01.10. – 10.10. 2025

Ako podporiť blízkeho v období smútku: odporúčania psychológov. Rady od psychológov a odborníkov na spracovanie smútku o tom, ako komunikovať s osobou, ktorá stratila blízkeho zdôrazňujú, že najlepším prístupom je priznať stratu a otvorene hovoriť o nej, aj keď je to nepríjemné („názov slona v miestnosti“). Odporúčania zahŕňajú, čo povedať a čomu sa vyhnúť: nepoužívať klišé ani frázy začínajúce slovom „aspoň“, nepopierať bolesť, ale prejaviť empatiu.
Povedať „nemám správne slová“, prejaviť lásku a súcit, nechať osobu bez tlaku na odpoveď, podeliť sa o spomienky, a pokračovať v podpore aj dlhodobo, pretože smútok je proces, ktorý trvá. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Problém prístupu k chirurgickému vypudeniu zárodku po zamplčanom potrate v katolíckej nemocnici.  V Brisbane boli zaznamenané prípady, keď verejná nemocnica Mater Mothers’ Hospital odmietla poskytnúť ženám chirurgický zákrok na vypudenie zárodku po zamlčanom potrate. Dôvodom je náboženská politika nemocnice, ktorá zakazuje interrupcie. Dve pacientky tak museli využiť súkromné kliniky a vlastné finančné prostriedky na tento zákrok. Prípady vyvolali diskusiu o tom, či náboženské zásady nemocníc môžu ovplyvňovať prístup k starostlivosti pri takýchto situáciách a či majú ženy mať právo slobodne si vybrať formu intervencie. Obe ženy žiadajú zmenu politiky nemocnice a lepšie zabezpečenie prístupu k vypudeniu zárodku po zmeškanom potratení. 

Článok však neobsahuje vyjadrenie nemocnice ani neuvádza, či v konkrétnych prípadoch bolo potvrdené, že plod bol už mŕtvy — čo je kľúčové pre posúdenie postupu nemocnice. Pri zamlčanom potrate môže totiž ísť o situáciu, keď nie je úplne isté, či plod ešte žije, a podľa etických smerníc pro-life nemocníc sa chirurgické vypudenie vykonáva iba v prípade jasného potvrdenia smrti plodu 

Mater Mothers’ Hospital pripomína svoje právo zachovať katolícku identitu a etické princípy, ktoré zakazujú vykonávanie interrupcií. Nemocnica tvrdí, že poskytuje starostlivosť pri spontánnych potratoch a upozorňuje, že jej odmietnutie chirurgického vypudenia […]

01.10. – 10.10. 2025

Zvýšená časová náročnosť a závislosť používateľov TikToku. Na základe dát od viac než 800 amerických používateľov bolo zistené, že priemerný denný čas strávený na platforme výrazne rastie — aj u menej aktívnych používateľov. Po piatich mesiacoch používania sa čas strávený na aplikácii u „ľahších“ používateľov viac než zdvojnásobil (z ~32 minút na ~71 minút denne), pričom u „power“ používateľov sa pohybuje okolo 4 hodín denne. Doporučenia expertov: používanie časových limitov, vypnutie notifikácií, zvyšovanie „frikcie“ pri používaní (napr. odstránenie aplikácie z mobilu), aktívne využívanie platformy namiesto pasívneho scrollovania. [1]

01.10. – 10.10. 2025

WHO: 15 miliónov tínedžerov vo svete používa elektronické cigarety. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že viac ako 100 miliónov ľudí globálne používa e-cigarety, vrátane 15 miliónov vo veku 13–15 rokov. Mladí ľudia sú až 9× častejšie používateľmi v krajínach s dostupnými údajmi. WHO varuje pred novou vlnou závislosti na nikotíne a vyzýva na prísnejšie regulácie týchto produktov. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Kritika potratového lobingu: Denník Postoj odhaľuje aktivity Neila Datta a EPF v EÚ a SR. Kontroverzné tvrdenia Neila Datta z European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights (EPF) spájajú konzervatívne pro-life hnutia s „temnými silami“. Analýza Dattaovu agendy, financovanie jeho organizácie a snahy ovplyvňovať legislatívu o potratovom práve v Európe, vrátane Slovenska odhaľuje, že ide o systematickú stratégiu lobingu, ktorá presahuje bežnú občiansku aktivitu a zahŕňa cielené ovplyvňovanie verejnej mienky a politických procesov. Denník Postoj upozorňuje na nedostatok transparentnosti v činnosti EPF, otázky financovania a absenciu jasných odpovedí na podstatné otázky o ich pôsobení v EÚ a SR. Tento prípad vyvoláva diskusiu o potrebe prísnejšieho monitoringu záujmových skupín a ochrany legislatívnych procesov pred netransparentným zasahovaním. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Konverzná terapia – prípad pred Najvyšším súdom USA. Najvyšší súd USA začal prerokovávať prípad sporu o zákon Colorada zakazujúci tzv. „konverznú terapiu“ maloletým, ktorá má meniť sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Terapeutka Kaley Chiles zákon napadla s tvrdením, že ide o porušenie slobody prejavu a náboženskej slobody. Coloradská legislatíva zakazuje tieto praktiky z dôvodu ich neúčinnosti a rizika psychickej ujmy, čo podporuje viac ako 25 štátov USA. Konverznú terapiu najčastejšie vyhľadávajú mladí ľudia alebo ich rodičia, ktorí majú obavy z ich sexuálnej orientácie či rodovej identity, často z náboženských alebo morálnych dôvodov. Terapeutický proces môže zahŕňať rozhovory, poradenstvo a rôzne psychologické metódy zamerané na zmenu alebo zredukovanie nežiadúcej orientácie či identity. Prípad má potenciál ovplyvniť budúcnosť regulácie konverznej terapie v celej krajine. Rozsudok Najvyššieho súdu sa očakáva do konca júna 2026.  [1]

