 dní poistenia za posledné dva roky. Výška dávky predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu a za určitých podmienok ju môže poberať aj otec. [1]

15.08. -23.08. Digitalizácia tehotenskej knižky na Slovensku vyvoláva otázky o bezpečnosti a súkromí pacientok. Od augusta 2026 sa na Slovensku zavádza elektronická tehotenská knižka, ktorá má nahradiť papierovú dokumentáciu a zároveň zjednodušiť administráciu sociálnych dávok. Po vytvorení eTehotenskej knižky sa majú automaticky spúšťať procesy súvisiace s nárokom na tehotenské a neskôr materské. Zámerom štátu je znížiť administratívnu záťaž a zlepšiť dostupnosť zdravotných údajov medzi zdravotníkmi. Zmena však vyvolala kritiku časti lekárov. Gynekológ Juraj Čierny ju podľa Mediwebu odmieta a upozorňuje na možné riziko pre pacientky; v článku jeho výhrady súvisia najmä so zrušením papierovej formy a spoľahlivosťou elektronického systému. [1] [2]

08.08. - 14.08. Rodinná karta má priniesť rodinám zľavy, spustenie je plánované na rok 2027. Karta má fungovať ako mobilná aplikácia pre rodiny s nezaopatrenými deťmi do 18 rokov a prinášať zľavy na tovary a služby súvisiace so starostlivosťou o deti. Po prípravných konzultáciách má nasledovať verejné obstarávanie a ministerstvo plánuje uviesť kartu do praxe v priebehu roka 2027. KDH v reakcii upozorňuje, že minister predstavil zatiaľ len všeobecnú predstavu bez známej ceny, konkrétnych partnerov, výšky zliav a jasných pravidiel. Podľa KDH tak nejde o hotové riešenie, ale o pripravovaný projekt [1] [2]

08.08. - 14.08. Slovensko má v EÚ najvyšší podiel domácností s deťmi. Podľa údajov Eurostatu za rok 2025 malo Slovensko spomedzi krajín EÚ najvyšší podiel domácností, v ktorých žili deti. V celej EÚ tvorili domácnosti s deťmi 23,4 % všetkých domácností. V domácnostiach s deťmi v EÚ najčastejšie žili páry, ktoré predstavovali 63,1 % takýchto domácností. Na Slovensku, podobne ako v Grécku a Slovinsku, bol zároveň podiel domácností so samoživiteľom nižší ako 5 %, zatiaľ čo v Estónsku dosiahol 40,6 %. Najčastejším usporiadaním bola domácnosť s jedným dieťaťom (50,2 %), nasledovali domácnosti s dvoma deťmi (37,6 %) a s tromi a viac deťmi (12,2 %). [...]