Trest smrti z pohľadu Katolíckej cirkvi

Samuel Peter Lovás

Trest smrti je témou, ktorá v dejinách Katolíckej cirkvi prešla značnou evolúciou. Od obhajoby jeho legitimity v istých podmienkach u sv. Tomáša Akvinského a jeho uplatňovania v rámci ochrany spoločnosti, až po súčasnú absolútnu neprípustnosť, ktorú formuloval pápež František. Ako sa tento vývoj udial a čo nám to hovorí o hodnote ľudského života?

Historický pohľad: Od sv. Tomáša Akvinského po Jána Pavla II.

Sv. Tomáš Akvinský v 13. storočí považoval trest smrti za legitímny v extrémnych prípadoch, keď bola ohrozená stabilita spoločnosti. Použil analógiu s chorým údom tela, ktorý, ak ohrozuje celé telo, je lepšie odstrániť. Cirkev dlhodobo prijímala tento pohľad a legitimizovala trest smrti ako možnosť kompetentnej autority výnimočne uplatniť tento extrémny trest.

Avšak s rozvojom učenia o dôstojnosti človeka sa začal tento postoj oslabovať. Ján Pavol II. v 90. rokoch 20. storočia v Katechizme Katolíckej cirkvi zdôraznil, že aj ten najhorší človek nestráca svoju dôstojnosť. Ponechal možnosť uplatnenia trestu smrti iba vo veľmi výnimočných situáciách, keď neexistovala iná možnosť ochrany spoločnosti.

Františkova reformulácia: Trest smrti je neprípustný

V roku 2018 pápež František zmenil znenie Katechizmu a jasne vyhlásil, že trest smrti je neprípustný. Nehovoril o ňom ako o absolútnom zle, ale poukázal na zmenu podmienok v spoločnosti. Väčšina krajín je dnes schopná chrániť spoločnosť inými, menej krutými prostriedkami, napríklad doživotným trestom odňatia slobody.

Jeho rozhodnutie však vyvolalo diskusie. Kritici tvrdili, že Cirkev mení svoje učenie. Avšak Cirkev zachovala kontinuitu tým, že netvrdí, že trest smrti bol v minulosti morálne zlý, ale že je dnes neprípustný vzhľadom na dôstojnosť človeka a možnosti spoločnosti.

Argumenty proti trestu smrti

  1. Nemožnosť prípadnej opravy justičného omylu – V histórii bolo mnoho prípadov, keď bol nevinný človek popravený. Moderné technológie odhalili mnohé nespravodlivosti.
  2. Ekonomická náročnosť – Aj keď sa argumentuje, že doživotná väzba je drahá, v skutočnosti je tiež proces vedúci k trestu smrti (súdy, odvolania, výkon trestu) veľmi nákladný.
  3. Morálny rozmer – Cirkev rozlišuje medzi hriechom a hriešnikom. Človek by mal mať možnosť na pokánie a zmenu svojho života, ktoré vychádzajú z jeho dôstojnosti stvorenia na Boží obraz.

 

Dnes Katolícka cirkev jednoznačne odmieta trest smrti. Dôstojnosť človeka, možnosť justičného omylu a ekonomická aj morálna argumentácia vedú k záveru, že tento trest by už nemal mať miesto v súčasnom právnom systéme. Cirkev teda zostáva vernou svojmu poslaniu: chrániť dôstojnosť každého človeka, aj toho, kto sa dopustil najťažších zločinov.

_____________________________________________________________________

Brat Samuel Peter Lovás OP je kňaz a dominikán, ktorý sa venuje morálnej teológii. Doktorát v tejto oblasti obhájil na Cyrilometodějskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Pôsobí v Tomistickom inštitúte Slovensko a venuje sa tiež formácii mladých bratov dominikánov. 

 

Ak vás táto téma zaujala, odporúčame vám vypočuť si celý podcast, kde sa brat Samuel Peter Lovás venuje tejto problematike do väčšej hĺbky.