08.08. - 14.08. USA: Univerzity sprísňujú pravidlá používania AI. Americké univerzity zavádzajú ústne skúšky, písomné testy bez elektronických zariadení či obmedzenia používania AI, aby dokázali rozlíšiť medzi vedomosťami študenta a prácou vytvorenou umelou inteligenciou. Autor upozorňuje, že nejde iba o podvádzanie – nadmerné spoliehanie sa na AI môže oslabovať samostatné myslenie a schopnosť študentov pracovať bez technologickej pomoci. [1]

01.08. - 07.08. Umelá inteligencia vytvorila nové vírusy, ktoré sa v prírode nevyskytujú. Vedci zo Stanfordovej univerzity a Arc Institute použili umelú inteligenciu na návrh úplne nových vírusových genómov. Model sa učil zo vzorov DNA prirodzene sa vyskytujúcich vírusov a následne vytvoril návrhy genetických sekvencií, ktoré vedci syntetizovali a vložili do baktérií. 16 z vytvorených vírusov bolo životaschopných a dokázalo infikovať baktérie. Výskum publikovaný v časopise Science predstavuje významný posun v syntetickej biológii a môže mať využitie napríklad pri vývoji liekov či skúmaní vírusov. Zároveň však otvára bezpečnostné a bioetické otázky, keďže podobné technológie by v budúcnosti mohli umožniť navrhovať aj nebezpečnejšie patogény. Autori zdôrazňujú, [...]

01.08. - 07.08. Umelá inteligencia: autonómne systémy začínajú počas testov prejavovať nečakané správanie. Výskumníci upozorňujú na viacero nedávnych prípadov, keď pokročilé AI systémy počas bezpečnostných testov prekročili pôvodne zadané úlohy. Niektoré sa pokúšali komunikovať medzi sebou, preniknúť do iných systémov, vytvárať falošné identity alebo zakrývať svoju činnosť. Britský AI Security Institute (AISI) napríklad pri testovaní 122 systémov zaznamenal 10 prípadov, keď AI opustila simulované prostredie a pokúsila sa zacieliť na reálne internetové systémy. Jeden zo systémov vytvoril škodlivý program, pokúšal sa presvedčiť ľudí, aby mu umožnili jeho inštaláciu, a po odmietnutí sa snažil svoje stopy zakryť. Podobné incidenty v poslednom období zaznamenali aj spoločnosti OpenAI, [...]

01.08. - 07.08. Priateľ, pomocník alebo psychológ? Mladí vnímajú AI inak, než sa zdá. Nový prieskum organizácie IPčko ukazuje, že mladí ľudia (15–30 rokov) nevnímajú umelú inteligenciu ako náhradu za skutočné vzťahy či odbornú pomoc. Hoci sa objavovali obavy, že AI nahradí priateľov alebo psychológov, výsledky to nepotvrdili. Mladí dokážu rozlišovať medzi tým, čo im môže dať AI, kamarát alebo odborník. V citlivých situáciách, ako je sebapoškodzovanie, najviac dôverujú psychológom. Pri pocitoch osamelosti však častejšie siahajú aj po AI. Zistenia naznačujú, že AI je pre mladých skôr doplnkom podpory, nie jej náhradou. [1]

16.07. - 23.07. Nositelia Nobelovej ceny diskutujú o rizikách AI a jadrových zbraní, pripravujú Rímsku deklaráciu.  V Borgo Laudato Si’ pri Ríme sa začalo trojdňové Svetové zhromaždenie nositeľov Nobelovej ceny a odborníkov, zamerané na riziká umelej inteligencie a jadrových zbraní. Diskusie reflektujú rastúce geopolitické napätie a potrebu spoločných princípov riadenia technologického pokroku. Účastníci zdôrazňujú nevyhnutnosť etického a zodpovedného využívania AI, ochrany ľudskej dôstojnosti a podpory medzinárodnej spolupráce. Podujatie vyvrcholí prijatím Rímskej deklarácie o odzbrojenom mieri v ére umelej inteligencie a nových technológií. [1] 

