Z pekla násilia k slobode: príbeh pani Evy
Zuzana Gajdošová, poradkyňa v Centre konkrétnej pomoci FEMINA Snina
Pani Evu som spoznala ako zranenú ženu po brutálnej bitke od jej partnera. K nemocničnému lôžku ma zavolala jej dcéra, ktorá svoju mamu nevidela niekoľko rokov. Mama sa rozhodla odísť od rodiny k mladšiemu mužovi. Nebrala ohľad na nikoho. Nepomáhalo dohováranie, prosby, ani spoločenské normy, ktoré sú v malej obci veľmi prísne. Eva, čerstvá dôchodkyňa, sa rozhodla žiť po svojom. Pretrhli sa väzby, rodina sa nedokázala zmieriť s maminým novým životom. Prešlo pár rokov, hrany sa obrúsili, každý si už žil svoj život. Medzitým sa otec pominul, pribudlo zopár vnúčat, ale nič nedokázalo spojiť rozdelenú rodinu.
Život, ktorý si pani Eva vybrala však nebol na ružiach ustlaný, vlastne sa len zhoršoval. Stala sa obeťou domáceho násilia. Partneri sa najprv hádali, potom pribúdali aj fyzické potýčky, dokonca úteky z bytu k susedom. Partner ju týral. Bral jej celý dôchodok a používal ho na svoje účely. Dával jej len málo jedla. Nechodila k lekárom, nepustil ju dokonca ani na plánovanú operáciu očí. Ona chradla, pustla, zanedbávala sa a trpela bitky. Tie sa stupňovali, až jedného dňa skončila v nemocnici, dobitá s mnohopočetnými zlomeninami.
Keď som začala pracovať v Centre konkrétnej pomoci Femina, pani Eva sa zaradila medzi moje prvé klientky. Nie z vlastnej vôle a za veľmi zlých okolností. Pristúpila som k nemocničnej posteli a nemohla som pochopiť, ako môže ľudská bytosť, len o pár rokov staršia odo mňa, dôjsť do takého stavu. Opuchnutá tvár so starými aj novými krvavými ranami, zlomené tvárové kosti, zlomená ruka a noha, vnútorné zranenia. Ale desivý bol aj pohľad na neumyté dlhé sivé vlasy, dlhé špinavé nechty na rukách a bosé nohy s nechtami, aké som dovtedy ani nevidela. Keď pribehla k susedom, v poslednej chvíli privreli dvere pred rozzúreným chlapom. Začali konať. Našťastie sa už nedali viac zastrašovať. Zavolali záchranku aj políciu. A dcéru, ktorá nezostala bokom. Mama ju potrebuje. Keď sme obe stáli nad Evou, uvedomovali sme si, že táto situácia sa už nesmie opakovať. Eva nedokázala otvoriť oči, ale keď som sa jej prihovárala a ponúkala pomoc, bola vďačná. V jej dcére som našla silného spojenca. Mali sme plán nájsť miesto pre pokojný život žene, kam sa útočník nedostane. Aj keď samotná liečba trvala niekoľko týždňov, bolo potrebné odkrývať – pomaly a citlivo – Evine desivé tajomstvá.
Partner žil z jej peňazí a z nelegálneho predaja cigariet. Polícia odhalila nielen týranie, ale aj ďalšiu trestnú činnosť. Okrem toho zneužíval jej nevidomosť a donútil ju podpisovať rôzne úvery, ktoré sa skončili exekúciami. Z každého temného zákutia jej života sa vynárali nepríjemnosti. Prioritou bolo dostať Evu do bezpečia, dopriať jej ďalšiu liečbu a zdravotnú starostlivosť, ktorá bola dlhé roky pre ňu nedostupná. Polícia útočníka uväznila a dcéra nabrala odvahu vstúpiť do bytu vrchovato naplneného utrpením jej matky. Myslím, že pohľad na krutú realitu jej dodal schopnosť zabudnúť na príkorie, ktoré jej mama spôsobila odchodom od rodiny.
Prešlo niekoľko týždňov. Pani Eva bola v krajskej nemocnici, viackrát ju operovali, ale pomaly sa zotavovala zo zranení. V nemocnici sa začala o jej situáciu zaujímať sociálna pracovníčka, s ktorou som nadviazala komunikáciu. V spolupráci s veľmi ústretovými pracovníčkami sociálneho oddelenia obecného úradu sme začali hľadať vhodné miesto pre život pani Evy. Podarilo sa. Zariadenie ju prijalo s veľkým pochopením. V spolupráci s dcérou dali život pani Evy do krásneho, uprataného a stabilného rámca. Pomohli jej s operáciou očí. Dnes vidí, stará sa o seba, lakuje si nechty a má krásne vlasy. Dcéra sa postarala o jej dlhy, ktoré zaplatila z predaja bytu a zariadenia. Dôchodok, na ktorý pracovala celý život, slúži len jej a ona si ho užíva. Dokonca dostala aj vysoké odškodné. Dcéru pani Evy som sprevádzala pri riešení praktických problémov – na polícii, s predajom bytu, s exekúciami, pri odškodňovaní jej mamy.
A, ozaj, aby sme nezabudli na agresívneho partnera. Zomrel vo väzení po niekoľkých mesiacoch. Osud to tak zariadil. Od toho nešťastného dňa sa už nikdy nestretli, dokonca aj na súde zabezpečili, aby vypovedala v jeho neprítomnosti. Už sa nemusí báť, že ju nájde a ublíži jej. A ešte jeden bonus. Mama a dcéra si našli cestu k sebe. Obidve prekročili prah bolesti a strachu, obe spoločne veľa dokázali a ich narušený vzťah sa začal liečiť.