01.10. – 10.10. 2025

Genetický výber embryí, bioetické riziká a hranice ľudskej dôstojnosti. Rozhovor so slovenskou bioetičkou Máriou Kolesárovou sa venuje rýchlemu rozvoju technológií genetického testovania a selekcie embryí, ktoré umožňujú výber potomkov podľa rôznych genetických znakov – od rizika ochorení až po bežné charakteristiky ako výška či IQ.

Kolesárová varuje, že takýto prístup predstavuje prekročenie etickej hranice – z „liečby“ by sa mohla stať liberálna eugenika, ktorá vedie k spoločenskej nerovnosti, diskriminácii a strate rešpektu k jedinečnosti človeka. Upozorňuje, že selekcia na základe preferovaných vlastností by mohla viesť k „preferovaniu niektorých genofondov“ a tým k zníženiu biologickej aj sociálnej diverzity.Ak človek bude geneticky určovaný iným človekom, stráca autonómiu a slobodu, čo podľa nej ohrozuje samotné základy demokratickej spoločnosti. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Falošné poplachy z prenatálnych testov, ktoré vedú k stresu, invazívnym zákrokom aj rozhodnutiam o potrate. Článok upozorňuje na vysokú chybovosť tzv. triple testov, ktoré sa na Slovensku používajú ako súčasť prenatálneho skríningu. Testy podľa skúseností žien často vykazujú falošne pozitívne výsledky, čo vedie k zbytočnému stresu, amniocentézam a v niektorých prípadoch aj k úvahám o ukončení tehotenstva.
Odborníci aj matky upozorňujú, že testy sú nepresné a zastarané, no napriek tomu ich poisťovne preplácajú a ministerstvo zdravotníctva situáciu nerieši. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Nobelova cena za medicínu 2025 bola udelená Mary E. Brunkow, Fredovi Ramsdellovi a Shimonovi Sakaguchimu za objavy týkajúce sa periférnej imunologickej tolerancie. Ich výskum odhalil mechanizmus, ako imunitný systém bráni rozvoju autoimunitných ochorení prostredníctvom regulačných T-buniek (T-regs) a génu Foxp3. Objavy sú považované za významný prielom v imunológii s potenciálom viesť k novým liečbam autoimunitných chorôb a rakoviny. Brunkow, Ramsdell a Sakaguchi už viac ako dve desaťročia spolupracujú v oblasti výskumu imunitného systému. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Grónska matka v Dánsku získala späť starostlivosť o dieťa po zrušení kontroverzného rozhodnutia. V Dánsku získala mladá Grónska žena Ivana Bronlund späť starostlivosť o svoju dcéru, ktorú jej úrady odobrali hodinu po pôrode na základe sporného rodičovského hodnotenia. Miestne úrady rozhodli, že Ivana nedokáže zabezpečiť blaho dieťaťa, pričom hodnotenie zahŕňalo štandardizované testy, ktoré sú podľa odborníkov nevhodné a kultúrne neprimerané pre Gróncov. Tento prípad vyvolal verejnú diskusiu o diskriminácii Gróncov žijúcich v Dánsku, keďže štatistiky ukazujú, že grónske deti majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť odobratia z rodiny. V máji 2025 prijalo Dánsko nové pravidlo, ktoré zakazuje používanie štandardizovaných psychologických testov pri hodnotení grónskych rodičov a nariaďuje kultúrne citlivé screeningy. Kauza Ivany Bronlund sa stala symbolom širšieho sporu o práva Gróncov a vzťahov medzi Dánskom a Grónskom a podnietila protesty aj verejnú debatu o právach rodičov a diskriminácii. [1]