Chceš pomáhať konkrétnym spôsobom? Staň sa dobrovoľníkom/dobrovoľníčkou Fóra života.
Aj tvoja pomoc môže zmeniť príbeh konkrétneho človeka. Pridaj sa k nám a buď súčasťou Siete pomoci.

USA – duševné zdravie neurodivergentných detí a riziko samovrážd

2026-08-03T12:17:09+02:00

24.07. - 31.07. USA – duševné zdravie neurodivergentných detí a riziko samovrážd. Neurodivergentné deti a mladiství (napr. s autizmom alebo ADHD) čelia podľa výskumov zvýšenému riziku depresie, úzkosti a samovražedného správania v porovnaní s neurotypickou populáciou. Napriek tomu existuje nedostatok vedecky podložených intervencií a praktických usmernení pre rodičov, pedagógov a zdravotníkov. Nová iniciatíva v USA, podporená neziskovými organizáciami, sa zameriava na výskum a vývoj účinnejších prístupov k podpore duševného zdravia neurodivergentných mladých ľudí, vrátane identifikácie varovných signálov a zlepšenia prístupu k vhodnej starostlivosti.  [1]

USA – pozitívne trendy v duševnom zdraví a užívaní návykových látok u mladých

2026-08-03T12:16:02+02:00

24.07. - 31.07. USA – pozitívne trendy v duševnom zdraví a užívaní návykových látok u mladých. Najnovší federálny prieskum o duševnom zdraví a užívaní návykových látok v USA (2021–2025) ukazuje zlepšenie viacerých ukazovateľov, najmä u adolescentov a mladých dospelých. Klesol podiel mladých vo veku 12–17 rokov, ktorí uvádzajú užívanie alkoholu, tabaku, marihuany či epizodické nadmerné pitie, ako aj výskyt porúch spojených s užívaním návykových látok. Zaznamenaný bol aj pokles výskytu depresívnych epizód a suicidálnych myšlienok u adolescentov. Napriek pozitívnym trendom však pretrvávajú významné výzvy – približne 20 % mladistvých vykazuje stredne ťažké až ťažké symptómy úzkosti a veľká časť osôb s poruchami užívania látok nemá [...]

Kríza maskulinity a nové prístupy k mužskej identite.

2026-08-03T10:55:06+02:00

16.07. - 23.07. Kríza maskulinity a nové prístupy k mužskej identite. Rastúca diskusia o kríze maskulinity upozorňuje na dôsledky tradičných očakávaní od mužov, ako je potláčanie emócií či tlak na silu a nezávislosť. V kontexte vyššej miery samovrážd a nižšieho vyhľadávania pomoci u mužov sa presadzuje koncept „expanzívnej maskulinity“, ktorý zdôrazňuje emocionálnu otvorenosť, vzťahovosť a zdravšie prežívanie identity. [1] 

Mnohí starší Američania nepoznajú linku pomoci pri duševnej kríze 988

2026-08-03T10:52:41+02:00

16.07. - 23.07. Mnohí starší Američania nepoznajú linku pomoci pri duševnej kríze 988. Nový prieskum ukázal, že takmer 70 % Američanov vo veku nad 50 rokov nikdy nepočulo o linke 988 Suicide & Crisis Lifeline, ktorá poskytuje bezplatnú a dôvernú psychologickú pomoc 24 hodín denne prostredníctvom telefonátu, SMS alebo chatu. Približne 31 % respondentov nevedelo ani o existencii žiadnych krízových liniek duševného zdravia. Odborníci upozorňujú, že ide o závažný problém, keďže miera samovrážd u ľudí nad 50 rokov je vyššia než u tínedžerov a mladých dospelých. Najnižšie povedomie zaznamenali Hispánci nad 50 rokov a muži, ktorí zároveň menej často uvádzali, že by boli ochotní vyhľadať [...]

