15.09. - 21.09. Slovensko: Minimálne výživné na dieťa od januára výrazne vzrastie. Od januára 2027 sa minimálne výživné na dieťa zvýši na 134,80 eura mesačne. Ak rodič svoju vyživovaciu povinnosť neplní, za splnenia zákonných podmienok môže náhradné výživné dočasne poskytovať štát. Minister práce Erik Tomáš zároveň vyzval rodičov, ktorí majú na túto pomoc nárok, aby ju využívali. Podľa údajov Inštitútu pre výskum práce a rodiny však značná časť oprávnených rodičov náhradné výživné nevyužíva. Opatrenie má posilniť materiálne zabezpečenie detí v rodinách, v ktorých jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní.  [1]

08.09. - 14.09. Slovensko: Sociálna poisťovňa zavádza proaktívne elektronické materské a tehotenské. Sociálna poisťovňa zavádza 36 nových digitálnych riešení, ktoré majú zjednodušiť vybavovanie sociálnych dávok. Medzi novinky patrí proaktívna elektronická materská, tehotenská a ošetrovné (OČR). Pri týchto dávkach má nárok vzniknúť na základe priameho zápisu lekára do systému eZdravie, bez potreby podávať papierovú žiadosť. Zmena má odbremeniť tehotné ženy, matky a ďalších poistencov od administratívy a návštev pobočiek. Sociálna poisťovňa zároveň postupne prechádza na systém, v ktorom bude poistencov sama informovať o vzniknutom nároku na dávku a pri niektorých dávkach ju bude môcť aj automaticky poskytnúť. Do 31. januára 2027 zostáva prechodné obdobie, počas ktorého [...]

08.09. - 14.09. Diskusia o pravidlách pre vekovú vhodnosť detských kníh. Bývalá poslankyňa Romana Tabaková žiada otvorenie odbornej diskusie o jasnejšom označovaní vekovej vhodnosti detských kníh a o zodpovednosti vydavateľov za obsah určený deťom. Poukazuje na publikácie, ktoré podľa nej deťom prinášajú citlivé témy súvisiace s pohlavím a tehotenstvom, a zdôrazňuje právo rodičov vedieť, s akým obsahom ich deti prichádzajú do kontaktu. Na Slovensku neexistuje systém plošného štátneho schvaľovania obsahu bežných detských kníh ani záväzný systém ich vekového označovania. Za obsah zodpovedajú autor a vydavateľ, pričom kníhkupectvá obsah jednotlivých publikácií štandardne neposudzujú. Osobitné pravidlá platia pre učebnice a edukačné publikácie používané v školách. [1]

08.09. - 14.09. Slovensko: Psychologička upozorňuje na riziká nadmerného používania digitálnych technológií u detí. Sociálna psychologička Magdaléna Petrjánošová upozorňuje na negatívne dôsledky nadmerného používania smartfónov, sociálnych sietí a obrazoviek na deti a mladých ľudí. Podľa nej môže dlhodobé vystavenie obrazovkám u malých detí negatívne ovplyvňovať rozvoj motorických a rečových schopností, pričom sociálne siete môžu prispievať k problémom s duševným zdravím, osamelosti či závislostnému správaniu. Za dôležitú považuje nielen zodpovednosť rodičov, ale aj technologických spoločností a štátu. Digitálne platformy sú často navrhnuté tak, aby u používateľov čo najdlhšie udržiavali pozornosť, deti sú voči týmto mechanizmom osobitne zraniteľné. Preto nestačí deťom mobil jednoducho vziať, ale treba im [...]

01.09. - 07.09. Deti nám prekážajú čoraz viac. Strácame toleranciu k prirodzenosti detstva. Denník Postoj upozorňuje na rastúci trend vytláčania detí z verejného priestoru – od ihrísk a športovísk až po reštaurácie, hotely či svadby. Odborníci pritom upozorňujú, že hlučnosť, plač či spontánne prejavy sú prirodzenou súčasťou detstva a nemožno ich automaticky pripisovať zlyhaniu rodičov vo výchove. Téma otvára otázku, aké miesto dávame deťom a rodinám v spoločnosti, ktorá zároveň čelí demografickému poklesu. [1]

01.09. - 07.09. Slovenky výrazne prevažujú medzi vysokoškolsky vzdelanými. Na Slovensku sa za posledné dve desaťročia výrazne obrátil pomer medzi mužmi a ženami vo vysokoškolskom vzdelávaní. V roku 2020 malo terciárne vzdelanie 49,2 % Sloveniek vo veku 25 – 34 rokov oproti 29,3 % mužov. Ženy však naďalej výrazne zaostávajú v IT a technických odboroch, zatiaľ čo muži sú menšinou napríklad v pedagogike. Odborníci upozorňujú aj na možné dôsledky rastúceho vzdelanostného rozdielu pre partnerské vzťahy a rodinný život. Ministerstvo školstva pripravuje opatrenia na zvýšenie zastúpenia dievčat v STEM odboroch. [1]

24.08. -31.08. Úmrtnosť na Slovensku klesá, vlani zomrelo najmenej ľudí od začiatku pandémie. Na Slovensku vlani zomrelo necelých 54-tisíc ľudí, čo je najmenej od vypuknutia pandémie COVID-19. Úmrtnosť sa postupne vracia na predpandemickú úroveň. Najčastejšími príčinami úmrtí zostávajú choroby obehovej sústavy a nádory, ktoré spolu predstavovali približne 70 % všetkých úmrtí. [1]

24.08. -31.08. Detských vakcín proti chrípke bude viac, mení sa aj načasovanie očkovania. Po minuloročnom nedostatku nosových vakcín proti chrípke pre deti ministerstvo zdravotníctva zabezpečilo na túto sezónu výrazne vyššie dodávky. Zmeny sa týkajú aj načasovania očkovania pred nadchádzajúcou chrípkovou sezónou. [1]

24.08. -31.08. Na Slovensku v roku 2025 vzrástol počet samovrážd. Evidovaných bolo 509 samovrážd, čo je o 42 viac než v roku 2024. Takmer 85 % obetí tvorili muži. Lekári zároveň zaznamenali 813 samovražedných pokusov, pričom najviac ich bolo medzi mladými dospelými vo veku 20 – 29 rokov. Pri zohľadnení počtu obyvateľov dlhodobo najviac pokusov pripadá na tínedžerov vo veku 15 – 19 rokov, najmä dievčatá. [1] [2]

24.08. -31.08. Stredná a východná Európa čelí vážnej demografickej kríze. Analýza poľského vládneho think-tanku Centrum východných štúdií (OSW) upozorňuje na výrazné starnutie a úbytok obyvateľstva v strednej a východnej Európe. Z 19 sledovaných krajín medzi Estónskom a Bulharskom má dnes viac obyvateľov ako v roku 1990 iba Česko, Slovensko a Čierna Hora, pričom nárast je vo všetkých prípadoch mierny. Jedným z dôvodov populačného úbytku bola podľa analýzy masová emigrácia mladých a produktívnych ľudí do západnej Európy po páde komunizmu. Súčasne sa v mnohých krajinách nedarí dlhodobo zvrátiť pokles pôrodnosti ani prostredníctvom rodinnej politiky. Štúdia upozorňuje aj na dôsledky starnutia spoločnosti. Ak bude podiel ľudí v [...]