01.10. – 10.10. 2025

Reprodukcia mení podobu: zo sexu na genetický výber. V USA a niektorých ďalších krajinách sa rýchlo rozvíja nový trend v oblasti asistovanej reprodukcie – výber embryí na základe genetických charakteristík. Startupy ako Orchid Health a Nucleus Genomics ponúkajú služby, ktoré umožňujú budúcim rodičom vyberať embryá nielen podľa rizika genetických ochorení, ale aj na základe predispozícií k inteligencii, výške, či dokonca farbe očí a vlasov. Cena takéhoto výberu sa pohybuje v tisícoch dolárov.

Bioetici pripomínajú historické skúsenosti s eugenikou – od politiky výberu pohlavia v Číne až po nacistické rasové experimenty – a varujú pred opakovaním týchto chýb v modernej podobe.

Téma je aktuálna aj pre Slovensko a Európu: podobné praktiky sú zatiaľ vo väčšine krajín zakázané, no rozvoj technológií a medzinárodný tlak môžu tento stav zmeniť. Otázky regulácie, etiky a práva na život budú čoraz naliehavejšie.  [1]

23.09. – 30.09. 2025

Dánsko sa ospravedlnilo grónskym ženám za nútenú antikoncepciu. Dánska premiérka Mette Frederiksen sa v hlavnom meste Grónska, v Nuuku, osobne ospravedlnila ženám, ktoré boli v minulosti vystavené nútenej antikoncepcii. Od 60. rokov minulého storočia dánski lekári implantovali dievčatám a ženám vnútromaternicové telieska bez ich vedomia či súhlasu, pričom niektoré mali len 12 rokov. Mnohé zostali neplodné a následky si nesú dodnes.

Frederiksen označila túto prax za „zradu“ a priznala zodpovednosť Dánska. Zároveň oznámila vznik kompenzačného fondu, hoci jeho podrobnosti zatiaľ nie sú známe. Reakcie žien boli zmiešané – niektoré prijali ospravedlnenie s vďačnosťou, iné spochybňovali jeho úprimnosť a poukazovali na oneskorené načasovanie.

Grónska vláda sa takisto ospravedlnila, keďže kampaň pokračovala aj po získaní autonómie v 90. rokoch. Pred kultúrnym centrom, kde sa ospravedlnenie odohralo, vzniklo malé pamätné miesto s kvetmi, sviečkami a odkazom: „Za deti, ktoré sme nikdy nemali.“ [1]

23.09. – 30.09. 2025

ELSА-Studie: Kontroverzia okolo §218 a otázka interrupcií v Nemecku. Záverečná správa ELSA-štúdie, objednanej Bundesgesundheitsministerom Jensom Spahnom, vyvolala veľkú diskusiu. Cieľom bolo získať informácie o životnej situácii neplánovane tehotných žien, pričom realizátori štúdie boli podľa kritikov prepojení s abortívnou lobby. Kritici tvrdia, že závery štúdie nedokazujú potrebu „dekriminalizácie“ a „destigmatizácie“ interrupcií, ako navrhujú autori. Okrem toho sa spustila rozsiahla diskusia o nominačných procesoch v súvislosti s osobami angažovanými v otázkach životnej ochrany a právneho rámca interrupcií. Protesty a otvorené listy poukazujú na potrebu zachovania demokratickej diskusie a rešpektu k odlišným názorom. [1]

23.09. – 30.09. 2025

Nárast liečby drogovej závislosti na Slovensku v roku 2024. V roku 2024 sa na Slovensku liečilo z drogovej závislosti 3 023 osôb, čo je o 31 % viac ako v roku 2004. Najčastejšou primárnou drogou bol pervitín, ktorý užívalo 1 250 osôb (43,8 % všetkých liečených). Muži predstavovali 78,6 % liečených. Najviac liečených bolo vo veku 30 – 39 rokov. Zaznamenáva sa dlhodobý nárast liečby osôb stredného veku. Viac ako polovica liečených (53 %) užívala popri primárnej droge aj sekundárnu látku, najčastejšie marihuanu, pervitín a alkohol. Najviac liečených bolo v Bratislavskom kraji, najmenej v Prešovskom. Informácie poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií. [1]

23.09. – 30.09. 2025

Národná rada SR schválila novelu Ústavy.  Poslanci NR SR 90 hlasmi schválili novelu Ústavy SR, ktorou sa do najvyššieho zákona štátu zakotvujú dve pohlavia – muž a žena. Cieľom úpravy je podľa predkladateľov posilnenie suverenity Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Novela obsahuje aj zákaz surogátneho materstva, ustanovenie, že matka je žena a otec je muž, definíciu pohlavia na biologickom základe a posilnenie rodičovských práv v školách. Zmeny nadobudnú účinnosť 1. novembra 2025. Za novelu hlasovali poslanci koalície aj väčšina klubu KDH, podporili ju aj niektorí poslanci z klubov Slovensko, Za ľudí, KÚ. [1]

