01.10. – 10.10. 2025

Kritika potratového lobingu: Denník Postoj odhaľuje aktivity Neila Datta a EPF v EÚ a SR. Kontroverzné tvrdenia Neila Datta z European Parliamentary Forum for Sexual & Reproductive Rights (EPF) spájajú konzervatívne pro-life hnutia s „temnými silami“. Analýza Dattaovu agendy, financovanie jeho organizácie a snahy ovplyvňovať legislatívu o potratovom práve v Európe, vrátane Slovenska odhaľuje, že ide o systematickú stratégiu lobingu, ktorá presahuje bežnú občiansku aktivitu a zahŕňa cielené ovplyvňovanie verejnej mienky a politických procesov. Denník Postoj upozorňuje na nedostatok transparentnosti v činnosti EPF, otázky financovania a absenciu jasných odpovedí na podstatné otázky o ich pôsobení v EÚ a SR. Tento prípad vyvoláva diskusiu o potrebe prísnejšieho monitoringu záujmových skupín a ochrany legislatívnych procesov pred netransparentným zasahovaním. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Konverzná terapia – prípad pred Najvyšším súdom USA. Najvyšší súd USA začal prerokovávať prípad sporu o zákon Colorada zakazujúci tzv. „konverznú terapiu“ maloletým, ktorá má meniť sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. Terapeutka Kaley Chiles zákon napadla s tvrdením, že ide o porušenie slobody prejavu a náboženskej slobody. Coloradská legislatíva zakazuje tieto praktiky z dôvodu ich neúčinnosti a rizika psychickej ujmy, čo podporuje viac ako 25 štátov USA. Konverznú terapiu najčastejšie vyhľadávajú mladí ľudia alebo ich rodičia, ktorí majú obavy z ich sexuálnej orientácie či rodovej identity, často z náboženských alebo morálnych dôvodov. Terapeutický proces môže zahŕňať rozhovory, poradenstvo a rôzne psychologické metódy zamerané na zmenu alebo zredukovanie nežiadúcej orientácie či identity. Prípad má potenciál ovplyvniť budúcnosť regulácie konverznej terapie v celej krajine. Rozsudok Najvyššieho súdu sa očakáva do konca júna 2026.  [1]

01.10. – 10.10. 2025

Genetický výber embryí, bioetické riziká a hranice ľudskej dôstojnosti. Rozhovor so slovenskou bioetičkou Máriou Kolesárovou sa venuje rýchlemu rozvoju technológií genetického testovania a selekcie embryí, ktoré umožňujú výber potomkov podľa rôznych genetických znakov – od rizika ochorení až po bežné charakteristiky ako výška či IQ.

Kolesárová varuje, že takýto prístup predstavuje prekročenie etickej hranice – z „liečby“ by sa mohla stať liberálna eugenika, ktorá vedie k spoločenskej nerovnosti, diskriminácii a strate rešpektu k jedinečnosti človeka. Upozorňuje, že selekcia na základe preferovaných vlastností by mohla viesť k „preferovaniu niektorých genofondov“ a tým k zníženiu biologickej aj sociálnej diverzity.Ak človek bude geneticky určovaný iným človekom, stráca autonómiu a slobodu, čo podľa nej ohrozuje samotné základy demokratickej spoločnosti. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Falošné poplachy z prenatálnych testov, ktoré vedú k stresu, invazívnym zákrokom aj rozhodnutiam o potrate. Článok upozorňuje na vysokú chybovosť tzv. triple testov, ktoré sa na Slovensku používajú ako súčasť prenatálneho skríningu. Testy podľa skúseností žien často vykazujú falošne pozitívne výsledky, čo vedie k zbytočnému stresu, amniocentézam a v niektorých prípadoch aj k úvahám o ukončení tehotenstva.
Odborníci aj matky upozorňujú, že testy sú nepresné a zastarané, no napriek tomu ich poisťovne preplácajú a ministerstvo zdravotníctva situáciu nerieši. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Nobelova cena za medicínu 2025 bola udelená Mary E. Brunkow, Fredovi Ramsdellovi a Shimonovi Sakaguchimu za objavy týkajúce sa periférnej imunologickej tolerancie. Ich výskum odhalil mechanizmus, ako imunitný systém bráni rozvoju autoimunitných ochorení prostredníctvom regulačných T-buniek (T-regs) a génu Foxp3. Objavy sú považované za významný prielom v imunológii s potenciálom viesť k novým liečbam autoimunitných chorôb a rakoviny. Brunkow, Ramsdell a Sakaguchi už viac ako dve desaťročia spolupracujú v oblasti výskumu imunitného systému. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Grónska matka v Dánsku získala späť starostlivosť o dieťa po zrušení kontroverzného rozhodnutia. V Dánsku získala mladá Grónska žena Ivana Bronlund späť starostlivosť o svoju dcéru, ktorú jej úrady odobrali hodinu po pôrode na základe sporného rodičovského hodnotenia. Miestne úrady rozhodli, že Ivana nedokáže zabezpečiť blaho dieťaťa, pričom hodnotenie zahŕňalo štandardizované testy, ktoré sú podľa odborníkov nevhodné a kultúrne neprimerané pre Gróncov. Tento prípad vyvolal verejnú diskusiu o diskriminácii Gróncov žijúcich v Dánsku, keďže štatistiky ukazujú, že grónske deti majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť odobratia z rodiny. V máji 2025 prijalo Dánsko nové pravidlo, ktoré zakazuje používanie štandardizovaných psychologických testov pri hodnotení grónskych rodičov a nariaďuje kultúrne citlivé screeningy. Kauza Ivany Bronlund sa stala symbolom širšieho sporu o práva Gróncov a vzťahov medzi Dánskom a Grónskom a podnietila protesty aj verejnú debatu o právach rodičov a diskriminácii. [1]

