Sme svedkami skutočnej pomoci, alebo len ďalšieho „projektu“ s dátumom spotreby?

V diskusiách o rodinnej politike sa často strácame v grafoch, no čísla za nimi majú konkrétne a smutné tváre. Na Slovensku žije až 360 000 osamelých rodičov. Takmer polovica z nich – 170 000 ľudí – balansuje na hranici chudoby a v týchto rodinách vyrastá 270 000 detí, z ktorých mnohé musia vyžiť z 5,50 € na jedlo denne. 

Je dôležité povedať, že téma jednorodičov sa nedostala na stôl ministerstva náhodou. Chceme vyzdvihnúť prácu neziskovej organizácie Jeden rodič n.o., ktorej sa podarilo doslova „vylobovať“ pozornosť štátu a presadiť vznik národného projektu. Obrovský záujem verejnosti – vyše 7 000 žiadostí – len potvrdzuje, akú dôležitú prácu táto organizácia odviedla pri zviditeľňovaní hĺbky krízy slovenských neúplných rodín.

Pomoc rodine však nesmie mať „dátum spotreby“

Hoci tento národný projekt vítame ako dôležitý prvý krok, ako odborníci s 25-ročnou praxou v teréne musíme pomenovať riziká, ktoré pred nami stoja, aby táto snaha nezostala len dočasnou náplasťou:

• Pasca eurofondov: Projekt je financovaný z EÚ fondov a má jasný koniec. Pokiaľ sa pomoc pre núdznych nepresunie priamo do štátneho rozpočtu, hrozí, že po vyčerpaní grantov zostane v regiónoch opäť prázdno.
• Samosprávy ako kľúč k bývaniu: Štát často prenáša kompetencie na mestá a obce, no berie im zdroje (podielové dane). Bez masívnej podpory samospráv pri výstavbe sociálneho bývania bude komerčný nájom pre jednorodičov naďalej nedosiahnuteľný.
• Motivácia pre zamestnávateľov: Štát od januára 2026 zvyšuje nároky na voľno pre rodičov (napr. 14 dní k lekárovi), no bez kompenzácií či odvodových úľav pre firmy hrozí, že sa zamestnávatelia budú osamelým rodičom vyhýbať.

Sieť pomoci: Verejná služba nie je „len projekt“

Mnohé mimovládne organizácie, cirkevné spoločenstvá a dobrovoľníci roky suplujú štát a poskytujú základné poradenstvo. Naším cieľom je, aby táto odborná pomoc nemusela závisieť od toho, či si práve „vybavíme projekt“.

Skutočná „správna voľba“ pre Slovensko je inkluzívna pomoc, ktorá do systému včlení overených partnerov a poskytne im inštitucionálnu istotu. Chudoba a hladné dieťa totiž nemajú ideológiu – vyžadujú si stabilitu a odborné riešenia, ktoré pretrvajú viac než jedno volebné obdobie.

Na tento projekt reagovala aj Marcela v rozhovore pre Téma 21: Štát sa inšpiroval neziskovkami a začal cielene pomáhať jednorodičom.