01.10. – 15.10.

Slovensko: Štyri roky po teroristickom útoku na Zámockej ulici pretrváva medzi LGBTI+ ľuďmi strach a pocit ohrozenia. Pri príležitosti štvrtého výročia teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave, pri ktorom 12. októbra 2022 zahynuli Matúš Horváth a Juraj Vankulič, opísali verejne známe kvír osobnosti svoje skúsenosti s prijatím vlastnej identity a meniaci sa pocit bezpečia. Viacerí upozornili na pretrvávajúcu spoločenskú nenávisť a negatívny vplyv politickej rétoriky na postavenie LGBTI+ ľudí. Psychológovia zároveň zdôraznili význam verejne známych kvír osobností ako vzorov a zdrojov podpory pre ľudí, ktorí svoju identitu ešte nemôžu alebo nedokážu otvorene komunikovať. [1]

01.10. – 15.10.

Slovensko: Ústavný súd upozornil na nedostatočnú právnu ochranu párov rovnakého pohlavia. Ústavný súd SR zamietol návrh na vyslovenie protiústavnosti ustanovení viacerých zákonov, zároveň však poukázal na systémový deficit ochrany rodinného života párov rovnakého pohlavia, ktorý vyplýva z legislatívnej nečinnosti. Upozornil na nerovnosti v oblasti dedenia, pozostalostných dôchodkov a starostlivosti o rodinných príslušníkov. Nápravu existujúcich nedostatkov ponechal na zákonodarcu. [1]

01.10. – 15.10.

Lev XIV.: Cirkev potrebuje umelcov na ochranu ľudskosti v ére umelej inteligencie. Pápež Lev XIV. vyzval na obnovu spojenectva Cirkvi s umelcami a kultúrnymi inštitúciami s cieľom chrániť ľudskosť v ére umelej inteligencie. Zdôraznil ontologický rozdiel medzi ľudskou tvorbou a obsahom generovaným algoritmami, ktorým podľa neho chýba „iskra ľudskosti“. Autentické umenie označil za priestor načúvania ľudským túžbam a ranám, hľadania zmyslu a odporu voči technologickému splošťovaniu. [1]

01.10. – 15.10.

Zmeny v sexuálnej identifikácii dospievajúcich a interpretácia výskumných údajov. Analýza údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) poukazuje na pokles podielu stredoškolákov, ktorí sa identifikujú ako lesby, gejovia alebo bisexuáli, pričom najvýraznejšia zmena sa zaznamenala u dievčat v prvom ročníku strednej školy. Kým v roku 2021 sa za lesbické alebo bisexuálne označilo 30 % dievčat v tejto vekovej skupine, v roku 2025 to bolo 17 %. Príčiny poklesu zostávajú nejasné a môžu súvisieť s viacerými faktormi vrátane dôsledkov pandémie, politického a spoločenského prostredia či vplyvu sociálnych sietí. Odborníci zároveň upozorňujú na metodologické obmedzenia analýzy a na potrebu overiť, či ide o štatisticky významnú a dlhodobejšiu zmenu. [1]

01.10. – 15.10.

Formovanie osobnosti, vplyv rodinného prostredia a možnosti osobnostnej zmeny. Nové výskumy spochybňujú rozšírený predpoklad, že poradie narodenia významne a trvalo určuje osobnostné črty človeka. Analýzy rozsiahlych súborov údajov naznačujú, že vplyv poradia medzi súrodencami je malý a s vekom môže slabnúť. Osobnosť sa formuje vzájomným pôsobením genetických predispozícií, životných skúseností, rodinného a sociálneho prostredia, pričom významné udalosti aj opakované každodenné návyky môžu prispievať k jej zmene. Výskumníci zároveň poukazujú na to, že cielená psychologická intervencia a dlhodobé úsilie môžu podporiť rozvoj emocionálnej stability, svedomitosti a ďalších osobnostných vlastností. [1]

01.10. – 15.10.