USA: Program duševného zdravia detí v školách naráža na problémy

2026-07-15T10:00:43+02:00

01.07. - 07.07. USA: Program duševného zdravia detí v školách naráža na problémy. Ambiciózny program guvernéra Gavin Newsom na podporu duševného zdravia detí v školách v Kalifornii čelí po piatich rokoch výrazným problémom v realizácii. Hoci mal zabezpečiť dostupnú psychologickú pomoc priamo na školách, mnohé inštitúcie zápasia s administratívnou náročnosťou, nejasnými pravidlami a oneskorenými platbami. Do programu sa zapojila len časť škôl a ešte menej z nich reálne využíva systém preplácania nákladov. Napriek vysokým investíciám zatiaľ nepriniesol očakávané výsledky. [1] 

Kedy vyhľadať psychologickú pomoc pre dieťa: odborníci odporúčajú sledovať tri faktory

2026-06-16T15:50:09+02:00

08.06. - 14.06. Kedy vyhľadať psychologickú pomoc pre dieťa: odborníci odporúčajú sledovať tri faktory. Odborníci upozorňujú, že rozhodnutie vyhľadať psychologickú pomoc pre dieťa možno zjednodušiť sledovaním troch kľúčových kritérií: frekvencie, trvania a intenzity správania. Opakujúce sa, dlhodobé alebo výrazne narúšajúce prejavy (napr. úzkosť, vyhýbanie sa či emočné výkyvy) môžu signalizovať potrebu odbornej podpory. Zároveň poukazujú na to, že terapia môže byť prínosná aj preventívne, hoci rozhodovanie ovplyvňujú aj finančné a rodinné faktory. [1]    

Sociálne väzby ako prevencia samovrážd: rastie dôraz na boj proti osamelosti

2026-06-16T15:47:57+02:00

08.06. - 14.06. Sociálne väzby ako prevencia samovrážd: rastie dôraz na boj proti osamelosti. Nové prístupy v prevencii samovrážd upozorňujú na význam každodenných sociálnych kontaktov – od komunitných aktivít až po dobrovoľníctvo. Výskumy ukazujú, že osamelosť patrí medzi významné rizikové faktory, pričom až 138 miliónov detí a milióny dospelých čelia sociálnej izolácii s dopadom na duševné zdravie. Odborníci preto čoraz viac zdôrazňujú potrebu posilňovania medziľudských vzťahov aj cez verejné politiky a komunitné iniciatívy. [1]    

Rekordný nárast mladých bez práce odhaľuje hlbokú spoločenskú krízu

2026-06-16T14:51:37+02:00

01.06. - 07.06. Rekordný nárast mladých bez práce odhaľuje hlbokú spoločenskú krízu. Vo Veľkej Británii dosiahol počet ekonomicky neaktívnych mladých ľudí rekordnú úroveň – viac ako 600-tisíc vo veku 16 až 24 rokov nie je zamestnaných ani si prácu nehľadá. Správa upozorňuje na rastúci vplyv zdravotných, najmä psychických problémov, a varuje pred vznikom „stratenej generácie“, pričom ekonomické náklady krízy dosahujú približne 125 miliárd libier ročne. [1]    

Rozšírená osamelosť na Slovensku, výraz u matiek

2026-06-01T22:17:02+02:00

16.05. - 23.05. Rozšírená osamelosť na Slovensku, výraz u matiek. Takmer každý piaty dospelý človek na Slovensku sa cíti osamelo a približne tretina populácie zažíva osamelosť alebo sociálnu izoláciu. Vyplýva to z výsledkov projektu DISCONNECT, ktorý realizuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa výskumu prežíva osamelosť 20,3 percenta dospelých a sociálna izolácia sa týka 19 percent populácie. Celkovo je niektorou z týchto foriem zasiahnutých 32,6 percenta ľudí. Zistenia poukazujú na dlhodobý charakter problému, pričom najviac ohrozenými skupinami sú seniori, osoby s nižším vzdelaním a ženy. Osamelosť a sociálna izolácia sú úzko prepojené s horším fyzickým aj duševným zdravím, vrátane vyššej miery úzkosti, depresívnych symptómov [...]

Psychická záťaž v rodinách rastie, najviac ju pociťujú ženy

2026-06-01T22:10:31+02:00

16.05. - 23.05. Psychická záťaž v rodinách rastie, najviac ju pociťujú ženy. Nový česko-slovenský prieskum poukazuje na rastúce psychické vyčerpanie v domácnostiach, ktoré najviac dopadá na ženy ako „emocionálne centrum“ rodiny. Každá tretia žena sa cíti byť najohrozenejším členom domácnosti, pričom hlavným zdrojom tlaku sú každodenné povinnosti, finančné obavy a dlhodobá zodpovednosť. Odborníci upozorňujú na riziko chronického stresu a vyhorenia a hovoria o „tichej kríze“ moderných rodín. [1]    

Go to Top