23.09. – 30.09. 2025

Migrácia a občianska vojna. Ako demografia ohrozuje stabilitu. Do Európy prichádzajú migranti vo veľkých počtoch od roku 2011, pričom najväčší prílev zaznamenalo Nemecko. Populácia krajiny rastie najmä vďaka migrácii, čo sprevádza pokles pôrodnosti domácich obyvateľov a problémy s integráciou. Ako kontrast sa uvádza Poľsko, kde etnická a náboženská homogenita podľa autorov znižuje riziko konfliktov. V Británii a Španielsku došlo k nepokojom po útokoch migrantov alebo osôb s migrantským pôvodom, čo vyvolalo masové protesty a násilnosti. Vo Francúzsku rýchlo rastie moslimská populácia, najmä v Marseille. Politicky sa situácia prejavuje nárastom podpory pravicových a protiimigračných strán v celej Európe.. [1]

23.09. – 30.09. 2025

Kolaps plodnosti: Slovensko a svet čelia dramatickému poklesu. V roku 2024 Slovensko zaznamenalo historicky najnižší počet živonarodených – 46 241 detí, čo predstavuje hrubú mieru pôrodnosti 853 na 100 000 obyvateľov, najnižšiu od vzniku SR. Úhrnná plodnosť klesla na 1,46 dieťaťa na ženu a prirodzený úbytok dosiahol približne 7 600 osôb. Podobný trend evidujú aj iné krajiny sveta, vrátane tých, ktoré predtým zažívali populačný rast. Odborníci varujú pred dlhodobými dôsledkami: ekonomickým oslabením, starnutím spoločnosti, úbytkom pracovnej sily a znížením medzinárodného vplyvu. Podľa demografov je návrat plodnosti na úroveň 2,1 dieťaťa nereálny bez zásadných zmien v politike a spoločnosti. [1]

23.09. – 30.09. 2025

EU a Austrália budú spolupracovať na zákaze sociálnych médií pre deti. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila zámer spolupráce EÚ a Austrálie v oblasti ochrany detí na internete zavedením zákazov alebo vekových limitov pre sociálne médiá. Vyhlásila to počas podujatia „Protecting Children in the Digital Age“ pri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, kde sa zúčastnil aj austrálsky premiér Anthony Albanese.

Von der Leyenová vyjadrila, že bola „inšpirovaná“ austrálskym zákonom z roku 2024, ktorý ako prvý na svete zaviedol zákaz sociálnych médií pre osoby mladšie ako 16 rokov. Podľa nej EÚ sleduje tento krok a plánuje sa z neho učiť pri implementácii vlastných opatrení.

Predsedníčka Komisie tiež upozornila na problematiku navrhovania sociálnych sietí tak, aby boli „zámerne návykové“ vďaka manipulatívnym algoritmom, ktoré podľa nej slúžia predovšetkým na zisk technologických gigantov. Spomenula, že viaceré krajiny EÚ – vrátane Francúzska, Španielska, Grécka, Dánska a Talianska – testujú rámec EÚ pre overovanie veku používateľov v súlade s aktom o digitálnych službách (DSA). [1]

23.09. – 30.09. 2025

Gene editing a etické otázky. V posledných rokoch pokračuje dynamický vývoj technológií genetickej úpravy (gene editing), spojený so silnými etickými a právnymi otázkami. Sedem rokov po kontroverznom prípade čínskeho vedca He Jiankuiho, ktorý oznámil narodenie prvých gene-editovaných detí, sa diskusia nezastavila. He Jiankui nedávno ohlásil nový projekt zameraný na úpravu ľudských embryí s cieľom odolnosti voči chorobám ako Alzheimer alebo rakovina.

Technológia CRISPR, ktorá umožňuje presnú a relatívne lacnú úpravu DNA, otvára nové možnosti prevencie genetických chorôb, ale zároveň vyvoláva obavy z eugeniky, nerovnosti prístupu a fenoménu „designer babies“. Kritici upozorňujú na riziko sociálnej segregácie a etických problémov spojených s polygenickým editovaním, ktoré by mohlo byť realizovateľné v priebehu niekoľkých desaťročí.

V súčasnosti sú vo väčšine krajín takéto zásahy do ľudského genómu prísne zakázané, hrozí až 15-ročný trest odňatia slobody. Vedci a filozofi však zdôrazňujú potrebu otvorenej diskusie o regulácii a budúcej dostupnosti technológie, ktorá môže mať významný dopad na zdravotnú starostlivosť i spoločenské hodnoty. [1]

23.09. – 30.09. 2025

Austrália: Monash IVF pozastavuje procedúry asistovanej reprodukcie. Monash IVF, jedna z najväčších súkromných kliník asistovanej reprodukcie v Austrálii.dočasne pozastavila procedúry asistovanej reprodukcie s použitím darcovských spermií a vajíčok v Novom Južnom Walese, aby vykonala revíziu prideľovania darcovských materiálov. Rozhodnutie súvisí s limitom počtu rodín, ktoré môže jeden darca genetického materiálu podporiť. Monash IVF kontaktuje postihnutých pacientov po dokončení kontroly. [1]