Nárast výskytu demencie, rodové rozdiely a prevencia kognitívneho úpadku. Medzinárodná štúdia publikovaná v časopise JAMA Neurology, ktorú realizovalo Centrum pre zdravé starnutie mozgu (CHeBA) na Univerzite Nového Južného Walesu, analyzovala údaje od 38 418 ľudí z 18 krajín a území. Podľa jej zistení sa počet nových prípadov demencie môže do roku 2050 zvýšiť na 24,7 milióna ročne, pričom vyššie zastúpenie medzi pacientmi majú ženy a obyvatelia krajín s nízkymi a strednými príjmami. Výskumníci upozorňujú na potrebu ďalšieho skúmania vplyvu menopauzy, hormonálnych zmien, vzdelávacích a pracovných príležitostí a metabolických rizikových faktorov na zdravie mozgu. [1]

01.10. – 15.10.

Menopauza, biologické zmeny a prevencia zdravotných rizík u žien. Nová štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine naznačuje, že menopauza môže byť spojená s náhlymi zmenami vo viacerých fyziologických systémoch vrátane kostného zdravia, funkcie pečene a obličiek či hladiny tukov v krvi. Výskum analyzoval viac ako 300 miliónov laboratórnych výsledkov od vyše milióna žien, no austrálski odborníci upozorňujú na metodologické obmedzenia a spochybňujú interpretáciu zmien ako náhleho „poklesu“. Zdôrazňujú potrebu ďalšieho výskumu a význam preventívnych zdravotných prehliadok v strednom veku, najmä so zameraním na zdravie kostí a kardiovaskulárne riziká. Hormonálnu liečbu odporúčajú posudzovať individuálne po konzultácii s lekárom. [1]

01.10. – 15.10.

Stabilita manželstva, rodinné vzťahy a ekonomická prosperita spoločnosti. Nová britská štúdia Centra pre sociálnu spravodlivosť (CSJ) poukazuje na význam manželstva pre stabilitu rodiny, finančnú situáciu domácností a možnosti ekonomického vzostupu. Podľa autorov správy nemožno účinne bojovať proti chudobe bez zohľadnenia stability rodinných vzťahov. Vyzývajú preto britskú vládu na podporu manželstiev, najmä v prvých rokoch rodičovstva, a na začlenenie stability rodiny do opatrení na znižovanie chudoby. [1]

01.10. – 15.10.

Rizikové správanie detí, význam rodinných vzťahov a prevencia násilia. Liečebný pedagóg Matej Nagy v rozhovore upozorňuje na súvislosť medzi rizikovým správaním mladistvých a narušenými rodinnými vzťahmi, nedostatkom rodičovskej pozornosti a nenaplnenými emocionálnymi potrebami detí. Sociálne siete a počítačové hry vníma skôr ako faktory zosilňujúce existujúce problémy než ako ich primárnu príčinu. Zdôrazňuje potrebu včasného rozpoznávania varovných signálov, posilnenia sociálnoprávnej ochrany detí a spolupráce škôl, rodín, štátnych inštitúcií a mimovládnych organizácií. Z bioetického hľadiska poukazuje na zodpovednosť spoločnosti za ochranu ohrozených detí a na potrebu rozlišovať medzi odsúdením násilného činu a rešpektovaním dôstojnosti dieťaťa a jeho možnosti nápravy. [1]

01.10. – 15.10.

Čitateľská gramotnosť, kritické myslenie a vplyv digitálnych technológií na človeka. Profesor pedagogiky Andrej Rajský v rozhovore upozorňuje na dlhodobo nepriaznivé výsledky slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti a na súvislosť medzi schopnosťou porozumieť informáciám a odolnosťou voči dezinformáciám a konšpiračným teóriám. Za významné výzvy považuje aj vplyv digitálnych technológií a umelej inteligencie na pozornosť, myslenie a rozvoj detí. Predstavuje návrh viacročného projektu „Slovensko číta“, ktorý má prostredníctvom výskumu, podpory učiteľov a aktivít pre verejnosť posilniť vzťah ku knihám a čitateľskú gramotnosť.. [1]