01.10. – 10.10. 2025

Reprodukcia mení podobu: zo sexu na genetický výber. V USA a niektorých ďalších krajinách sa rýchlo rozvíja nový trend v oblasti asistovanej reprodukcie – výber embryí na základe genetických charakteristík. Startupy ako Orchid Health a Nucleus Genomics ponúkajú služby, ktoré umožňujú budúcim rodičom vyberať embryá nielen podľa rizika genetických ochorení, ale aj na základe predispozícií k inteligencii, výške, či dokonca farbe očí a vlasov. Cena takéhoto výberu sa pohybuje v tisícoch dolárov.

Bioetici pripomínajú historické skúsenosti s eugenikou – od politiky výberu pohlavia v Číne až po nacistické rasové experimenty – a varujú pred opakovaním týchto chýb v modernej podobe.

Téma je aktuálna aj pre Slovensko a Európu: podobné praktiky sú zatiaľ vo väčšine krajín zakázané, no rozvoj technológií a medzinárodný tlak môžu tento stav zmeniť. Otázky regulácie, etiky a práva na život budú čoraz naliehavejšie.  [1]

23.09. – 30.09. 2025

Dánsko sa ospravedlnilo grónskym ženám za nútenú antikoncepciu. Dánska premiérka Mette Frederiksen sa v hlavnom meste Grónska, v Nuuku, osobne ospravedlnila ženám, ktoré boli v minulosti vystavené nútenej antikoncepcii. Od 60. rokov minulého storočia dánski lekári implantovali dievčatám a ženám vnútromaternicové telieska bez ich vedomia či súhlasu, pričom niektoré mali len 12 rokov. Mnohé zostali neplodné a následky si nesú dodnes.

Frederiksen označila túto prax za „zradu“ a priznala zodpovednosť Dánska. Zároveň oznámila vznik kompenzačného fondu, hoci jeho podrobnosti zatiaľ nie sú známe. Reakcie žien boli zmiešané – niektoré prijali ospravedlnenie s vďačnosťou, iné spochybňovali jeho úprimnosť a poukazovali na oneskorené načasovanie.

Grónska vláda sa takisto ospravedlnila, keďže kampaň pokračovala aj po získaní autonómie v 90. rokoch. Pred kultúrnym centrom, kde sa ospravedlnenie odohralo, vzniklo malé pamätné miesto s kvetmi, sviečkami a odkazom: „Za deti, ktoré sme nikdy nemali.“ [1]

23.09. – 30.09. 2025

ELSА-Studie: Kontroverzia okolo §218 a otázka interrupcií v Nemecku. Záverečná správa ELSA-štúdie, objednanej Bundesgesundheitsministerom Jensom Spahnom, vyvolala veľkú diskusiu. Cieľom bolo získať informácie o životnej situácii neplánovane tehotných žien, pričom realizátori štúdie boli podľa kritikov prepojení s abortívnou lobby. Kritici tvrdia, že závery štúdie nedokazujú potrebu „dekriminalizácie“ a „destigmatizácie“ interrupcií, ako navrhujú autori. Okrem toho sa spustila rozsiahla diskusia o nominačných procesoch v súvislosti s osobami angažovanými v otázkach životnej ochrany a právneho rámca interrupcií. Protesty a otvorené listy poukazujú na potrebu zachovania demokratickej diskusie a rešpektu k odlišným názorom. [1]

23.09. – 30.09. 2025

Nárast liečby drogovej závislosti na Slovensku v roku 2024. V roku 2024 sa na Slovensku liečilo z drogovej závislosti 3 023 osôb, čo je o 31 % viac ako v roku 2004. Najčastejšou primárnou drogou bol pervitín, ktorý užívalo 1 250 osôb (43,8 % všetkých liečených). Muži predstavovali 78,6 % liečených. Najviac liečených bolo vo veku 30 – 39 rokov. Zaznamenáva sa dlhodobý nárast liečby osôb stredného veku. Viac ako polovica liečených (53 %) užívala popri primárnej droge aj sekundárnu látku, najčastejšie marihuanu, pervitín a alkohol. Najviac liečených bolo v Bratislavskom kraji, najmenej v Prešovskom. Informácie poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií. [1]