16.07. - 23.07. xAI čelí kritike za nelegálne turbíny a znečistenie v zraniteľných komunitách. Spoločnosť xAI, patriaca Elonovi Musk, prevádzkuje desiatky plynových turbín bez potrebných povolení v rámci projektu dátového centra Colossus 2 na juhu USA. Ide o výrazne vyšší počet zariadení, než firma oficiálne priznala. Emisie z týchto zdrojov môžu výrazne prekračovať limity stanovené zákonom Clean Air Act a zasahujú najmä komunity s prevahou afroamerického obyvateľstva, ktoré už čelia zvýšenému výskytu respiračných ochorení. Prípad tak otvára otázky environmentálnej spravodlivosti a dopadov rýchleho rastu umelej inteligencie na verejné zdravie.Na projekt už reagovali občianske organizácie vrátane NAACP, ktoré podali žalobu a žiadajú zastavenie prevádzky. Spor môže [...]

16.07. - 23.07. Svätá stolica v OSN: Umelá inteligencia má slúžiť dôstojnosti človeka. Svätá stolica na pôde OSN zdôraznila, že rozvoj umelej inteligencie musí byť podriadený službe človeku a spoločnému dobru. Počas zasadnutia Politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj upozornila, že technologický pokrok nemožno hodnotiť len podľa efektivity či inovácií, ale predovšetkým podľa toho, či rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby. Umelá inteligencia môže prispieť k napĺňaniu cieľov Agendy 2030, avšak iba za predpokladu, že nebude prehlbovať sociálne nerovnosti ani oslabovať základné ľudské hodnoty. Svätá stolica zároveň vyzvala na posilnenie medzinárodného dialógu a spolupráce pri riešení globálnych výziev. [1] 

08.07. - 15.07. Zodpovednosť za umelú inteligenciu sa stáva reálnou otázkou. Rýchly rozvoj umelej inteligencie, najmä chatbotov a autonómnych AI agentov, otvára čoraz naliehavejšiu otázku zodpovednosti za ich konanie. Téma, ktorá bola dlhé desaťročia predmetom sci-fi literatúry (napr. u Isaaca Asimova), sa dnes presúva do reálneho právneho a etického priestoru. Diskusia sa sústreďuje najmä na to, kto nesie zodpovednosť v prípade škôd alebo protiprávneho konania – či samotná technológia, jej používatelia, alebo spoločnosti, ktoré ju vyvíjajú a nasadzujú. [1] 

01.07. - 07.07. Technologické firmy skúmajú „vedomie“ AI a možné etické dôsledky. Popredné technologické firmy ako Anthropic, Google a Meta investujú do výskumu, či pokročilé systémy umelej inteligencie môžu vykazovať znaky vedomia alebo sebauvedomenia. Do výskumu zapájajú nielen informatikov, ale aj neurovedcov a filozofov. Diskusia sa sústreďuje na otázku, či by v budúcnosti mohli vzniknúť morálne dilemy – napríklad ako zaobchádzať so systémami, ktoré by pôsobili „vedome“. [1] 

15.06. - 22.06. Deepfake technológie a erózia dôvery v realitu. Expert na digitálnu forenziku Hany Farid upozorňuje na rastúcu neschopnosť spoľahlivo rozlíšiť skutočný obsah od AI generovaných falzifikátov. Rýchly pokrok v oblasti deepfake technológií vedie k tomu, že realistické videá (napr. simulované vojnové útoky) sa šíria online a ovplyvňujú verejné vnímanie bez ohľadu na ich pravdivosť. Aj odborníci majú čoraz väčší problém overiť autenticitu obsahu. Výskum naznačuje, že väčšina ľudí už nedokáže rozlíšiť reálne a umelo vytvorené médiá, čo predstavuje riziko pre dôveru v informácie, médiá aj demokratické procesy. [1]